Matovič v parlamente: „Ak by som zostal premiérom, naďalej som bol len symbol utrpenia pandémie!?!?“ To fáááKT, iba toto Igorééé?

Tak s takouto sebacharakteristikou odôvodňoval svoje odstúpenie z funkcie predsedu vlády. Každý, kto počul tieto slová z úst „geniálneho“ trnavského hulváta sa musel zasmiať a hneď na to skamenieť. Určite sa každý zamyslel a začal spomínať na všetky výstrelky tohto psychopubertálneho indivídiua, ktorý vysedával v premiérskom kresle. Všetky svoje výčiny zastrešil ľúbivou charakteristikou samého seba. Rozmýšľam, ako charakterizovať toto sebahodnotenie. Pripadá mi to ako motivačný list do zamestnania, v ktorom každý o sebe napíše, že je najúžasnejší, najvýkonnejší, najfantastickejší, najpracovitejší a najkompetentnejší pracovník, akého kedykoľvek videli. No a aby to aj zreálnil a uverili mu, tak napíše o sebe, že má aj zlozvyky. Pije veľa koly, stravuje sa iba v cukrárni a do práce niekedy mešká aj 5 minút, čo sa stáva tak raz počas troch až šiestich mesiacov.

Neviem, či mám spomenúť všetko, čo spáchal trnavský exot na národe slovenskom počas jeho ročnej prechádzke na premiérskom výslní. Asi nie, pretože by som Matovičove excesy musel rozpísať minimálne na troch stranách a klávesnica by zbytočne trpela. Stačí, ak spomeniem európsku hanbu Slovenska v slovách one time, next time, ďalej potupnú vývesku nie na vlastníctve Počiatka, ale na dome bohatého francúzskeho obchodníka a nemiestne kecy o prvoholičke – učnici Klárke, ktorej umeleckým schodoúčesom ohúril Macrona až tak, že mu prezident z úcty držal dáždnik (aby mu už viac nekapalo ďalej na karbid). Ešte pridám choré celoplošné testovania, zabudnuté karantény dovolenkárov od júla, meškanie lockdownu či skôr palockdownu a hádky so Sulíkom i obviňovanie všetkých dookola aj samotných občanov, vulgárnosti a to najdôležitejšie – neschopnosť vládnuť!!! A k tomu množstvo klamstiev a nelogických nariadení, ktoré sa menili aj dva – tri razy do dňa a na druhý deň už neplatili. A to s výsledkom skoro tucet tisíc navždy stratených občanov. To je to najhoršie, čo vyprodukoval –  náš “veľavážený” diktátorsky symbol utrpenia pandémie.

Pre objektívnosť však nemôžem zabudnúť na jednu jedinú dobrú vec, ktorú vybavil počas roka pre Slovákov. A tou bol dovoz vakcíny Sputnik V. Lenže vďaka  jeho krátkozrakému pohľadu na svet, ktorý nesiaha ani na konček nosa, jej dovoz papierovo spackal na celej čiare. Preto ju už od februára máme v skladoch a nie v telách občanov. Stíhanie a zatváranie korupčníkov kvitujem, ale z toho sa predsa národ nenaje.

Tak a tento všetko-chaos slovenský nazval symbolom utrpenia pandémie!!! Naozaj Igorééé? Ak si symbolom utrpenia, čo hľadáš na stoličke financministra? Rozhodol si sa, že ťa Pavlínka bude usmerňovať, lebo ty financiám predsa nerozumieš! A potom sa o rok zhodnotíš ako symbol finančného utrpenia Slovákov!!! V ktorej múdrej filozofickej knihe si našiel svoju sebadefiníciu? V nejakej opileckej brožúre, v učebnici občianskej výchovy, v Mein kampfe, v memoároch afrických kráľov či v skriptách psychiatrie, alebo  estetiky? Neporadila ti to náhodou blábláposlankyňa bláTabaková, alebo ťa natlačil humorom oddaný poslančík Pročko? Je neuveriteľné, čo všetko dokáže vzplanúť v pomätenej Matovičovej mozgovni. Jedno mu však môžeme závidieť. Stále nás neprestáva udivovať! O tom, čo nás čaká spod jeho ministerských tentoraz finančných reforiem si môžeme len domýšľať. Ale štvrť národa ho chcela, tak celý národ trp. Si národ milión – vydržíš všetko!

Je však zaujímavé, ako Igorééé skrotol pri svojich prejavoch. Kam sa podela jeho divočinová plamenná rétorika? Cítim, že sa ma to dotýka, ako mnohých z nás. Jednoducho máme abstinenčné príznaky z tých málo ohňových plačoviek, na ktorých dominovali útoky na Smer, na Fica a spol., obviňovania všetkých a trieskaní volovín spojených s klamstvami. No nič, keď neuvidíme dennodenne svojho vysnívaného narcisa Igorééého, musíme začať s odvykajúcou kúrou. Budeme po česky povedané „strádati“, ale prežijeme to.

Pavel Jacz