Prvomájové zamyslenie: Je Slovensko šťastné?

Publikované 01.05. 2021 o 08:11 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

Dnes v to upršané prvomájové ráno, mesiaca lásky z regionálneho rádia znie ľubozvučná melódia pri ktorej sa spevák vyznáva aké je naše rodné Slovensko krásne a šťastne. Svojimi slovami ktoré sa pekne rýmujú nás ubezpečuje, že je to zem našich predkov, ale aj nás a našich deti. Dvihol som hlavu od rozčítaného časopisu a započúval som sa do melódie a jej slov ktoré nesú určite posolstvo pre nás jeho občanov žijúcich na jeho území. Hej, Slovensko ta naša domovina ako si ju pamätám ja z môjho detstva a mladosti bola to krásna a šťastná zem. Zem ktorá sa z povojnovej biedy zásluhou pracovitých ľudí premenila na kvitnúcu záhradu, kde nám ľuďom tejto zeme aj všetko patrilo, všetko bolo naše, každý dostal prácu, každý mal možnosť dostať lacný byt, postaviť si za štátne dotácie dom. Všetci svorne sme štyridsať rokov budovali nové školy, fabriky, nemocnice, výskumné ústavy, zakladali družstva pre seba a svojich potomkov nový svet bez pánov a poddaných bez vojen v mieri. Na chvíľu som sa zamyslel ako to uvažujem, že to iba bola krásna zem? Možno si niekto položí otázku čo už nie je? Z touto otázkou som vrátil svoju myseľ do prítomnosti. Rok 1989 všetci sme s nadšením privítali zmenu. Po tom čo nasledovalo keď nám z tribún rôzni renegáti preťahovali medové motúzy popod fúzy nezostalo nič pravda bola iná. Nadobúdam dojem, že aj keď to tak nevyzerá krása a šťastie z našej rodnej zemi vyprchalo. Naša rodná zem je vyprahnutá, zarastajú nám polia rozpadávajú na potravinovú sebestačnosť môžeme už dlhšiu dobu zabudnúť. Rozpadol sa nám sociálny, zdravotný a školský systém. Fabriky, banky a energetická zdroje ktoré naši vládcovia za tridsať rokov za tzv. zúriacej demokracie rozkradli a rozpredali cudzím, napchali si vrecka zlaťakmi a teraz sa z vysokých stoličiek nám smejú ako naši pracovití ľudia otročia v cudzích štátov. Po našej zemi sa preháňajú cudzie vojska, nad nami lietajú burácajúce lietadla a mi iba tíško sedíme, šuchoceme nožičkami a čakáme na zázrak, že nám zase naše Slovensko niekto vráti tak ako to bolo pred sedemdesiat šiestimi rokmi?

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

Miro Majerník

O AUTOROVI

Som bežný človek túžiaci po pravde, čestnosti a spravodlivosti, ktorý pol života prežil v slušnej spoločnosti. Svojimi sociálnymi blogmi publikovanými v médiách a vydanými protivojnovými knihami chcem poukázať, že svet vojen do ktorých nás ženú mocní tejto planéty je svetom minulosti.