Fakty usvedčujú MOV z politickej manipulácie (3/4)

Na konci minulej časti som sľúbil, že si podrobnejšie posvietime na doktora Rodčenkova, riaditeľa Moskovského laboratória a dušu celého systému dopingových podvodov. Rodčenkov je totiž jediný svedok, ktorý tvrdí, že Putin o celom projekte s dopingom v Soči vedel a podporoval ho. Na tomto jedinom svedectve stojí a padá „nekompromisný“ postoj MOV.

V rozhovore pre Deutschlandrundfunk Rodčenkov uviedol doslova: „Som presvedčený, že Putin vedel všetko a veľmi podrobne od ministra Mutka. V roku 2011 mi Mutko povedal, že Putin si veľmi dobre pamätá moje meno a dozvie sa všetko, lebo Putin chce všetko vedieť. Putinov prístup je takýto: neskrývajte problémy, povedzte otvorene o svojich problémoch aj o tom, čoho sa bojíte a my urobíme všetko pre to, aby sme vaše problémy vyriešili.“ V tejto súvislosti nebude od veci, keď odcitujem, čo na adresu Rodčenkova povedal Putin krátko po Rodčenkovej emigrácii v tomto rozhovore, ktorý zverejnil St. Hroch: „Tento občan, ktorý z Ruska utiekol a ktorý dovtedy riadil ruské antidopingové laboratórium – kde predtým pracoval? – v Kanade. A potom prišiel do Ruska a po vymenovaní do vysokej funkcie sem ťahal rôzne svinstvo. Ťažko si dokážem predstaviť, že pri prechode štátnej hranice USA a Kanady, kde je prísna kontrola, sem aj tak dokázal prevážať najrôznejšie svinstvo a vybudoval si na tom svoj súkromný biznis. Nútil mnohých športovcov toto svinstvo užívať, a tých, ktorí odmietli, ako napr. plavci, podrobil akýmsi sankciám, a potom, čo mu tu začala horieť kúdeľ pod zadkom, tak zdrhol, aby si tam, za vodou, začal zachraňovať kožu a hľadať miesto pod slnkom za cenu najrôznejších udaní.“ – toto okrem iného povedal Putin.

Pritom Rodčenkov takto hovorí až spoza oceánu. V roku 2015, keď prebiehalo vyšetrovanie, si McLaren do správy ICR1 zapísal v kapitole na strane 205, kde mal byť výťah z interview s Rodčenkovom toto: „Riaditeľ Rodčenkov sa počas celého vyšetrovania IC správal vyhýbavo. Pri interview s nami odmietal vykonanie akéhokoľvek záznamu a nikdy nebol s nami sám bez sprievodu inej osoby. Jeho správanie a spôsob, akým odpovedal na otázky, úplne znemožňoval viesť štruktúrovaný rozhovor“.

Vyhýbavý Rodčenkov sa stal zdieľnym až v USA. V máji 2016 napísali na základe rozhovoru s ním New York Times rozsiahly článok, v ktorom popisuje celý systém švindľovania s dopingom a špeciálne počas ZOH v Soči. McLaren vo svojej správe McLaren2 voči Rodčenkovi úplne otočil: „Forenzné a vedecké fakty podporujú tvrdenia Rodčenkova, ktoré mi oznámil pri interview. Rodčenkov musel hovoriť pravdu aj pod hrozbou toho, že ak sa pravdivosť jeho odpovedí nepotvrdí, mohol by byť deportovaný z USA. V rámci svojho pôsobenia pri tomto vyšetrovaní ho preto považujem za dôveryhodnú osobu.“

McLaren2 na strane 64 prináša aj informáciu o inom veľmi významnom prínose Rodčenkova k zdokonaleniu dopingu, ktorý sa priamo využil pred OH v Londýne: „Jeden z jeho príspevkov na zlepšenie dopingového systému vyplynul priamo z jeho hlbokých znalostí dopingových kontrol v akreditovaných laboratóriách WADA. Tieto znalosti umožnili Dr. Rodčenkovi, aby vyvinul cocktail – to je spôsob, ako namiešaním vhodných látok sa podá taký doping, ktorý má kratšie obdobie zistiteľnosti, než môžu antidopingové laboratóriá zistiť, a zvlášť toto Londýnske.“ Výsledkom bolo, že počas OH v Londýne nebol zistený doping žiadnemu ruskému športovcovi.

Sám Rodčenkov to pre britský The Guardian  v júli 2017 komentoval tak, že za znalosti vďačil priamo organizátorom OH. Tí ho ešte pred konaním hier pozvali na podrobnú exkurziu antidopingových laboratórií. Povedal doslova: „Môžete si predstaviť, aký veľký význam mali tieto informácie z Londýnskeho laboratória pre celý reprezentačný tím. Mal som informácie o tom, čo toto laboratórium robí, a to mi stačilo, aby som pochopil, kde sme a aké veľké je nebezpečenstvo. Bez týchto znalostí by celý ruský dopingový systém skolaboval.“ V inom rozhovore o Londýnskom laboratóriu povedal toto: „Poviem otvorene, laboratórium v Harlow nebolo pripravené na detekciu nových preparátov ako dlhodobé metabolity, ostarín alebo GW1516. Je pre mňa úplne nepochopiteľné, prečo Londýnske laboratórium ignorovalo najnovšie výskumy a analýzy. Veď už boli o nich publikácie. Aby ste si potvrdili, čo hovorím, tak sa pozrite, koľko pozitívnych vzoriek sa našlo medzi Londýnskymi, ktoré sa analyzovali neskôr. To hovorí samo za seba. Laboratórium bolo nedostatočne pripravené.“

Aj prvá ICR1 však prináša zaujímavé informácie o Rodčenkovi, ktoré sa dozvedeli od športovcov. Napríklad diskárka Jevgenija Pečerinová hovorí: „(Rodčenkov) vie, ako dlho každému preparátu trvá, kým sa z tela vylúči. Vie to a radí nám. Je to najdôležitejší špecialista. … (V Rusku) dostane športovec všetko, čo len chce. A čím kratšie je obdobie, kedy sa dá látka zistiť, tým je ten preparát drahší.“

ICR1 zaznamenáva, že Rodčenkov je na zakázané látky výnimočný odborník. Uvádza, že v roku 2005 bol o ňom v televízii aj dokument, v ktorom Rodčenkov o sebe povedal: „Odkedy sa venujem dopingu, skoro celý zoznam zakázaných látok som vyskúšal sám na sebe. A stále pokračujem v pokusoch – užijem preparát a idem behať, asi desať kilometrov. Potom si nechám odobrať vzorku. Je to potrebné pre moju prácu.“

Jeden z utajených informátorov v ICR1, ktorý bol citovaný aj v minulej časti, informoval McLarena, že sestra Rodčenkova, Marina, bola odsúdená ako nelegálna dílerka zakázaných preparátov. McLaren si túto informáciu overoval na Moskovskej polícii a dozvedel sa, že v decembri 2013 naozaj polícia zatkla jeho sestru Marinu v súvislosti s nelegálnym obchodom zakázaných dopingových látok športovcom. Medzi týmito látkami boli testosterón, oxandrolón a metandienón, všetky sú podľa WADA zakázané. Počas vyšetrovania bol nakrátko zatknutý aj Rodčenkov, ale nepodarilo sa dokázať, že sa na tomto predaji tiež podieľal.

Dôveryhodnosť Rodčenkovho svedectva vždy vzbudzovala pochybnosti preto sa dnes cituje hlavne jeho miestoprísažné vyhlásenie z tzv. Schmidtovho vyšetrovania, ktoré sa viedlo v USA krátko po Rodčenkovej emigrácii. Podstatná časť tohto vyhlásenia vyznieva tak, že v Rusku existoval štátom riadený doping už od čias ZSSR, že Rodčenkov v podstate nastúpil do rozbehnutého vlaku a že v Rusku prakticky neexistovali športovci, ktorí doping vôbec nepoužívali. Toto miestoprísažné vyhlásenie bolo spísané hlavne (bod 8 tamtiež) na doloženie štátom podporovaného dopingu v Rusku a so správami McLarena už nemá nič spoločné.

V bodoch 67 – 76 tohto miestoprísažného vyhlásenia sa Rodčenkov hrdo prihlásil k vyvinutiu zmesi troch steroidov a whiskey, ktorý medzi sebou nazývali „vojvodkynin cocktail“. Rodčenkov priznáva, že on osobne inštruoval športovcov a trénerov ako ho užívať a organizoval jeho distribúciu.

Jadrom vyhlásenia je podrobný popis plánu výmeny vzoriek v laboratóriu v Soči počas ZOH a len potvrdzuje a pridáva ďalšie podrobnosti k tomu, čo pôvodne porozprával New York Times a iným periodikám a obletelo to celý svet. Rodčenkov je na svoj program hrdý, veď žiadny z ruských športovcov nemal pozitívny dopingový nález, hoci Rodčenkov tvrdí, že vo svojich záznamoch má aj údaje o pravých vzorkách a vie, ktorí zo športovcov mohli byť kvôli dopingu diskvalifikovaní. Na prospech Rodčenkovho morálneho profilu v mainstreame je v bode 223 uvedená príhoda o tom, ako na neho vtedajší minister športu Nagornych naliehal, aby zariadil pozitívny nález ukrajinskej biatlonistky, ktorá bola najväčšou konkurenciou ruských. Rodčenkov odmietol: „Vysvetlil som mu, aby na tento nápad zabudol. Pri opakovanej analýze sa príde na to, že zakázaná látka bola do vzorky dodaná injekčne, lebo sa vo vzorke nebudú nachádzať metabolity.“ – Toto uviedol v miestoprísažnom vyhlásení. Pre Deutschlandrundfunk však tú istú situáciu komentoval týmito slovami: „Za 20 rokov som tisícky pozitívnych vzoriek vymenil za negatívne a zrazu odo mňa Nagornych chcel toto. Len si to predstavte. Samozrejme, že som mu povedal, že Ukrajinka je špičková športovkyňa a nemôžeme jej len tak niečo pichnúť do moču.“

V súvislosti so zničením 1417 vzoriek v Moskovskom laboratóriu je zaujímavé, že: „Vždy som sa snažil držať Moskovské laboratórium čisté, aby v ňom pokiaľ možno vôbec neboli pozitívne vzorky. Preto som dbal na používanie takých látok, ktoré mali len veľmi krátke obdobie zistiteľnosti.“ Rodčenkov sa pri vyšetrovaní McLarena vyjadril, že medzi zničenými vzorkami by sa len výnimočne našla nejaká pozitívna. Ich zničenie však poslúžilo ako zámienka na plošný trest pre všetkých ruských športovcov. WADA si takto nemohla overiť, ktorí z Rusov podvádzali dopingom a nemohla potvrdiť, ktorí nemali žiadny pozitívny nález. Tak sa chová ku všetkým ako k pozitívnym.

Za dôležité tiež považujem, že MOV vo svojom zdôvodnení zákazu štartu Rusov pod hlavičkou vlastného štátu necituje toto miestoprísažné vyhlásenie. Keď totiž uvažujeme o Rodčenkovej dôveryhodnosti, treba si uvedomiť, že odkedy pracoval ako riaditeľ Moskovského laboratória, aj podľa vlastného miestoprísažného vyhlásenia, minimálne od roku 2005, teda desať rokov denno-denne podvádzal a klamal. Je možné, že v jeho prípade by zlyhal aj detektor lží, lebo ho viac stresuje hovoriť pravdu, ako klamať. Nechcem tým naznačiť, že v jeho vyhlásení nie je veľa informácií pravdivých. Lenže ktoré? A nikto sa nemôže spoľahnúť, že keď sa Rodčenkov znovu dostane do Ruska (stále tam má rodinu), že svoje vyhlásenie neodvolá a neprehlási, že bol v USA pod drogami a pod nátlakom.

Dnes na záver ešte zacitujem z rozhovoru Rodčenkova pre Deutschlandrunfunk, aby ste si mohli urobiť plastickejší obraz o jeho charaktere.

Na otázku, prečo Putinovi záležalo na úspechu Rusov na ZOH v Soči povedal Rodčenkov: „Hry v Soči, to bol veľký Putinov projekt. Pretože sa nemohol ničím preukázať, len úspechom na Olympijských hrách, tak preto.“

Na druhej strane o niečo neskôr dostal otázku, čo to pre Rusko a jeho dušu znamená, keď musia športovci reprezentovať pod neutrálnou vlajkou, bez štátnej hymny a v neutrálnych rovnošatách. Rodčenkov odpovedal: „Táto symbolika nikoho netrápi, je to len symbol a Rusko nemá na výber, sú to len rovnošaty a aj neutrálne sa budú akceptovať bez, ako by som to povedal, toto okolo je len prvá vlna emócií a neskôr na to všetci zabudnú – hymna, vlajka, neutrálna rovnošata. Na tom nezáleží.“

Na konci rozhovoru dostal otázku, či po všetkom, čo sa o dopingovom systéme v Rusku a v Soči už vie, či cíti nejaké pocity hanby. Odpoveď Rodčenkova: „Prečo by som sa mal hanbiť? Viete, ide o dvoch rôznych ľudí, jeden bol v Soči a bol hrdý na to, čo robí. A teraz som tu ja, čo vám toto všetko rozprávam, po vražde môjho priateľa Nikitu (pozn. prekl.: myslí sa Kamajev, šéf RUSADA), po vražde Borisa Nemcova, veď po Olympijských hrách v Soči nasledovala invázia na Ukrajinu a zostrelenie MH17. Necítim sa, povedzme to tak, zahanbený. Hovorím ľu´dom pravdu, lebo všetky takéto veci v športe majú tesnú súvislosť s politickými a dokonca historickými udalosťami, ktoré sa stali po OH. Úspech v Soči podnietil Putinovu agresiu. Nie je namieste… hovoriť o nejakej morálnej hanbe. Rusko je krajina, kde neexistuje žiadna morálka a žiadna hanba. Nanešťastie ja som Rus. Je vám to jasné?“

Tak si urobte názor sami.

———————————————————————

Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)