Problémy dnešnej doby

Slovensko sa rúti do budúcnosti bezhlavo, nekoncepčne. Podľa môjho skromného odhadu sa približne jedna tretina ľudí k nasledujúcim voľbám opäť nechystá. Veľmi častým argumentom tu je, že potenciálni voliči nevidia rozdiel medzi stranami a hodnotami, ktoré tieto strany presadzujú, ak o nich vôbec hovoria.

V tomto blogu vymenúvam problémy dnešnej doby, o ktorých by sa malo hovoriť, ale nehovorí. Vytvoril som k tomu aj krátke video: https://youtu.be/hUlVY6dFofc

OBSAH:

Úvod

1. Materializmus a idealizmus

2. Informačné technológie

3. 20. storočie

4. Bezzubá alternatíva

5. Prelínanie rôznych metafyzických modelov

6. Západné hodnoty

7. Moderná veda

*** Úvod ***

Porovnávanie krajín nemôže byť objektívne, lebo vždy sa robí len na základe určitých, vybraných kritérií. A to isté platí aj o jednej krajine, na ktorú sa pozeráme v rôznych časových úsekoch. Napriek tomu si však myslím, že porovnávať treba.

V poslednej dobe si dosť často spomeniem na dobu spred niekoľkých desiatok rokov a vybaví sa mi pritom Slovensko s pomerne veselými ľuďmi, rozvinutým školstvom a zdravotníctvom a celkom dobrým športom. Dnešné Slovensko, naproti tomu, vidím ako značne rozpoltenú a dokonca až straumatizovanú krajinu. Nebadám však, žiaľ, nejaké ozdravné sily v spoločnosti, ktoré by sa proti tomuto zmysluplne aktivizovali a výzvy ako „voľte nabudúce zodpovedne“ považujem za prázdne a skôr zavádzajúce.

Chyba je v celkovom prístupe. Veď predsa problémy, či už naše osobité alebo tie, ktoré máme spoločné s inými krajinami, môžeme začať zmysluplne riešiť až potom, ako ich najprv identifikujeme. V tomto vidím veľké rezervy, a preto sa dnes pokúsim prispieť tým, že tieto problémy rozdelím do niekoľkých základných skupín a stručne ich popíšem.

Najprv sa však v krátkosti vyjadrím k dvom možným námietkam na tento blog:

Prvou takou námietkou, alebo výhradou, by mohlo byť, že k témam ako je smerovanie spoločnosti by sa mali vyjadrovať najmä domáci, čo samozrejme dáva zmysel, ale len do určitej miery, pretože tak ako pri každom probléme, tak aj tu externý pohľad môže byť nielen zaujímavý, ale aj veľmi užitočný. Ja napr., som na Západe už vyše 25 rokov a ako vždy a všade tak aj tu sa zaujímam o prostredie, v ktorom žijem, o vývoj  a smerovanie spoločnosti, o mentalitu ľudí a ich hodnoty. Poznám teda z vlastnej skúsenosti mnohé klady aj zápory práve toho, kam teraz slovenská spoločnosť potenciálne smeruje. V posledných rokoch som navyše podrobnejšie študoval vývoj Západného svetonázoru.

A potom by tu mohla byť ešte ďalšia námietka a síce, že  vyjadrovať by sa mali iba odborníci (pod čím sa zvyčajne rozumejú ľudia tak povediac „posvätení“ a tým pádom aj zviazaní akademickým byrokratizmom, formalizmom a svetonázorom). Skúste si však spomenúť, kedy ste naposledy počuli nejakého univerzálneho akademika, ktorý by bol odborníkom zároveň na: históriu, teológiu, vedu, filozofiu, matematiku, informačné technológie a spoločenské vedy. – Takí ľudia jednoducho nejestvujú a pritom všetky tieto oblasti sú relevantné v diskusii o smerovaní spoločnosti.

*** 1. Materializmus a idealizmus ***

Zápas medzi materializmom a idealizmom je asi najväčším, najstarším a aj najznámejším problémom v každej spoločnosti. S ľudstvom pravdepodobne zostane natrvalo a stále bude zdrojom určitého napätia. Väčšinou sa prejavuje ako konflikt medzi ateizmom a náboženstvom a Slovensko tu nie je výnimkou.

O materializme a idealizme sa diskutuje pomerne veľa, avšak tieto diskusie ďaleko nevedú, pretože je v nich veľa emócií ale málo logiky.

Tu by som ešte spomenul, že kým takmer 2000 rokov dominovalo v našom priestore kresťanstvo, tak toto je v posledných desaťročiach vytláčané a navrch má stále viac ateizmus.

*** 2. Informačné technológie ***

Ďalším problémom sú informačné technológie.

V dnešnej dobe je stále viac ľudí nútených používať počítače najrôznejšieho druhu (či už sú to tzv. „chytré“ telefóny alebo stolné počítače).

Taký hardware a software treba najprv vybrať, kúpiť a nainštalovať, potom sa s ním oboznámiť a nakoniec ho používať a udržiavať. Toto prináša rôzne ťažkosti. Často sa totiž stáva, že časti týchto produktov sú nekompatibilné (čo znamená, že funkčne navzájom dobre nespolupracujú) alebo sú neintuitívne (čo znamená, že práca s nimi je nepredvídateľná). A potom sú tu ešte chyby a poruchy, tzv. „bugy“. Dôsledkom je, že neodborníci sa s technológiami často trápia, kým odborníkom tu veľmi pomáhajú predošlé skúsenosti.

A teraz si toto premietnime do spoločnosti a zistíme, že to isté sa deje aj tu – jej časti sú nekompatibilné, je neintuitívna a má v sebe „bugy“.

Táto podobnosť medzi informačnými technológiami a západnou spoločnosťou vôbec nie je náhodná, pretože majú spoločné filozofické základy.

*** 3. 20. storočie ***

Z dôsledkov zničujúcich konfliktov 20. storočia sme sa ešte ani zďaleka nevystrábili, a treba povedať, že tak ako celý svet. Spomeniem tu niekoľko súvislostí:

Málo sa pripomína, že bojovali proti sebe tri ideológie: Najstaršia z nich bola liberálna demokracia, na ňu potom čiastočne reagoval komunizmus a nakoniec proti obom vystúpil fašizmus/nacizmus.

Do dnešných dní však prežila len liberálna demokracia, kým napr. o fašizme alebo o nacizme sa už vôbec nedá hovoriť. Napriek tomu kadekto tieto pojmy naďalej používa a zneužíva na nálepkovanie oponentov napriek tomu, že napr. dnešní akože „fašisti“ alebo „nacisti“ nespĺňajú všetky nutné charakteristiky podľa definície.

Každá z týchto troch ideológií mala vlastné ciele a záujmy a veľkou chybou je čokoľvek z tohto trojuholníka abstrahovať a relativizovať.

Toto má dôsledky:

–       V 20. storočí hovoriť o dvoch svetových vojnách je skresľujúce. Podľa môjho názoru, v 20. storočí bola jedna svetová vojna a tá trvala od r. 1914 do r. 1945.

–       Ďalej, je tu povojnová propaganda, ktorá nielenže stále trvá, ale v posledných rokoch sa dokonca zosilňuje.

–       Ale najväčší problém vidím v tom, že objektívne skúmanie je protizákonné. Dôsledkom je, že zvyčajne sa hovorí len o zločinoch porazenej strany. Dochádza tu k absurditám najrôznejšieho druhu a takto sa s 20. storočím nevysporiadame.

*** 4. Bezzubá alternatíva ***

Teraz budem hovoriť len o Slovensku.

Pod mediálnou alternatívou rozumieme zvyčajne priestor, v ktorom by sa preberali a riešili najmä tie otázky, ktoré hlavný mediálny prúd ignoruje. Tu však vidím problém, pretože slovenská mediálna alternatíva je bezzubá a nikam nevedúca.

Za čestné považujem, keď sa v mediálnej alternatíve niekto sám tituluje ako komentátor a podľa toho potom prináša dané udalosti.

Rezervy však vidím u tých, ktorí sa nazývajú „analytikmi“ a tu sa trošku pristavím. Títo samozvaní „alternatívni“ analytici sa dopúšťajú viacerých chýb:

Takmer všetci kritizujú západnú oligarchiu a oprávnene ju obviňujú z klamstiev a podvodov napr. v politike a ekonomike. Je preto pre mňa záhadou, že prečo neskúmajú aj ďalšie dôležité oblasti spoločnosti, ako sú napr. história a veda, ktoré sú takisto pod vplyvom oligarchie.

Druhou veľkou chybou, ktorú vidím, je, že sa zaoberajú len dôsledkami a k príčinám daného stavu sa vôbec nedostanú.

A na dôvažok uvádzam, že vidím aj falošnú mediálnu alternatívu, o čom sa vôbec nehovorí.

*** 5. Prelínanie rôznych metafyzických modelov ***

Ďalším zdrojom chaosu v spoločnosti je, že si dostatočne neuvedomujeme prelínanie metafyzických modelov, v ktorých sa nachádzame. Žijeme totiž v dobe, kedy nielen éra kresťanstva, ale už aj modernej a postmodernej doby končí a zároveň je tu silná snaha zaviesť nový, globálny spoločenský poriadok.

Tomuto sa v súčasnej dobe snaží zabrániť tak Rusko ako aj Čína.

*** 6. Západné hodnoty ***

Nie sú to, žiaľ, len zapredané politické špičky, ale aj ďalšie skupiny v spoločnosti (ako sú napr. rôzne mimovládne organizácie a mnohí herci), ktoré koketujú so Západom a tzv. „západnými hodnotami“, nech už tieto znamenajú čokoľvek.

Toto však vnáša rozkol a zmätok do spoločnosti: Na jednej strane je tu časť ľudí, ktorých spája najmä ideológia liberálnej demokracie a ktorí toto smerovanie nekriticky prijímajú. Táto skupina je disciplinovaná a dobre organizovaná. Na druhej strane však treba tiež povedať, že je v menšine, lebo väčšina Slovákov s týmto trendom nesúhlasí alebo nevie, čo si má o ňom myslieť.

Mali by sme sa hlbšie zamyslieť, aby sme si poriadne uvedomili, že čo nás vlastne so Západom spája a čo nás od neho oddeľuje. Mne to vychádza tak, že „západné hodnoty“ nás nespájajú, som tiež toho názoru, že máme inú mentalitu. A čo je na dlhšie vysvetľovanie – máme aj iný svetonázor.

*** 7. Moderná veda ***

Na záver som si nechal jeden z najväčších problémov súčasnosti a tu ho len uvediem:

Veľká väčšina ľudí dnes nekriticky dôveruje tzv. „modernej vede“, čo považujem za chybu, pretože veda sa stala prostriedkom na narábanie s realitou, ako aj nástrojom na rozsiahle manipulovanie myslenia a tvorby svetonázoru.