Boli časy, keď niektorí ľudia nosili na krku zavesenú drevenú nošu, celý obchod. Volali ich lacný Jožko. Predávali drobnosti ako žiletky, štetky (nie živé, ale na nanášanie peny pred holením), žuvačky… Mali síce úzky okruh znalostí, ale vo svojich témach sa javili ako inteligenti. Alebo aspoň sa tak cítili.
Nachádzam tam podobnosť, keď počujem dočasného premiéra. On je iste spokojný so svojim krasorečnením, veď aj dedinský kazateľ vie svojim ovečkám rozprávať trebárs aj hodinu. Ale ľudia sa už smejú pri počúvaní jeho posolstiev v štýle: Bla, bla bla, lebo Fico, bla, bla, lebo Covid, bla, bla, bla, bude lepšie… Spolu s „géniom“ Matovičom sa obkolesil kádrami, aby to bol orchester, ale je bohužiaľ totálne disharmonický. Všetci majú len jednu spoločnú notu na celej notovej osnove – mešec. A túžbu nahrabať doň čo najviac peňazí.
Majú aj rovnakú krvnú skupinu: zbohatli pri rabovačke štátu po novembri 89, majú mafiánske maniére, alebo aj mafiánsku kariéru, niektorí sú verejnosti známi ako plagiátori, eštébáci, iní sú mudrlanti až do… (ako to Česi hovoria?). A svoj ansámbel si dopĺňajú o externých špecialistov, ktorí sa tiež chcú dostať na výplatnú listinu gigantických farmaceutických firiem.
Náš hlavný lacný Jožko nepredával spomenuté štetky, ale predával (predáva?) Double Cross vodku. K úspechu na trhu mu možno pomohla aj jeho typická gestikulácia rúk, ktorá patrí k rituálom exorcistov, či médií špiritistov, ale aj ku kúzelníckym trikom. Tie však nie sú presvedčivé, vidno, že nedorástol ani v tejto neolympijskej disciplíne.
Aj keď teraz nie sú v móde estrády a ľudoví rozprávači s pokusmi o niečo vtipné, vzácnymi radami by mu iste poslúžil Pročko. A nielen radami, ale aj príkladom, ako možno behať v centre mesta s holým zadkom. Na trnavskom jarmoku, spolu s Igim, by mohli skúsiť nejaké eskamotérske alebo iné číslo. V cirkuse Humberto by sa mohlo nazvať Covidové salto mortale Igihege. Keď sa budú všetci váľať od smiechu, môže využiť situáciu a ľuďom s vážnou tvárou, akú vie vystrúhať len on a ešte jeden šaman v Bangladéši, povedať – vakcína je sloboda. Niektorí sa z toho čiastočne, alebo všestranne znečistia, čo poslúži aj údajom do štatistiky, že sa na nás valí strašná tretia vlna pandémie. Veď už tých sedem prípadov infikovaných denne je absolútnym dôkazom o masovosti tohoto fenoménu.
Každý vidí, že záujem o kontakt na sociálnych sieťach so spomenutým lacným Jožkom je minimálny, takmer nikomu nestojí za reč a to napriek tomu, že dnes sa už cíti byť polyhistorom, znalcom všetkých vedeckých disciplín, od infektológie po parazitológiu (názov tohto vedeckého odvetvia ja dnes odvodzujem od ľudí parazitujúcich na spoločnosti). Napriek snahe je však jeho (vraj) 17-percentná popularita len jeho zbožným prianím.
Človek s normálnou mierou sebakritickosti by sa na jeho mieste radšej už kdesi stratil, aby nerobil hanbu sebe, ani rodine. Lenže peniaze a moc nesmrdia…