Občan má byť iba divákom alebo aj účastníkom života slovenského národa ? Časť IV.

III.

Teoretické východiska a praktické kroky k naplneniu politických potrieb občanov.

( pokračovanie v tom, čo je možné zaradiť do dokumentu Platforma občanov SR )

9.1. Zaviazať sa k hlbokej analýze účasti SR v rámci inštitucionálneho vývoja EÚ a realizácie jej jednotlivých politik za obdobie od vstupu do EÚ. Na základe analýzy pripraviť návrh reformy EÚ, ktorá je organizovaná nesprávnym spôsobom a to podľa modelu medzi-regionálneho konglomerátu, ktorý je zameraný na proces premeny národných štátov na federálnu Úniu – super štát. V skutočnosti existujú dva protikladné algoritmy zjednocovania národných štátov. Okrem už uvedeného zjednocovania, založeného na medzi-regionálnom konglomeráte, ktorý je pre členské štáty úplne nevýhodný, zradný, zničujúci a ktorý je výrazom agresívnej politiky západnej civilizácie, existuje aj protikladný spôsob zjednocovania národných štátov, ktorý sa označuje ako mnoho-regionálny blok.

Takéto zjednocovanie v Európe sa neuplatnilo a to celkom zámerne. Mnoho-regionálny blok sa od medzi-regionálneho konglomerátu líši tým, že do celkových dohodnutých cieľov ( vektora ) bloku sa začlenia všetky potrebné vektory cieľov pripojených – členských štátov ( regiónov ), pričom v tomto prípade riadenie je koordinované, je bez konfliktné a v záujme všetkých účastníkov. Ak pri medzi-regionálnom konglomeráte sa uplatňuje princíp, že účel svätí prostriedky a pre dosiahnutie cieľov sú použité akékoľvek prostriedky, tak v rámci mnoho-regionálneho bloku sa pracuje tiež podľa princípu, že účel svätí prostriedky, ale pre dosiahnutie cieľov sa použité iba dobré prostriedky. V záujme zachovania zvrchovanosti a štátnej suverenity Európska únia má byť organizovaná a riadená ako organizácia rovnoprávnych národných štátov na medzivládnom základe a teda podľa mnoho-regionálneho bloku.

Od politických strán, ktoré sa rozhodnú kandidovať do NR SR sa má vyžadovať, či niektoré z nich budú mať záujem o reformu EÚ práve v zmysle nového spôsobu zjednocovania sa národných štátov v Európe. Znamená to, že v prípade pristúpenia k zahájeniu reformy EÚ musia byť zrušené všetky základné inštitúcie EÚ a musia vzniknúť oveľa jednoduchšie, racionálnejšie a s takou ich obsahovou orientáciou, ktorá bude zodpovedať charakteru mnoho-regionálneho bloku. Ak sa k takémuto spôsobu reformy EÚ politické strany nepostavia, teda žiadna z nich, potom pre občanov to bude znamenať, že majú za povinnosť v rámci svojich iniciatív a organizačných zložiek navrhnúť a žiadať od vládnej moci ukončenie členstva v EÚ v rámci zorganizovaného referenda.

9.2. Pre politické strany a rovnako aj pre aktívnych občanov vrátane ich rôznych iniciatív je veľmi dôležité zorientovať sa v tom, čo robí Európska únia v rámci svojich rozhodnutí a záujmov predstaviteľov samotných inštitúcií. Najlepšie je sa zorientovať v takých dokumentoch, ktoré tvoria súhrnnú správu o činnosti EÚ. V našom prípade je veľmi dôležité mať k dispozícií tri súhrnné správy o činnosti EÚ: za rok 2020, 2021 a 2022. Z nich je možné získať prehľad o tom, aké zásadné kroky robila EÚ v rámci svojich všetkých právomoci, o ktorých sa rozhodla, že ich bude vykonávať. Okrem získania prehľadu je však dôležité vyselektovať, ktoré politiky EÚ, oficiálne prezentované v prospech dobra obyvateľstva Európy, v skutočnosti obyvateľstvu slovenského národa viac či menej škodia a je potrebné, aby si politické strany určili, ktoré budú akceptovať pre prijatie rozhodnutia, že v podmienkach SR buď budú upravené na vlastné podmienky SR alebo nebudú vôbec realizované. Politické strany by sa mali verejne vyjadriť, a celkom konkrétne, ktoré politiky EÚ budú aj naďalej akceptovať a podporovať a ktoré nie. Pre spracovanie dokumentu Platforma občanov SR je veľmi dôležité vychádzať práve z obsahu uvedených správ.

Správa o činnosti EÚ za rok 2020 obsahuje niekoľko dôležitých oblasti činnosti. Obsahuje tieto časti: I. Spoločná reakcia na Covid-19, II. Vytvorenie klimatický neutrálnej Európy, pripravenej na digitálny vek, III. Ochrana ľudí a slobôd, IV. Posilnenie hospodárstva, V. Budovanie spravodlivej a sociálnej Európy, VI. Podpora európskych záujmov a hodnôt vo svete, VII. Inštitucionálny a rozpočtový vývoj. Podobný obsah, len s novými informáciami, nájdeme aj v správach o činnosti za rok 2021 a 2022. V správe za rok 2022 sa však, objavili aj dve nové časti. Prvá má názov „Reakcia EÚ na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine“ a druhá má názov „Zaistenie bezpečnej, cenovo dostupnej a udržateľnej energie.“ V tejto časti môjho článku nie je možné sa k obsahu politik EÚ vyjadriť. Z tohto dôvodu si dovolím iba naznačiť, akým otázkam sa EÚ aj s členskými štátmi venovala v roku 2020 otázkam globálneho boja proti koronavírusu, z ktorého si globálne persony urobili nepriateľa ľudstva a bez zásadných faktov si vyhlásili pandémiu.

Čo nájdeme v časti I. Spoločná reakcia na Covid–19 ?

Už úvodná veta svedčí o tom, ako sa chápe politika boja proti koronavírusu, či ochoreniu Covid-19. Citujem: “Prepuknutie pandémie Covid-19 v Európe viedlo k ľudským tragédiám, zákazom vychádzania a k bezprecedentnému hospodárskemu spomaleniu. Európska únia krátko nato prevkazala svoju solidaritu. V záujme ochrany ľudských životov a zdrojov obživy sa zamerala na okamžitú a účinnú odpoveď na túto krízu. V priebehu roku 2020 bolo  na zmiernenie krízy prijatých viac ako 1350 vrátane takmer 400 rozhodnutí o štátnej pomoci, ktoré európskym podnikom poskytli záchranné lano….Európska únia a členské štáty vyčlenili na zmiernenie následkov krízy 4,2 bilióna eur, čiže viac než 30% hrubého domáeho produktu Únie.”

Bol vymyslený Nástroj podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti a treba vedieť, ako uplatnil v podmienkach SR.

Prečo musela byť koordinovaná na základe doporučenia Európskej rady spoločná európska reakcia na šírenie ochorenia Covid-19 ? Na základe akých faktov sa rozhodoval náš zástupca v Európskej rade ?

Ako pracovala Platforma EÚ pre vedecké poradenstvo a kto zastupoval SR.

Načo slúžil nástroj núdzovej podpory s rozpočtom 2,7 miliárd eur ?

Prečo bolo potrebné realizovať odporúčanie Európskej komisie , týkajúce sa stratégie testovania na Covid-19 a odporúčania Rady k spoločnému rámcu používania a validácie rýchlych antigénových testov a vzájomného uznávania výsledkov testov ?

Bola zriadená rezerva zdravotníckych prostriedkov rescEÚ. Ako bola využitá v rámci SR ?

Komisia prijala dočasný rámec štátnej pomoci, aby členské štáty mohli využiť flexibilitu štátnej pomoci na podporu podnikov zasiahnutých krízou.

Čo bola Investičná iniciatíva v reakcií na koronavírus a ako bola využitá pre potreby SR.

Koľko z celkovej podpory zdravotníctva 6,6 miliardy eur išlo na podporu zdravotníctva v SR a pre aké účely ?

Ako pracoval európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácií – SURE, ktorý mal celkovú finančnú kapacitu 100 miliard eur. Išlo o úver, ktorý si EÚ požičala na trhoch v mene členských štátov. Slovensko vraj za rok 2020 dostalo z nástroja SURE 631,- miliónov eur.

Európska komisia vydala v mene EÚ a v rámci nástroja SURE dlhopisy, ktoré označila ako sociálnoinvestičné.

Európska komisia predstavila v júni 2020 Stratégiu EÚ v oblasti vakcín na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenie vakcín proti ochoreniu Covid-19. Stratégiou sa malo docieliť, aby sa v členských štátoch vykonali prípravy na očkovanie. Komisia rokovala v mene členských štátov s farmaceutickými spoločnosťami a v roku 2020 sa jej podarilo zaistiť 2,3 miliardy vakcín. Komisia vydala usmernenie, ako stratégiu očkovania v členských štátoch realizovať. Podmienečné povolenie získala vakcína dňa 21.12.2020 od Európskej agentúry pre lieky a členské štáty toto rozhodnutie schválili.

Komisia zriadila Nástroj globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu Covid-19 (COVAX) ako globálnu iniciatívu na zabezpečenie spravodlivého prístupu k vakcínam. Z prostriedkov EÚ Komisia prispela sumou 500,- miliónov eur. Tím Európa-EÚ a členské štáty pridelili do konca roku nástroju COVAX viac ako 850,-miliónov eur. Pozrime sa, kto v rámci uvedeného nástroja sa globálnym nástrojom zaoberá: Nadácia Billa Gatesa, Koalícia pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie, Nadácia pre novú inovačnú diagnostiku, Gavi, Globálny fond, Unitaid, Wellcome, WHO, Svetová banka, Globálny finančný nástroj.

Do konca júna 2020 bolo cez dve globálne podujatia prisľúbených 15,9 miliard eur pre globálnu reakciu na koronavírus.

Európska rada na svojom júlovom zasadaní v roku 2020 jednomyseľne schválila Plán obnovy Európy po pandémii a jej celkové financovanie vo výške 1,8 bilióna eur. Komisia si peniaze požičiava na kapitálových trhoch. Získané finančné prostriedky sa budú splácať dlhodobo až do roku 2058. A vrámci tohto splácanie sa počíta aj s tým, že Komisia navrhne nové zdroje príjmov do rozpočtu EÚ. V prvých rokoch obnovy EÚ ponúkne členským štátom z uvedenej sumy 672,5 miliardy eur vo forme úverov a grantov. Je treba vysvetliť občanom, čo presne znamená Plán obnovy pre Európu a na akých základoch bol postavený, zároveň zoznámiť občanom s vlastným Plánom podpory obnovy a odolnosti.

Z úrovne EÚ boli v súčinnosti s členskými štátmi riešené otázky týkajúce sa cestovného obmedzenia a zabezpečenia voľného pohybu v Európe, bola riešená pomoc uviaznutým občanom EÚ do vlasti, zabezpečenie voľného pohybu tovaru a pomoc cezhraničným pracovníkom, zachovanie cestovného ruchu v Európe.

Boli prijaté rôzne opatrenia v rámci digitálneho riešenia na pomoc v boji proti pandémii.

Boli prijaté opatrenia na boj proti dezinformáciám o ochorení Covid-19.

Pozornosť bola venovaná aj podpore výskumu v oblasti diagnostiky, liečby a vakcín, pre ktorú bolo vyčlenených 1,- miliarda eur.

EÚ zmobilizovala na boj proti ochoreniu Covid-19 v celosvetovom meradle 38,5 miliardy eur, pričom ide o zdroje EÚ, členských štátov a finančných inštitúcií. Zdroje boli poskytnuté na sociálne a hospodárske dôsledky, na humanitárne potreby, na posilnenie zdravia, vody a sanitácie.

Toľko k obsahu časti I. Spoločná reakcia na Covid-19. Som presvedčený, že naši politickí zástupcovia v inštitúciách EÚ nemali žiadne údaje z územia Slovenskej republiky, ktoré by potvrdzovali potrebu vyhlásenia pandémie koronavírusu. Rovnako som presvedčený, že politika spoločnej reakcie na Covid-19 nevznikla a nemohla byť realizovaná na základe požiadavok členských štátov EÚ. Došlo k tomu, že na základe strašenia pandémiou a organizovania boja proti koronavírusu – neviditeľnému nepriateľovi – z úrovne globálnych štruktúr, ktoré vôbec nedisponujú žiadnou štátnou mocou, sa skutoční predstavitelia štátnej moci členských štátov EÚ doslova zriekli svojich právomoci riadiť a uplatňovať svoje výlučné kompetencie v podmienkach národných štátov na úseku zdravotnej politiky a jej realizácie a otázku súčinnosti vedomé či nevedomé podriadili pod moc Európskej komisií, Európskej rade, Rade EÚ a Európskemu parlamentu. Je dôležité, aby čitateľ skúmal, či pandémia v Európe prepukla alebo bola iniciatívne vyhlásená, aby bolo zrealizované simulačné cvičenie podľa návrhov tých, čo zastupovali farmaceutický Kartel, Svetovú banku a OSN.

Čo je obsahom časti II. Vytvorenie klimatický neutrálnej Európy pripravenej na digitálny vek.

Rozhodujúcou výzvou pre EÚ je klimatická kríza a jej vraj ničivé účinky zmeny klímy v Európe a vo svete podčiarkujú naliehavú potrebu urýchliť zelenú transformáciu. Je možné zo strany vládnej moci na Slovensku rešpektovať takéto strašenie zo strany EÚ ?

Zásadným dokumentom EÚ je Európska zelená dohoda. Tá sa má stať predmetom záujmu politických strán a občianskych iniciatív. Európa sa má do roku 2050 stať prvým klimatický neutrálnym kontinentom. Vieme, ako bol tento dokument rozpracovaný na podmienky SR a prečo o ňom nie je zásadná verejná diskusia. Európska zelená dohoda má prejsť štádiom nezávislého posúdenia pracovísk SAV a pracovísk z akademickej pôdy, rovnako ako občianskymi iniciatívami v rámci jednotlivých odvetví hospodárskeho a sociálneho života spoločnosti.

Európska komisia v marci 2020 navrhla Európsky klimatický predpis, aby sa cieľ, ktorý si EÚ stanovila, už nedal zmeniť, aby to bola nezvratná cesta do budúcnosti. Účelom je trasformovať stanovený cieľ v zelenej dohode do právnych predpisov, ktoré majú zabezpečiť, aby k cieľu o klimatickej neutralite prispievali všetky politické opatrenia EÚ. Všimnime si, vôbec tu nejde o to, čo si myslia a chcú presadzovať členské štáty. Toto opatrenie si zo strany vládnej moci na Slovensku vyžaduje verejné zdôvodnenie !

V decembri 2020 lídri EÚ prijali cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55% oproti roku 1990. V tom istom mesiaci EÚ a členské štáty aktualizovali svoje akčné plány na obmedzenie emisií skleníkových plynov.

Počíta sa, že 30% z objemu 1,8 bilióna eur sa má vynaložiť na politiky a programy súvisiace s klímou. Členské štáty budú musieť vyčleniť aspoň 37 % zelených investícií v svojich plánoch podpory obnovy a odolnosti. Kedy o týchto plánoch bude vedieť celá spoločnosť a ako bol takýto plán spracovaný a odsúhlasený ? Komisia má v úmysle získať aspoň 30 % finančných prostriedkov v rámci vydávania zelených dlhopisov.

Európsky klimatický pakt bol spustený k realizácií v decembri 2020. Keďže má prispieť k zmenám v správaní sa jednotlivcov a všetkých možných spoločnosti, mal by byť predmetom verejného posúdenia a aj rozhodnutia.

Bol vymyslený Inovačný fond, ktorý má slúžiť na demonštráciu na inováciu nízkouhlíkových technológií. Príjmy fondu pochádzajú z aukcií 450 miliónov kvót, vydaných na obchodovanie s emisiami do roku 2030.

V januári 2020 Komisia oznámila investičný plán Európskej zelenej dohody. K tomu patrí také opatrenie ako je Mechanizmus spravodlivej transformácie.

Má vzniknúť klimatický neutrálne hospodárstvo ( ? ) a k tomuto cieľu je potrebné z hľadiska EÚ transformovať energetický systém v rámci EÚ. Z tohto dôvodu bola prijatá stratégia integrácie energetického systému, ktorá sa zameriava na tri piliere: rozsiahlu elektrifikáciu, väčšiu obehovosť a vývoj ekologických plynov a palív ( ako vodík ). Komisia spustila stratégiu na stimuláciu rozvoja obnoviteľného vodíka a Európsku alianciu pre čistý vodík.

K zvýšeniu udržateľnosti našich budov Komisia spustila stratégiu Vlna obnovy s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Existuje odporúčanie Komisie o energetickej chudobe, keďže vraj 34 miliónov ľudí v EÚ si nemôže dovoliť vykurovať domovy. Bol ustanovený nový európsky Bauhaus ako fórum na preskúmanie udržateľného životného štylu.

V rámci energie z obnoviteľných zdrojov sa rieši dekarbonizácie energetiky, energia z obnoviteľných zdrojov na mori, rieši sa cezhraničná energetická infraštruktúra.

Bol schválený akčný plán pre obehové hospodárstvo v rámci EÚ a má platiť pre celý životný cyklus výrobkov.

EÚ chce mať udržateľné potraviny a poľnohospodárstvo, pričom potrebuje, aby poľnohospodárstvo, rybolov a akvakultúra prispievali k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy. Má odmeňovať iba tých poľnohospodárov, ktorí už prešli na udržateľné postupy. Má sa znížiť používanie pesticídov, 25% poľnohospodárskej pôdy bolo určených na ekologické poľnohospodárstvo. Majú sa zlepšiť životné podmienky zvierat a znížiť ich environmentálne stopy. Bola prijatá stratégia pre metán a jeho zníženie v odvetviach poľnohospodárstva. Má sa prejsť na zdravší a udržateľnejší potravinový systém v rámci EÚ.

Bola prijatá nová stratégia biodiverzity, súčasťou ktorej je aj zriadenie chráneného územia na ploche 30% pevniny EÚ. Komisia založila globálnu koalíciu pre biodiverzitu, ktorá dostala za úlohu zvýšiť povedomie verejnosti o kríze v prírodnom svete. Uskutočnil sa samit OSN o biodiverzite, na ktorom hlavy štátov schválili Záväzok lídrov v záujme prírody. Za stranu Slovenskej republiky v ňom figuruje prezidentka SR. Komisia dokonca predstavila stratégiu Chemikálie – stratégia udržateľnosti.

Bola prijatá stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, v ktorej sa stanovujú cesty pre vybudovanie ekologického, digitálneho a odolného dopravného systému pre budúce generácie. Je plánované 90 percentné zníženie emisií skleníkových plynov v doprave do roku 2050. Boli prijaté úlohy aj pre prioritu zabezpečenia čistejších a bezpečnejších vozidiel.

Začala sa realizovať digitálna transformácia EÚ. Vraj pre udržanie kontaktov medzi ľuďmi a fungovanie podnikov sú digitálne technológie neoceniteľné. Počíta sa naďalej s tým, že počítače budú predpovedať vývoj pandémie a naďalej sledovať kontakty medzi ľuďmi. Vraj bol zaznamenaný pokrok na digitálnom jednotnom trhu. Bola spustené Európska digitálna stratégia – formovanie digitálnej budúcnosti Európy. Dátová stratégia a Biela kniha o umelej inteligencií sú prvými piliermi novej digitálnej stratégie. Komisia navrhla pravidlá pre všetky digitálne služby, ktoré pôsobia v rámci EÚ. Ide o akt o digitálnych službách a o akt o digitálnych trhoch. Komisia prijala aj akčný plán pre média a audiovizuálny sektor, ktorý bude podporovať slobodu médií a mediálnej a digitálnej kultúry. Boli prijaté stratégie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov. Bol prijatý program v oblasti zručnosti v digitálnom veku a akčný plán digitálneho vzdelávania. Boli prijaté opatrenia pre digitálne finančné služby.

Komisia prijala odporúčania pre členské štáty, aby zintenzívnili investície do infraštruktúry vysokokapacitnej širokopásmovej pripojiteľnosti vrátane 5 G. Zároveň je potrebné zabezpečiť bezpečnosť sieti 5 G. Ešte v januári EÚ schválila súbor opatrení, na ktorých sa dohodli členské štáty, na riešenie bezpečnostných rizík súvisiacich so zavádzaním 5 G.

Čo je obsahom časti III. Ochrana ľudí a slobôd ?

Priznáva sa, že vraj pandémia COVID-19 viedla k vážnemu hospodárskemu otrasu, na základe ktorého dôjde k nárastu chudoby, sociálneho vylúčenia a nerovnosti.

Členské štáty samy vymedzujú svoje politiky v oblasti zdravia, pričom EÚ zohráva podpornú úlohu pri zlepšovaní verejného zdravia. Pandémia Covid-19 vraj ukázala, že treba zlepšiť zo strany EÚ koordináciu. Členské štáty vraj bez koordinácie krízy nemôžu svojim občanom poskytnúť najlepšiu úroveň ochrany a starostlivosti. A z tohto dôvodu si EÚ pokladá za povinnosť vybudovať európsku zdravotnú úniu. EÚ si pokladá za povinnosť sa lepšie pripraviť na núdzové situácie v oblasti zdravia a vyhlasovať ich. Väčšiu úlohu majú zohrávať Agentúry EÚ v oblasti zdravia.

V novembri 2020 Komisia prijala farmaceutickú stratégiu pre Európu, ktorá vraj uľahčí prístup pacientov k liekom a pomôže farmaceutickému priemyslu.

Ďalšou problematikou je posilňovanie demokracie. Bol schválený akčný plán pre európsku demokraciu. Ten obsahuje opatrenia na podporu slobodných a spravodlivých volieb, posilnenia slobody médií a boja proti dezinformáciám. Pôjde o nové legislatívne návrhy na zabezpečenie väčšej transparentnosti politickej reklamy, financovania európskych politických strán. Prostredníctvom európskej siete pre spoluprácu Komisia zavedie opatrenia pre boj proti hrozbám namiereným na volebné procesy. Komisia vydá odporúčania pre zabezpečenie online aj fyzickej bezpečnosti novinárov a ochranu novinárskeho povolania.

Bol schválený Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií. V júni začalo svoju činnosť Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií, ktoré má podporovať nezávislých overovateľov faktov. Toto stredisko sa stalo centrom európskeho boja proti dezinformáciám na internete.

Na úseku ochrany právneho štátu Komisia vydala svoju prvú výročnú správu, v ktorej sú hodnotené členské štáty. Táto správa má za úlohu rozšíriť opatrenia EÚ na členské štáty a začať diskusiu o kultúre právneho štátu v rámci EÚ. Komisia od januára 2020 začala konanie týkajúce sa disciplinárneho režimu proti poľským sudcom. Požiadala Súdny dvor, aby Poľsku pozastavil činnosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu.

Ďalšou prioritou inštitúcií EÚ je dialóg s občanmi. EP, Rada a Komisia sa dohodli na posilnenom registri transparentnosti. Chcú poskytnúť Európanom priestor na vyjadrenie pri budovaní budúcnosti Únie. Je vraj treba zapojiť občanov do formovania politik EÚ. Z tohto dôvodu bolo ohlásené začatie Konferencie o budúcnosti Európy. Diskusie s občanmi sa mali uskutočniť na všetkých úrovniach: miestnej, regionálnej, na celoštátnej úrovni a na úrovni EÚ. V júli boli prijaté opatrenia na fungovanie európskej iniciatívy občanov. Bol niekto z občanov SR informovaný é organizovaní dialógov s občanmi o budúcnosti EÚ ?

Boli prijatý nový program pre spotrebiteľov, v ktorom sú opatrenia reagujúce na nové výzvy súvisiace s ochorením Covid-19. Bola riešená otázka zlepšenia colníctva EÚ, pretože príjmy z cieľ prispievajú do rozpočtu EÚ. Bol schválený nový akčný plán pre colnú úniu, v zmysle ktorého bolo zriadené Prostredie centrálneho elektronického priečinka.

V septembri komisia navrhla nový pakt o migrácií a azyle. Ten zabezpečuje, aby osoby, ktoré skutočne ochranu potrebujú, mali právo zostať v EÚ, zatiaľ čo ostatní sa musia vrátiť. Nový pakt rieši účinnejšie konanie o azyle a návrate, posilnenie riadenia hraníc, posilnenie spôsobov legálnej migrácie do EÚ, integráciu migrantov do spoločnosti, pevnejšie partnerstva s krajinami mimo EÚ. Má sa zlepšiť solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty. Vraj dobré riadenie migrácie a konanie o azyle prináša pozitívne prínosy v tom, že migranti dostanú určitú istotu a ochranu, že efektívne funguje celý systém pod vedením EÚ. Dôležitý je tiež európsky prístup k pátracím a záchranným prácam na mori, kde vraj od roku 2015 bolo na mori zachránených 600, – tisíc ľudí. Nový pakt zároveň rieši aj otázku ochrany ľudí v núdzi, ako napríklad deti.

EÚ hľadá bezpečné a legálne možnosti migrácie do Európy. Aj keď integračná politika je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov. Komisia prijala akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021-2027. Plán sa zaoberá integráciou a sociálnym začlenením do oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravotníctva, bývania, rovnosti, kultúry a športu.

Na úseku bezpečnosti a obrany Komisia prijala stratégiu EÚ v oblasti bezpečnostnej únie na roky 2020-2025. EÚ chce účinnejšie pomáhať členským štátom pri zvyšovaní bezpečnosti občanov vo fyzickom a digitálnom prostredí. V júli Komisia prijala stratégiu EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu deti. Ďalej boli prijaté opatrenia na boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami, na boj proti drogám. EÚ vraj na žiadosť členských štátov v rámci Europolu zriadila európske centrum pre finančnú a hospodársku trestnú činnosť. V decembri Komisia navrhla nový program boja proti terorizmu a revíziu nariadenia o Europole. EÚ podporuje ochranu kritickej infraštruktúry a budovanie jej odolnosti voči hrozbám.

EÚ veľmi zaujíma otázka obranného priemyslu. Dôvodom je rozdrobenosť obranného priemyslu, čo vraj ohrozuje autonómnosť a zvrchovanosť EÚ. Preto sú dôležité dva pilotné projekty: prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany s rozpočtom 90,- miliónov eur a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu s rozpočtom 500,- miliónov eur. Tieto programy pripravia pôdu pre Európsky obranný fond, ktorý bude fungovať od roku 2021.

Čo je obsahom časti IV. Posilnenie hospodárstva ?

Priznáva sa, že pandémia koronavírusu predstavuje pre hospodárstvo EÚ bezprecedentný otras s veľmi vážnymi ekonomickými a sociálnymi dôsledkami. Zdôrazňuje sa význam koordinácie hospodárskej politiky v rámci EÚ. V tomto smere osvedčený rámec predstavuje európsky semester. Zaujímavá je informácia, že Komisia začlenila do európskeho semestra aj ciele OSN, týkajúce sa udržateľného rozvoja.

Finančné prostriedky, sprístupnené v rámci Investičnej iniciatívy v reakcií na koronavírus a Investičnej iniciatívy v reakcií na koronavírus Plus podporili núdzové nákupy zdravotníckeho vybavenia a pomohli podnikom udržať sa na trhu. Slovensko napríklad kúpilo 110 dodatočných záchranných vozidiel.

V marci Komisia uverejnila Novu priemyselnú stratégiu pre Európu, ktorá má podporovať zelenú transformáciu, globálnu konkurencieschopnosť a digitálnu transformáciu. Bola prijatá stratégia pre malé a stredné podniky ( MSP ). Vznikla osobitná skupina pre presadzovanie jednotného trhu, boli schválené nové pravidla vzájomného uznávania tovaru. Existuje politika EÚ v oblasti kozmického priestoru. V decembri bola prijatá dohoda o Nariadení EÚ o vesmírnom programe.

Na úseku letectva boli prijaté plány na modernizáciu európskeho vzdušného priestoru. Pre oblasť výskumu a inovácie bola schválený dokument o novom európskom výskumnom priestore. V júni Komisia zriadila Fond Európskej rady pre inováciu, určený na priame kapitálové a kvázi kapitálové investície do startupov a malých a stredných podnikov. Išlo o kapitálové investície v sume 600,- miliónov eur.

Ďalej tu máme otázku bankovej únie a únie kapitálových trhov. S výhovorkou na pandémiu koronavírusu sa prijímali rôzne opatrenia: rýchle riešenie v súvislosti s nariadením o kapitálových požiadavkách, opatrenia ku kapitálovým trhom, akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov, stratégia na riešenie nesplácaných úverov, nariadenie o taxonómií udržateľného financovania.

Boli prijaté opatrenia pre spravodlivé, jednoduché a moderné zdaňovanie. V roku 2020 Komisia začala pracovať na zmene daňového prostredia v Európe s cieľom dosiahnuť, aby bolo spravodlivejšie a priaznivejšie pre rast. V júli Komisia predložila nový daňový balík vrátane akčného plánu pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie. V novembri sa členské štáty dohodli na nových pravidlách daňovej transparentnosti pre digitálne platformy.

EÚ sa zasadzuje o spravodlivú hospodársku súťaž, ktorá má vytvárať rovnaké podmienky pre motiváciu investovať, motivovať a rásť. V marci 2020 Komisia v reakcií na pandémiu Covid-19 prijala dočasný rámec štátnej pomoci na podporu podnikov, zasiahnutých vraj bezprecedentnými dôsledkami pandémie.

Čo je obsahom časti V. Budovanie spravodlivej a sociálnej Európy.

Občania EÚ majú byť pripravení na súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu. EÚ bude podporovať členské štáty v rámci implementácie Európskeho piliera sociálnych práv. Členské štáty mali vyjadriť svoje názory na to, ako dosiahnuť ciele uvedeného piliera. Každý pracovník v EÚ má mať primeranú minimálnu mzdu, ktorá mu umožní viesť dôstojný život.

Bol prijatý Európsky program v oblasti zručnosti na dobu piatich rokov. Boli prijaté opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Komisia v septembri v spolupráci s členskými štátmi uverejnila oznámenie o vytvorení Európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. V septembri bol prijatý akčný plán digitálneho vzdelávania.

EÚ sa zasadzuje o budovanie Únie rovnosti, čiže na zavádzanie politik a opatrení k tomu, aby sa nebral ohľad na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, vek, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu či náboženské presvedčenie. Všimnime si, spravodlivejšia EÚ zabezpečí, aby sa pri rozhodovaní zohľadňovali potreby všetkých v spoločnosti. Komisia orientovala svoju pozornosť na stratégiu zlepšenia uplatňovania Chaty základných práv EÚ. V marci 2020 Komisia predložila Stratégiu pre rodovú rovnosť.

Komisia predstavila akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 až 2025. Do konca roka 2022 mali členské štáty predložiť svoje národné plány boja proti rasizmu. V októbri Komisia predstavila posilnený strategický rámec EÚ pre rovnosť, účasť a začlenenie Rómov na dobu 10 rokov. V novembri 2020 Komisia predložila stratégiu pre rovnosť LGBTIQ osôb. V tejto stratégií sú navrhnuté štyri piliere: boj proti diskriminácií, zaistenie bezpečnosti LGBTIQ osôb, budovanie inkluzívnych spoločnosti pre LGBTIQ osoby, vedúca úloha pri presadzovaní výzvy za rovnosť LGBTIQ osôb na celom svete.

Boli riešenie práva osôb zo zdravotným postihnutím. Komisia v júni 2020 prijala stratégiu EÚ v oblasti práv obetí. Komisia riešila aj stratégiu predvídania budúcich výziev a trendov s cieľom zvýšiť odolnosť EÚ.

Čo je obsahom časti VI. Podpora európskych záujmov a hodnôt vo svete.

Vo februári 2020 sa uskutočnilo stretnutie Komisie EÚ s Komisiu Africkej únie. V marci bolo vydané oznámenie s názvom Na ceste ku komplexnej stratégií pre Afriku.

Ďalšou dôležitou témou bolo rozširovanie EÚ. Komisia predložila svoje návrhy na posilnenie prístupového procesu. V máji 2020 sa uskutočnil samit EÚ – západný Balkan. Ešte predtým sa začali prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedonskom. V októbri 2020 Komisia predložila hospodársky a investičný plán pre západný Balkán s čiastkou 9,- miliárd eur vo forme grantov. Prehľad vzťahov EÚ s krajinami západného Balkánu: Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Srbsko, Kosovo, Severné Macedónsko.

EÚ veľkú pozornosť venovala susedskej politike, týkajúcej sa východného a južného susedstva. V júni 2020 sa uskutočnilo stretnutie lídrov n štátov EÚ a krajín Východného partnerstva. Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavskej republiky a Ukrajiny. Na podporu uvedených krajín v boji proti Covid-19 bolo presmerovaných viac ako jedna miliarda eur. Komisia prijala balík makrofinančnej pomoci vo výške 3,- miliardy eur pre desať partnerov zapojených do rozširovania EÚ a partnerov v susedstve s cieľom poskytnutia pomoci obmedzenia hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu.

EÚ v roku 2020 pokračovala vo svojej reakcií na krízy v Líbyi a Sýrii poskytovaním pomoci utečencom aj hostiteľským komunitám a to spolu vo výške 3,- miliardy eur. EÚ začala v Stredozemí novú vojenskú operáciu s cieľom vykonať zbrojné embargo OSN proti Líbyi. Pokračovala politická podpora zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, posilňovanie systému zdravotnej starostlivosti v Líbyi, podpora občianskej spoločnosti v Sýrií.

Vraj sa rozvíjalo úsilie EÚ o podporu mieru a stability v regióne Sahel, čo je vraj dobrým príkladom diplomacie EÚ, civilných a vojenských misii, humanitárnej a rozvojovej pomoci. EÚ sa snažila upevniť svoje partnerské vzťahy s Čínou. Bola prijatá dohoda o Komplexnej dohode o investíciách. Uskutočnil sa samit EÚ – Čína.

EÚ pomohla Libanonu, keď Bejrút v auguste zasiahol ničivý výbuch. EÚ zmobilizovala humanitárnu pomoc vo výške 63,- miliónov eur a 17 členských štátov vyslalo pátrací a záchranný personál. VO veci Bieloruska EÚ neuznala výsledky prezidentských volieb a finančnú pomoc presmerovala na podporu občianskej spoločnosti a slobodných médií. Vo Východnom stredozemí nápätie s Tureckom počas celého roka rástlo. V decembri 2020 bol predstavený Nový program EÚ a USA pre globálnu zmenu. EÚ a USA sú hlavnými obchodnými partnermi a preto bolo riešené zrušenie alebo zníženie ciel na obchod.

Významnou činnosťou EÚ je vraj podpora ľudských práv a demokracie na celom svete.Bol schválený nový akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 až 2024. Komisia zaviedla globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv.

V rámci rozvojovej a humanitárnej pomoci rozpočet Komisie na rok 2020 predstavoval 15 miliard eur, ktoré boli určené predovšetkým na zmiernenie vplyvu ochorenia Covid-19, na boj proti kobylkám vo východnej Afrike alebo na odpustenie dlhov v chudobných krajinách. Bol prijatý Európsky vonkajší investičný plán vo výške 5,1 miliard eur. Bol preorientovaný tak, aby pomohol reagovať na pandémiu Covid-19. Z too 400,- miliónov eur zahŕňalo záruky pre nástroj globálneho prístupu k vakcínam. Na humanitárnu pomoc sa vynaložilo 2,- miliardy eur, predovšetkým pre subsaharskú Afriku a následne aj pre Sýriu, kde sa núdzi nachádza 11,- miliónov ľudí.

EÚ venovala veľkú pozornosť presadzovaniu obchodnej politiky. Bola vypracovaná viacstranná dočasná arbitrážna dohoda pre riešenie sporov členov Svetovej obchodnej organizácie. Bol vymenovaný hlavný úradník pre presadzovaní práva v oblasti obchodu. Bol aktivovaný balík opatrení na ochranu oceliarskeho priemyslu EÚ. Boli ukončené rokovania o novej obchodnej dohode medzi EÚ a Mexikom. Takmer celý obchod s tovarom má byť oslobodený od cla. Podobne bola uzatvorená dohoda medzi EÚ a Vietnamom, dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Prebiehali obchodné rokovania aj s ďalšími štátmi.

Bolo konštatované, že EÚ zostáva vytrvalým podporovateľom medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ktorého jadrom je OSN. Vplyv pandémie ukázal vraj na potrebu zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu medzi vedcami, ekonómami a tvorcami politik v rámci OSN, Svetovej zdravotníckej organizácie, Medzinárodného menového fondu, ako aj s G7 a G20 a ďalších medzinárodných fór. Politiky EÚ a Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti zdravia sa navzájom dopĺňajú, keďže spolupracujú v oblasti ochorenia Covid-19 a prevencie budúcich pandémii.

Čo je obsahom časti VII. Budovanie nového vzťahu so Spojeným kráľovstvom ?

Spojené kráľovstvo ( SK ) vystúpilo z EÚ 31.januára 2020. Predtým bola ratifikovaní dohoda o vystúpení, ktorá stanovila podmienky riadeného odchodu SK z EÚ a nadubúdla účinnosť 1.februára 2020. Prechodné obdobie bolo stanovené do 31.12.2020, počas ktorého SK zostalo členom jednotného trhu a colnej únie. Ešte predtým, v októbri 2019 EÚ a SK prijali politické vyhlásenie. Bola vymenovaná Komisia za vyjednávača EÚ. V marci bol uverejnený návrh právnej dohody o budúcej spolupráci EÚ a SK. V decembri ola podpísaná dohoda o odchode a spolupráci. Dohoda sa nevzčahuje na spolupráci v oblasti zahraničnej politiky, vonkajšej bezpečnosti a obrany.

Čo je obsahom časti VIII. Inštitucionálny a rozpočtový vývoj ?

Vzhľadom na pandémiu Covid-19 bola schválená Investičná iniciatíva v reakcií na koronavírus a núdzovej finančnej podpory pre sektor zdravotnej starostlivosti. Európsky parlament, a Rada s podporou Európskej komisie prijali balík opatrení vo výške 1,8 bilióna eur na riešenie krízy spôsobenej ochorením Covid- 19. V tomto je dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021-2027 vo výške 1,074 bilióna eur a Plán obnovy EÚ vo výške 750,- miliard eur.

V rámci inštitucionálnych záležitosti Európskej rade predsedalo Chorvátsko a Nemecko. Boli otvorené prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedonskom. Boli prijaté tri kola sankcií proti Bielorusku. Došlo k obnove Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Európskeho výboru regiónov.

Teraz niekoľko mojich poznámok k veľmi stručnému prehľadu zo Súhrnnej správy o činnosti EÚ v roku 2020.

Nie je to zaujímavé čítanie, pretože celý obsah predstavuje akúsi kostru činnosti EÚ, ktorú je potrebné v podmienkach SR celkom „rozbaliť“ a ukázať, v ktorých činnostiach bruselských mandarínov sú skryté či otvorené nebezpečenstva pre naše obyvateľstvo a pre samotný štát. Aj ten celkom suchopárny prehľad o činnosti EÚ za rok 2020, a teda v prvom roku zorganizovanej „pandémie“ svedčí o tom, že predstavitelia vládnej moci, ktorí sa zúčastňujú rokovaní v Európskej rade a v Rade EÚ, vo všetkom podliehajú záujmom a politikám, ktoré sa k realizácií tvoria v komnatách EÚ a pod starostlivým dohľadom silného nadnárodného lobingu. Je jasné, že v roku 2020, rovnako ako v ďalších rokoch, dominoval vplyv farmaceutického Kartelu, čím sa len potvrdzuje, že EÚ bola založená na nacistických koreňoch.

Ak zhrnieme všetky kroky, ktoré boli robené v rámci EÚ v oblasti jednotlivých politik, tak sa celkom jasne ukazuje, že v týchto rokoch ide o silný stret globálneho a národného, o neustále masírovanie vládnych politikov a obyvateľstva členských štátov, že náš životný štýl, naše lepšie podmienky pre život, našu bezpečnosť a svetlú budúcnosť môžu zabezpečiť len tí, čo predstavujú nadnárodné, globálne sily, globálne záujmy a globálne politiky. Znamená to, že národné musí ustúpiť globálnemu, čo v skutočnosti vedie k postupnému rozvratu fungovania štátnej moci členských štátov a plnenia jej základných funkcií. Kto však v skutočnosti predstavuje obyvateľstvu členských štátov, že globálny systém riadenia má mať zákonite prednosť pred národným systémom a teda vnútroštátna tvorba vôle má byť podriadená nadštátnej tvorbe vôle ? A táto nadštátna tvorba vôle v roku 2020 dominovala v realizácií globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu.

Globálny systém riadenia a jeho presadzovanie za každú cenu je výsledkom triednej politiky minoritnej triedy kapitalistov, pôsobiacej v transatlantickom priestore v prvom rade. Predstavitelia EÚ, vrátane europoslancov, a predstavitelia národných štátov, sa v akejsi proklamovanej jednote, založenej na proklamovaných spoločných hodnotách „demokratického“ Západu pustili s veľkým odhodlaním a vervou do presadzovania záujmov farmaceutického Kartelu a záujmov vôbec celej minoritnej triedy kapitalistov. Boj proti koronavírusu, ktorý začal hneď v prvom štvrťroku 2020 nebol organizovaný len kvôli ziskom farmaceutického Kartelu a ziskom ďalších nadnárodných korporácií. Tento boj bol organizovaný s cieľom nastoliť spôsoby a formy ovládania ľudskej masy nielen na Západe, ale na celej planéte.

Simulačné cvičenia, ktoré sa stali predmetom privátneho dokumentu „Svet v ohrození“, ktorý si dala vypracovať tiež privátna Globálna rada pre sledovanie pripravenosti na pandémiu ešte v roku 2019, mali za úlohu nabúrať celý systém národného riadenia všetkých životne dôležitých procesov v každej oblasti života spoločnosti, získať pre nový spôsob riadenia, vraj pre potrebu ochrany zdravia a životov ľudí, z každej oblasti riadenia dostatok „uvedomelého“ personálu. Aj predstavitelia našej vládnej moci bez odporu sa prispôsobili požiadavkám organizovania simulačných cvičení na území národných štátov. Tie mali za úlohu nielen rozvrátiť všeobecné podmienky života ľudí a celej spoločnosti , ale aj ľudí určitým spôsobom prevychovať. Čitateľ si z uvedeného prehľadu môže všimnúť, že na úmyselne zorganizovaný boj proti ochoreniu Covid-19 boli z úrovne EÚ mobilizované obrovské finančné zdroje, ktoré život obyvateľstva členských štátov zaťažili na dlhé roky. Z tohto dôvodu je teda potrebné, aby všetky transakcie spojené s bojom proti koronavírusu za roky 2020 až 2023 boli skontrolované z úrovne Najvyššieho kontrolného úradu.

V období kampane pred voľbami občania si majú pokladať za povinnosť ustrážiť to, aby sa najzásadnejšie problémy ( ohrozenia ), vytvorené v rámci jednotlivých politik EÚ, ktoré sú uvedené v dokumentoch vyššie spomenutej správy z roku 2020, stali predmetom záujmu politických strán a hnutí, ktoré sa rozhodli uchádzať o dôveru občanov, rovnako ako predmetom už spomínaného dokumentu Platforma občanov SR. Na verejnosť je potrebné dostať obsah dokumentu Platforma občanov SR, pretože samotné média otázkam a problémom, ktoré postupne uvádzam v svojom príspevku, nebudú venovať náležitú pozornosť, rovnako ako sa o to budú snažiť aj predstavitelia politických strán a hnutí.

Rozhodol som sa, že stručný prehľad realizácie politik EÚ v roku 2021 vynechám, rovnako ako vynechám podstatnú časť z obsahu súhrnnej správy o činnosti EÚ v roku 2022. To, na čo sa zamerám v úvode svojej ďalšej časti, sa bude týkať predslovu predsedníčky Európskej komisie a prvých dvoch časti súhrnnej správy o činnosti EÚ za rok 2022. Prvá časť má názov: Reakcia EÚ na útočnú vojnu proti Ukrajine, Druhá časť má názov: Zaistenie bezpečnej, cenovo dostupnej a udržateľnej energie.

Koniec časti IV.

Pokračovanie v časti V.

Dušan Hirjak