Ľudstvo sa nepoučilo.

Dnes so slzami v očiach celosvetová spoločnosť si pripomíname začiatok II. Svetovej vojny. V tejto súvislosti chcem len upozorniť, že II. Svetová vojna to nie je o Nemecku a Hitlerovi, ale o ekonomických vzťahoch vo svete po I. Svetovej vojne!

Bolo to obdobie charakterizované menovým chaosom v podobe inflácii, ciel, regulácii, protekcionárstva, nesplatenými dlhopismi, požiadavkami na reparácie a pod. Na hospodárske konflikty jedny doplácali a iný bohatli. Pomohla tomu aj kríza 1929-32. Nuž, a tak sa začal rodiť revanšizmus a nacionalizmus nie len v Nemecku. V Nemecku prebehol asi najrýchlejšie a po Anšluse (12.3.1938 – pohltení Rakúska a jeho ekonomiky) sa rozbehol na plné obrátky. Mníchovská dohoda bola vlastne medzinárodným uznaním Nemeckej expanzie do sveta. Poľsko a západná Európa sa tak stali len krátke epizódy na ceste k celosvetovému utrpeniu, ktorého začiatok si dnes pripomíname.

To nie je len môj názor. Minister USA Cordell Hull* taktiež hospodárske konflikty, po upustení od zlatého štandardu (1914) vnímal ako príčinu II. Svetovej vojny.

* Cordell Hull bol americký politik. Najdlhšie slúžiaci minister zahraničnej veci USA v histórii; tuto funkciu zastával 11 rokov vo vláde Franklina D. Roosevelta hlavne v období práve počas II. Svetovej vojny.

Žiaľ história sa opakuje, a tak si hľadáme vinníkov za to, že sme chudobní, ale aj za to, že bezprácne zisky nám klesajú. My chceme nemožné! Aby zisky rástli do nekonečná a vinný je ten, onen či tamten. Hlavné je, že sa pripravujeme na vojnu, nech to stojí, čo to stojí. Toto nie je len o politikoch, ale aj o ulici, ktorá si prisvojuje právo diktovať ďalší smer vývoja spoločnosti. Nuž a takáto ulica priviedla k moci aj Hitlera a iných, tak prečo by zajtra malo byť ináč. Veľkohubých je po svete dosť a niektorí už sú aj pri moci.

Slovensko sa stalo členom komisie OSN pre budovanie mieru vo svete a, čo robíme? NIČ! My občania o tom ani nevieme. Ale vieme o Globsecu, ako si hľadať nepriateľov ako parcelovať svet, ako podporovať expanziu „dobrých“ a trestať „zlých“. V mene vlastného a nie len vlastného nacionalizmu, bojujeme proti nacionalizmu iných, a tak ďalej, a tak ďalej. Nenávisť a zloba sa šíria nielen doma ale v celom svete.

Čo tak usporiadať konferenciu o miery, o tom prečo sa vedú vojny, kde je ich prameň a pod.

Vojny neboli, vojny na tento svet priniesol človek, ktorý zatúžil po bezprácnom zisku. Toto bol začiatok fyzického násilia voči iným ľuďom, na ktorom vznikla otrokárska spoločnosť. Takto sa stal ČLOVEK sám sebe katom a tento stav trvá dodnes. Bez vojen žili rody a slovanské občiny ešte na začiatku 20-tého storočia. Žiaľ svet sa globalizoval na inom princípe.

Spôsob prisvojovania si bezprácneho zisku sa v histórii menil od fyzického násilia cez ekonomické po politické. Dnes kľúčovým nástrojom prisvojovania si bezprácneho zisku je makroekonomické učenie ochraňované politickou mašinériou! Bezprácny zisk je finančná bublina, ktorou sa pančujú a kradnú reálne ekonomické hodnoty. Touto cestou sa vo svete i jednotlivých krajinách prehlbuje priepasť medzi chudobou a bohatstvom.

Obchádzanie tejto skutočnosti potom vedie k živelnej rebélii a na jej čelo sa stavajú iniciatívni hlupáci, ktorí majú na to, to „správne riešenie“ a masy idú za nimi. Nebudem uvádzať príklady nech si ich každý nájde.

Mier vo svete nemožno dosiahnuť silou, a teda ani pretekmi v zbrojení či rebéliou na ulici. Svet potrebuje, aby každý dostal len a len to, čo si zaslúži a nie to, čo si ukradne. To si však žiada absolútne, novú ekonomickú vedu a nie dnešné ekonomické šarlatánstvo. Žiaľ o tom sa mlčí, lebo pri moci je lož, pomocou ktorej sa dolujú na tejto zemi miliardy a hlupáci vrátane tých s titulmi pred i za menom im kryjú chrbát!

Andrej Sablič