Osoba menom Milanová je klasickou ukážkou „odborníkov“, ktorý k moci priviedol sociopat Matovič. On sám je im vzorrrom, keď verejne vyhlásil, že sa vo financiách nevyzná (na všetko vraj má Pavlínku), ale drzo zastáva funkciu ministra financií s perspektívou, že našu krajinu privedie k bankrotu. Kultúrny bankrot zabezpečuje Milanová.
Ako to u plagiátorov, ako je Matovič, a nekompetentných, ako je Milanová, už býva, nepočúvajú odborníkov, lebo im nerozumejú. Tak to nahrádzajú doslova krčmovými rečami. V prípade kultúry si vzorrra zobrali asi z istého Krajcera, ktorý na poste ministra kultúry zbabral, čo sa dalo, škandalóznym spôsobom znefunkčnil kaštieľ v Budmericiach a popri tom akosi záhadne zbohatol. A keďže vláda plagiátorov má na mále, OLaJNO sa zrejme chystá finančne zahojiť pre prípad, že by ich konečne voliči hnali až na smetisko dejín. A našli ešte „hus na šklbanie“ – literárny, výtvarný a hudobný fond!
Pripomeňme si, že ide o jediné neštátne národnokultúrne verejnoprávne inštitúcie, ktoré už desaťročia poskytujú podporu všetkým druhom umenia. Najlepšie z týchto troch fondov hospodáril ten literárny a bol od začiatku aj najaktívnejším. Podporil a podporuje nielen spisovateľov a básnikov, ale aj prekladateľov, hercov, novinárov a vedcov (tých oceňuje aj v prípade ich odborných diel). Ale podľa Milanovej platí „za dobrotu na žobrotu“ a tak využila pandemické obdobie, aby tento fond pripravila „dočasne naveky“ o príspevky 2% z honorárov za písomné diela. Ožobráčila tak samotných tvorivých pracovníkov, ktorí si tým pádom musia teraz hradiť časť nákladov na tvorivé pobyty. Klasická populistická kontraproduktivita.
Ibaže z toho nikto, po vzorrre Krajcera, za ministrovania nekompetentnej Milanovej nezbohatne. Hrobárka slovenskej kultúry predsa nemôže dokonať svoje dielo kazisveta s holými rukami! A tak prišli Milanovej úradníčkovia na „skvelú“ myšlienku „super-fondu“. Čo to znamená? No to znamená, že kým uvedené fondy hospodárili nezávisle a transparentne (Literárny fond vydáva každoročne audit svojich výdavkov, ktorý sa týka stoviek tvorcov), odrazu by všetok majetok, nehnuteľnosti a umelecké cennosti zmizli pod jednou dekou, ktorou by sa už zakrývali len OLaJNO-ví kumpáni. Veď ide o budovy, cenný mobiliár a v prípade Hudobného fondu o vzácny hudobný archív, ktorý by sa až pod egidou „super-fondu“ tak ľahko rozkrádal! Tak preto tá naliehavosť, kým tu ešte nekompetentná Milanová ochotne zakryje každú špinavosť na úkor slovenskej kultúry.
A perlička (čo perlička, perla!) navrch celej tejto plánovanej lúpeže nášho kultúrneho dedičstva. Milanovej ministerstvo rozposlalo vedeniu uvedených fondov list, kde im ZAKAZUJE, aby o ich likvidácii informovali svoje umelecké základne v tisíckach možných postihnutých. A viete ako to Milanovej poskokovia zdôvodnili? No predsa „zotročenými včelami“ parlamentného šaša Pročka! Aj Matovičovi plagiátori sa už poučili, že ak sa ich choré nápady zverejnia, ťažko sa presadzujú. To večná slečna Kozelová chcela s partičkou matovičovcov pochovať naše včelárstvo (a nielen to) na radu zahraničných našepkávačov (to sú tí, ktorých doma za ich šialené nápady kopli do zadku, až sa ocitli v tejto pre nich úžasnej krajine všemožných nemožností pod egidou neználkov a plagiátorov z OLaJNO). A tak by toto rozkradnutie napriek ministrovaniu Milanovej dosiaľ funkčných fondov radi urobili potichu – ako každý zlodej. Je načase sa ozvať a zachrániť ešte čo títo OLaJNO-ví kradoši kultúry nezničili…