Ako sa z Čaputovej nevýraznej matky stala medová babička Slovenska. A ako dostal Sulík Alzheimera.

(Zdroj Sputnik News) Utorňajší politický deň na Slovensku bol veľmi zaujímavý na výroky, kritiky, výčitky, pochvaly i neschopnosť. Vyzdvihujem ho preto, lebo utorok vypľul zo seba enormné množstvo spomenutých rečí a rečičiek.

Určite si pamätáte na časy, kedy ste ako dieťa vyrobili nejakú nezbednosť. Vtedy ste dostali od mamy poriadnu hubovú polievku a niekedy aj po zadku v rámci normálnej výchovy. Mamu sme mali veľmi radi, ale ešte viac sme obľubovali babičky. Prečo? Pretože pri rovnakej nezbednosti nás babičky „obdarili“ oveľa prívetivejším tónom a nerobili z toho také slovné extempore ako mamičky. A často nás skryli pod svoje ochranné krídla. Prepáčili nám vždy oveľa, oveľa viac, ako rodičia a mnoho ráz nás aj povzbudzovali, ale zároveň aj vďaka rozsiahlym vedomostiam poučili.

Keď som však počúval správu o stave spoločnosti našej prezidentky, tak som mal pocit, že k nám nehovorí rázna matka Slovenska, ale toľko zmierlivosti, neurčitých vyjadrení, vágnych poučiek a to bez adresátov a vynechanie závažných problémov Slovenska ju doslova konvertovalo na láskavú politickú babičku s plnými medovými ústami. Každý sa mohol cítiť ako v ríši rajských divov. To, čo zažívajú obyvatelia tejto krajiny a ktorých by mala prezidentka zastupovať sa rozplynulo v zmierlivosti, ktorá nikomu nič neprinesie, aj keď sme počuli politikov vyludzovať nejaké umiernené frázy a ponaučenia.

Ale hlavne, že ju pochválil predseda vlády Heger – jej prejav pravdivo popísal nedostatky a ocenila prácu koalície.

Aj ďalší ústavný činiteľ Kollár si pre seba vzal isté ponaučenie. Nuž, vziať si môže, ale som presvedčený, že starého capa nepreonačíš. Ale niečo predsa musel povedať pred kamerami!!!

Poslankyňa Zemanová si berie k srdcu slová o spolupráci. Tá, ktorá len deklaruje spoluprácu, ale pri jej zásadných postojoch to pôjde asi ťažko (Spomeniem jej návrh zakázať hovoriť Ficovi a zatvoriť tak v parlamente opozičnému politikovi ústa, ktorý poslanci schválili!!!), rovnako ako aj pri radikálnom politickom zelenáčovi plného entuziazmu Šeligovi.

Poslanec Pellegrini sa vysťažoval, že sa k referendu postavila alibisticky a rovnako aj k problému právneho štátu.

Ani poslanec Fico nezaháľal a vytýkal prezidentke to, že nespomenula vo svojom prejave závažné problémy ako napríklad krachujúce verejné financie, ale ani ďalšie súčasné silné tiene spoločenského a politického diania.

V relácii súkromného rádia bol hosťom novinár Šimečka, ktorého moderátor oslovoval familiárne Martin. Niet sa ani čo čudovať, veď sú rovnaká krvná skupina. Aj Šimečka zväčša ospevoval prejav. Je to ten istý Šimečka, ktorý pred časom kydal niekoľko razy na Slovensko v ČT24 a aby si bol istý, aby mu Česi rozumeli, tak zaprel rodnú slovenčinu a hral sa „vlezlo“ na nášho západného suseda. Samozrejme, že popri oceňovanom prejave nezabudol na svojho „miláčika“ Fica, ktorý citujem: “opustil všetky základy politiky, to je v podstate kampaň, ktorá pripomína skôr 30-te roky, ako normálnu demokratickú politiku“ (hovoril o minulom storočí pozn. autora). Nuž, čo si mám myslieť o tomto jednostranne zameranom „objektívnom“ novinárovi, keď to odhalil iba on a Ficovi stúpajú preferencie i obľúbenosť. A Ficova reakcia? Kvôli vedeniu diskusie a dehonestácie predsedu SMERu v stredu odmietol prísť do štúdia k Závodskému.

Ale nechajme kritiku a pochvalu reagujúcich. Mne osobne prezidentka nič nového nepovedala až na jeden vizuálny moment. Jej čierne šaty charakterizovali nielen súkromný smútok, ale vyzneli ako symbol dnešných pochmúrnych časov. Slovenskej republiky. Ale toto jej garderobieri nedomysleli. Prezident totiž nie je súkromná osoba!!! V rovnakej spomínanej debate súkromného rádia politológ Lenč označil prejav prezidentky za štátnický! Nuž, ako pre koho. Ak mám tejto definícii veriť a stráviť ju, tak musím užiť asi nejakú „plačkovinu“, ako predkrm. Zároveň povedal, že jej prejav bol určený pre všetkých obyvateľov Slovenska. Nuž neviem, ako jej rozumeli menej vzdelaní, keď sme zaregistrovali množstvo múdrych nezrozumiteľných zdĺhavých viet a fráz s množstvom cudzích výrazov. Všetko, čo nám Čaputová prečítala, sme zažili a ona tak len ľúbivostne odrecitovala rekapituláciu, ktorú jej pripravili. Jej vlastnú tvorivosť a uvažovanie sme veľmi nepocítili. Takže mi okrem medovej babky pripomínala aj recitujúcu bábku. Podpísali sa na tom tí, ktorí jej písali celý prejav.

Spomeniem však, že jej prejav nestál dvom ministrom a poslancom Kotlebovej strany za to, aby si ho vypočuli priamo v Národnej rade SR. Dvaja nahnevanci na seba Matovič so Sulíkom mali asi „dôležitejšie“ povinnosti. Povinnosťou toho prvého bolo sedieť a počúvať aspoň pasáž o vulgarizmoch a excesoch. Jeho sa to týkalo ako expremiéra.

Ten druhý však hneď po prejave hlavy štátu do parlamentu prišiel. Na mimoriadnej schôdzi mal totiž predostrieť protiopatrenia na zvyšujúce sa ceny energií. Mal, ale nestihol, pretože vo svojom historicko-grafickom 20 minútovom extempore len kydal dnes už otrepané, lebo Fico, lebo SMER. Doslova po historiografii a jeden a polročnom sedení na ministerskej stoličke povedal: „Lebo Fico v tomto prípade je na mieste“! Zaujal ma jeho argument televíznym redaktorom, keď povedal, že nevedel, že môže hovoriť do pléna iba 20 minút!!! Nevedel, alebo to bola len sprostá výhovorka. Myslím si, že ako predseda NRSR to musel mať v malíčku a tak naštudované, aj keď ho zobudia o polnoci (Aj dnešný predseda Kollár musí používať v pléne príručku, aby dokázal viesť rokovanie parlamentu!). A tak mi potom zostávajú iba dve možnosti. Prvá, že má Alzheimera a tá druhá, že bol tak mizerný predseda parlamentu, že neovládal zákony a predpisy, ktoré potreboval pri vedení chodu nášho zákonodárneho orgánu a riadil rokovania bez základných znalostí chodu nášho zákonodarcu. K čomu sa prikláňate? Ja tvrdím, že to bola bohapustá výhovorka rovnajúca sa lži. A toto je dnes minister hospodárstva, ktorý používa klamstvo, ako pracovnú metódu. Veď koniec koncov jeho konfrontačné reakcie najmä na Matoviča, ale i Kollára nekorešpondovali s ich argumentami. Pripúšťam aj možnosť, že kvôli priateľke nie je v súčasnosti vo svojej koži. Čo ak bohorovná Plačková stratí nervy vo väzbe, ktorá ju aj napriek priaznivému prvostupňovému rozhodnutiu možno čaká a otvorí si ústa. Ako bude reagovať politik, ktorý si navonok sám tvorí nad hlavou svätožiaru? Bude zatiaľ tíško sedieť a šúchať nohami?

Pavel Jacz