Je to tak, niekoľko dní pred voľbami (15. septembra) odhalia na Bratislavskom hrade súsošie vierozvestcov, svätých Cyrila, Metoda a Gorazda podobne, ako v roku 2010, tiež pred voľbami, odhalili sochu kráľa Svätopluka. A „predvolebným“ bolo aj postavenie tridsaťmetrového stožiara pre štátnu vlajku pred budovou parlamentu vtedajším jeho šéfom Andrejom Dankom. Duše, ktoré „nevnímajú Slovensko citlivo“ a už vôbec nie ako svoju vlasť, tasili a tasia meče. Pri Svätoplukovi išlo o „kontroverznú“ sochu, ktorú chcel nastupujúci šéf parlamentu Sulík dokonca odstrániť. Napokon len prekryli slovenský dvojkríž na Svätoplukovom ramene a „vzali“ mu titul „kráľ starých Slovákov“. Dankova veža mala chybu, že bola o tri metre vyššia ako budapeštianska. Dnes dve mne neznáme dámy Mária Benedikovičová a Jana Močková v jednom slniečkom a zároveň dúhou obdarenom plátku označili súsošie vierozvestcov za „sporné“. V čom je však sporné, nevedno. Sú sv. Cyril a Metod spolupatrónmi Európy? Sú. Je svätý Gorazd prvým po mene známy slovenským svätcom? Je. Tak o čom je „spor“?
To iba „komusi“ prekáža ďalšie zhmotňovanie slovenskej histórie a „poslovenčovanie“ Bratislavského hradu. Onú protislovenskú bandu priam dráždi všetko, čo „dýcha“ a „vonia“ po slovensky. Zase spájajú svoje rady a vpletajú do svojej nenávistnej ideológie aj „umelecký nadhľad“ podobne, ako v roku 2012 – 2013, keď sme išli v Matici slovenskej uskutočniť myšlienku Mira Holečka, gorazdovského nadšenca, pridať k súsošiu sv. Cyrila a Metoda aj sv. Gorazda. No narazili sme – raz vtedajší primátor Ftáčnik „nemal“ pozemok, raz minister kultúry Maďarič „nemal“ peniaze, a muziku tvrdila expertka nado všetky, Zuzana Bartošová. Tá označila dielo Antona Gábrika – ktoré vyhralo verejnú súťaž, zorganizovanú Maticou – za „gýč“. Padlo aj prirovnanie k „sušeným údenáčom“ (Viliam Hornáček), iným sa nepáčilo, že svätci sú bosí a ešte iní hovorili o „zastaranom“ spracovaní.
Vďaka Tónovi Hrnkovi, že presvedčil predsedu NRSR Borisa Kollára! V časoch odnárodňovania je osadenie súsošia ako Božia mana a Hrnko ju „berie ako zavŕšenie svojho 30-ročného pohybovania sa po slovenskej politickej scéne“. A odliatie vierozvestcov z bronzu (vyjde na zhruba 190-tisíc eur) aj sám finančne podporil.
Nuž, ak vznik slovenských – teda automaticky „kontroverzných“ – symbolov sa spája s voľbami, bodaj by boli čím častejšie. Veď napríklad na Bratislavskom hrade chýba ešte súsošie Bernolákovcov, ktorí tam na sklonku 18. storočia prvý raz kodifikovali spisovnú slovenčinu. „Kontroverzne“, samozrejme.
Marián Tkáč
16. júna 2023.