Analýza ekonómie pokračovanie II.

Malá filozofická medzihra – úvaha.

Prečo? Zisťujem, že v minulosti sa venovala malá a dnes takmer žiadna pozornosť pri výchove človeka o základných zákonoch, podľa ktorých prebiehajú procesy v prírode i spoločnosti. Nuž, a tak pre mnohých moje texty môžu byť Španielskou dedinou.

Píšem pre ľudí, a tak prosím o zhovievavosť zo strany odborníkov z iných oblasti ľudského poznania – fyziky, medicíny a pod. A na-viacej ide o filozofiu, ktorá sa stále hľadá, preto ide o úvahu, námet, štúdiu?

Filozofia pozná hmotu (bytie) a ideu. Idea je spájaná predovšetkým s človekom. Skúsme sa na to pozrieť z iného zorného uhla ako z pohľadu človeka, a to univerzálne od mikro² po makro vesmír – takto:

Tento svet je plný hmotných prvkov, ktoré sú prepojené prvkami nehmotnými – ideami.

Takými „ideami“ sú napríklad rozdiely vo vzdialenosti, hmotnosti, kvalite, farbe, polarite, teplote, sile, atď, atď. Ak tieto prvky nazveme virtuálnou realitou, potom zistíme, že virtuálna realita je neoddeliteľnou súčasťou hmoty všeobecne a následne zistíme, že idea a hmota sa navzájom ovplyvňujú pozitívne alebo negatívne.

Jazero odzrkadľuje mraky, je, teda ich verným obrazom. Tvoria v danej chvíli virtuálno-hmotný celok. Samozrejme ak sa jazero práve nevlní a obraz neskresľuje. Mraky menia vzdialenosť alebo uhol spojenia (negujú jazero) a zmizne obraz, ale aj ich spolupráca.

Viac to nebudem rozvíjať, ale spravím jednoduchý záver.

Hmota (kvantita) a idea (kvalita) tvoria protipóly toho istého javu pre vývoj, ktorého platia tri základné, prirodzené zákonitosti tak, ako ich definoval Hegel. A to platí v kozme, na zemi, prírode, spoločnosti, rodine, ľudskom tele až po mikro² hmotu.

Na základe takéhoto konštatovania potom môžeme poznatky a skúsenosti z jednej oblasti ľudského poznania aplikovať po dôslednom overení aj v inej oblasti poznania. Napríklad poznatky z fyziky, ktoré sa ľahšie pozorujú a overujú, môžeme aplikovať na vzťahy v spoločnosti (výrobné sily (hmota)&výrobné vzťahy(idea)).

Skúsme sa teraz pozrieť na význam týchto zákonov pri pozorovaní javov.

1. „Zákon o premene kvantity na kvalitu a naopak“.

Zvolíme si prípad magnetického poľa medzi dvoma voľne, lineárne sa pohybujúcimi magnetmi.

• Rovnaké póly magnetov sa navzájom odpudzujú (negujú) a po prekonaní určitej idey (vzdialenosť – kvalita) ich spolu pôsobenia zanikne. Kvalita svojím nekonečným nárastom neguje kvantitu (silové pole) a zlikviduje ju.
• Kladný a záporný pól sa priťahujú a znovu magnety menia ideu – vzdialenosť. Ich spolupôsobenie na nulovej idey zaniká a ich vzájomné spôsobenie premení z externého na interné. Kvantita (silové pole) svojím nárastom neguje kvalitu (vzdialenosť) a zlikviduje ju.

Idea medzi nimi v oboch prípadoch prestane pôsobiť a pracovné pole medzi nimi zanikne – skolabuje.

Podobný prípad fyzika pozná v termodynamike, medzi dvoma predmetmi o rôznych teplotách a volá sa entropia (náhodnosť, neporiadok, miera neurčitosti systému).

2. „Zákon o negácii negácie“ revolučná alebo kontrarevolučná zmena

V prvom prípade kvalita neguje kvantitu a v druhom prípade kvantita neguje kvalitu. Ak negáciu v jednom aj druhom prípade budeme negovať, teda stabilizujme kvantitu alebo kvalitu pevným spojením magnetov vznikne stabilné, pracovné magnetické pole. A vytvoria sa tak podmienky pre pôsobenie zákona č. 3. Zákon č. 2 je prechodový medzi zákonmi č.1 a č. 3 v podobe revolúcie⁺ alebo kontrarevolúcie^–.

3. „Zákon a o jednote a boji (protirečení) protikladov“

Magnety po stabilizácii vzdialenosti aj napätia, začnú vzájomnú spoluprácu na vytváraní, magnetického poľa a ďalší vývoj medzi nimi bude evolučný – plynulý.

„Prvá negácia“

V prípade ak jeden z týchto magnetov zníži alebo zvýši svoju aktivitu (negáciu protipólu) na základe nejakého podnetu, jednota sa rozpadá a nastupuje znovu zákon č. 1 a s ním spojená entropia (náhodnosť, neporiadok, miera neurčitosti systému). Ak nepríde nová negácia negácie systém zanikne v kolapse kvantity (silového poľa) alebo kvality (vzdialenosti). Ak príde znova k negácii(+,-) prvej negácie, systém ustáli svoju spoluprácu na novej vyššej (revolúcia,) alebo nižšej (kontrarevolúcia) úrovni spolupráci (v 3-ke).

Ak sa prenesieme do spoločnosti pôsobenie týchto zákonov môžeme pozorovať vo vzťahoch muž&žena, alebo aj jedinec&spoločnosť a podobne.

Čo z tejto medzihry plynie pre spoločnosť?

Tak, ako tieto zákony ovládali vzťah magnetov, tak ovládajú aj vzťah medzi bytím (napr. výrobnými silami) a ideou (výrobnými vzťahmi) či spoločnosťou a jej vedomím. Pokiaľ idea a realita udržujú trvalý dištanc tak pracujú podľa zákona č. 3 (usporiadaná rodina, rodové zriadenie). Ak prestanú, tak začína pôsobiť zákon č.1 a vznikajú dve možnosti:

1. Idea sa začne realizovať a blížiť k realite a realita k idey. Pri dotyku idey s realitou (realizácii projektu) idea sa stotožní s realitou a zanikne. Projekt (idea) na papieri sa stáva bezcenný.

2. Idea stráca kontakt s realitou a odcudzuje sa jej. Odcudzenie potom prebieha po exponenciálnej trajektórii a vzájomný vzťah skolabuje. Znovu tu vznikajú dve možnosti:*

• 1. Idea zanikne (rozplynie sa v bludoch) bez následkov na realitu

  2. Idea ak mala v tomto spojení vedúce postavenie svojou odnožou môže dať realite pokyn k auto- deštrukcii. Idea, ako taká nemá, pud sebazáchovy a prekoná pud sebazáchovy reality.

Aké javy poznáme?

1. Náhodile. Tieto nepodliehajú týmto zákonom, ale môžu byť a väčšinou sú začiatkom nového vzťahu dvoch prvkov.

2. Systémové. Sú založené na vzťahu dvoch svojprávnych prvkov a tvoria objekt. V spoločnosti sú to napríklad muž&žena (rodina), štát&štát (zmluva), pracovník&firma (zmluva), občan&štát (ústava), občan&OSN ((Charta ľudských práv).

Odkaz pre našu analýzu

Makroekonómia sa zrodila pri rozpade rodov, ale k plnej moci, nad spoločnosťou (prediktor vo vzťahu občan&štát) sa dostala až po buržoáznej revolúcii. Vzťah občan&štát zatiaľ podlieha zákonu č. 1, pretože nie je v ňom zabezpečená rovnoprávnosť (občan=štát). To spôsobuje, že v ňom existuje entropia (náhodnosť, neporiadok, miera neurčitosti systému). To platí pre kapitalizmus i socializmus, pretože aj v jednej, aj druhej spoločnosti je prediktorom makroekonómia. Kapitalizmus sa exponenciálne rozkladá (občan<&>štát) o čom svedčia všetky štatistické údaje v jednotlivých štátoch i celosvetové. Kolaps a deštrukcia spoločnosti, je teda nezvratná, je len otázka či to bude negácia negácie + alebo -. Socializmus po čiastočnej negácii prediktora, smeroval k seba-zrúteniu systému (občan>&<štát). Žiaľ prediktor – makroekonómia sa nezmenil, a tak sa po zrútení (negácii negácie -) spoločnosť vrátila o krok späť ku kapitalizmu (občan<&>štát).

Ak ponecháme makroekonómiu ako preditora nášho osudu, kolaps aj s všetkými negatívnymi následkami z toho plynúcimi nás neminie. Feudalizmus (polo-diktatúra jedinca a polo-diktatúra makroekonómie) alebo záhuba ľudstva.

Je len a len na nás či sa ubránime auto-deštrukcii, ktorú zrejme prediktor nám pripravuje.

Dokončenie filozofickej úvahy

Úplný proces „negácie negácie“ alebo „veľká negácia negácie?“ neprebieha v jednom kroku, ale štyroch krokoch (neoverené). Dôvodom na to je fakt, že hmota (kvantita) aj idea (kvalita) majú po dve možnosti, narušenia rovnováhy, kladný alebo záporný krok, ktoré sa musia overiť a pacifikovať (negovať). V biológii tieto štyri varianty sa nazývajú alely.

Úplne nový stabilizovaný prvok vznikne po dvoch protikladných obdobiach a dvoch prechodných obdobiach. Celé toto obdobie je poznačené, entropiou. Typickým príkladom je tiež rok so svojimi ročnými obdobiami.

Kontrola na základe historického vývoja.

Vývoj celosvetovej spoločnosti prebieha(l) takto: Otroctvo: prediktor (P) = človek( jedinec)⁺, >>>feudalizmus: P = človek^– + makro⁺, >>>kapitalizmus: P = makro⁺, >>>socializmus: P = makro^– + spoločnosť⁺.>>> ??? človek=spoločnosť ???

Čo z toho vyplýva? Nastal čas vyhodnotiť socializmus aj kapitalizmus a pripraviť negáciu negácie. Odstrániť súčasnú makroekonómiu a nastoliť ekonómiu, ktorá bude verným obrazom spoločnosti, ktorá zabráni ekonomickým deformáciám medzi jedincom a spoločnosťou. Bez toho človek nebude veriť spoločnosti a spoločnosť človeku a entropia sa nezastaví.

Záverom ešte poznámka

Idea môže byť skutočné „hmotné nič“, ako ju vnímame alebo je to chýbajúca časť hmoty vo vesmíre v nejakej podobe antihmoty či tretia forma hmoty.

PS: Na obhajobu tejto malej úvahy pred neprajníkmi, ktorým určite zdvihnem adrenalín poznamenávam: Svet pozná viac, ako 60 filozofických smerov tak prečo aj Slovensko by nemohlo mať ten svoj, vlastný, Slovenský?

To, čo som sľúbil v I. časti bude nabudúce. Bude to o tom, ako svetový prediktor produkuje v „jazere kŕdle nevinných virtuálnych kaprov“, aby čerili hladinu a bránili tak vytvoriť jednotu občan&štát v zmysle zákona č.3