Kde sú tie časy, keď Európa vo svete niečo znamenala. Kedy udávala smer, trendy. Dnes kam sa pozrieme, samé znaky úpadku, zahnívania, rozkladu. Migrácia, lgbt, drogy, úpadkové “umenie” v divadlách, literatúre, televízii. A zaklincovalo sa to internetom, ktorý je skutočne semenišťom bezbrehej zvrhlosti, nerestí. Spoločnosť je dokonale zbavená údajne zastaralej, pokrok zamedzujúcej morálnej čistoty. Náboženstvo sa stalo umelým ako je umelý kvet ruže. Nevonia a neteší ako živá ruža. Všetci sú vychovávaní tým spôsobom, že majú pred očami väčšinou len vidinu vysnívaného pohodlného života bez námahy, či už telesnej alebo duševnej.
Tam je tá príčina beznádeje a zlej perspektívy. Spoločnosť bez pevnej morálky, ktorú v minulosti poskytovalo kresťanstvo ako také, len bezcieľne blúdi. Vidíme to najmä po skončení 2.svetovej vojny. Ženy súhlasili s presunom od práce v domácnosti do práce mimo domácnosti. Rozvodovosť odvtedy prudko stúpla. Deti začali byť od matky oddelované neraz už od dovŕšenia jedného roka. Následky na psychiku dieťaťa nezvratné.
Ďalšie negatívne faktory vo forme znečistenia životného prostredia, chemizácie poľnohospodárstva, negatívneho vplyvu tzv. modernej medicíny (vidíme, akí sme všetci vďaka pokroku v medicíne silní a zdraví) dopĺňajú pomyselnú mozaiku príčin dnešnej neradostnej reality. Človek je oslabený, dezorientovaný, neschopný vzoprieť sa.