Apokalypsa pandémie! Až sem nás priviedli naše falošné ciele!

Naše túžby a naše ciele nás priviedli tam, kde sa dnes nachádzame! Priviedli nás k pandémii apokalyptických rozmerov preto, aby sme pochopili že boli nesprávne, a že naša hodnotová orientácia bola mylná.

Ľudia si to však nechcú za žiadnu cenu uvedomiť a nechcú to pochopiť. Sú stále odhodlaní hnať sa aj naďalej za úplne rovnakými cieľmi a úplne rovnakými hodnotami, len čo pandémia prejde. Slepota a hluchota verejnosti ohľadom toho, čo sa to vlastne v súčasnosti skutočne deje a prečo sa to deje je obrovská. A tento text vznikol preto, aby došlo aspoň k jej čiastočnému prelomeniu.

Človek je bytosťou duchovnou a tomu musia zodpovedať aj jeho ciele. Preto majú byť duchovné! Musia mať súvis s ríšou Ducha, nachádzajúcou sa nad hmotnosťou. Musia to teda byť ciele, stojace nad pozemským a siahajúce vysoko nad materiálnu realitu. Len prostredníctvom takýchto cieľov môžeme naplniť vlastný zmysel bytia v tomto univerze, pretože vo svojej najhlbšej podstate sme bytosťami ducha.

Čo však sú duchovné hodnoty? Podľa čoho ich spoznáme?

Poznáme ich podľa toho, že ide o hodnoty večné a nie len prechodné. Že prinášajú prospech z hľadiska večnosti a nie len prospech z hľadiska pozemskej prítomnosti. Lebo to, čo je hodnotné len materiálne a pozemsky raz pominie, zatiaľ čo to, čo je hodnotné duchovne pretrvá naveky. To, čo je duchovne hodnotné zostáva teda živé aj vtedy, keď prídeme o svoje fyzické telo, alebo aj keď sa raz zrúti celý materiálny vesmír.

A nie len to! Tento druh hodnôt má schopnosť urobiť i naše súčasné pozemské bytie oveľa lepším, krajším, šťastnejším, harmonickejším a ušľachtilejším. Iba to, čo nás dvíha smerom nahor má v tomto stvorení nejakú cenu. Ak ale venujeme svoje úsilie a svoju námahu veciam, ktoré nemajú absolútne nijaký vplyv na náš potrebný duchovný vzostup, iba premárňujeme svoj čas, svoju silu a celý svoj život.

Aké sú teda konkrétne večné hodnoty, o ktoré máme usilovať a ktoré nikdy nezaniknú? Je to láska, je to spravodlivosť, je to dobro, je to nesebecké dávanie, je to ochota pomáhať, je to čistota mysle a úcta k Stvoriteľovi.

To znamená, že ak sa budeme o niečo pozemsky usilovať a bude to prinášať dobro, lásku a spravodlivosť, je to dobrý a užitočný cieľ, pretože je spojený s hodnotami s presahom do večnosti. Jedine takéto ciele sú hodné úsilia človeka, pretože v konečnom dôsledku neprinášajú úžitok iba z hľadiska večnosti, ale prinášajú skutočné šťastie, harmóniu a požehnanie aj z hľadiska súčasného pozemského bytia.

Takto by to malo byť, ale žiaľ nie je, pretože ľudstvo tieto skutočnosti vôbec nezohľadňuje. A v tom spočíva jeho tragédia! V tom spočíva jeho nešťastie, ktoré v súčasnosti vyvrcholilo pandémiou apokalyptických rozmerov. Ako k tomu došlo?

Ciele ľudstva nie sú už dlhodobo duchovné, ale sú len racionálne materiálne. Nie sú to teda ciele s presahom do večnosti, ale sú to ciele orientované iba na materiálnu realitu. Sú to ciele, pohybujúce sa iba v rámci pozemskej matérie. Po ničom inom ľudia už dlhodobo netúžia a neusilujú, až na nemnohé výnimky.

Celkom konkrétne ide o hodnoty, ako sú peniaze, zisk, majetky, moc, vplyv, či sláva. Alebo inak povedané: mať, vlastniť a užívať si. Toto je krédo ľudstva a toto je jeho hlavný cieľ! Jedine tomuto je venované takmer všetko snaženie ľudstva, a týmto spôsobom sme napokon dospeli až k pandémii. Ako?

Tak, že nízke a čisto pozemské ciele ľudstva boli dohnané do absurdna. Jeho snaženie, zhrnuté do slov: mať, vlastniť a užívať si, dotiahli tí najbohatší a najvplyvnejší nášho sveta do maxima svojou túžbou mať toľko, koľko sa len dá, vlastniť absolútne všetko na svete, najlepšie celý svet, a užívať si všetkých možnosti našej planéty iba pre seba.

Takýmto spôsobom stvorili nízke a iba čisto materialistické ciele ľudstva chorobne uvažujúcu elitu najmocnejších, ktorá sa nakoniec rozhodla uchvátiť celý svet iba sama pre seba. Ktorá sa rozhodla nastoliť Nový svetový poriadok nadvlády nad zotročeným, podmaneným a na jednu, takzvanú zlatú miliardu zdecimovaným ľudstvom. Preto bol laboratórne vyrobený koronavírus rozšírený po celom svete. Obyvateľstvo je ním decimované a zároveň je oberané o svoje práva. Náš svet sa stal svetom domáceho väzenia, svetom príkazov, zákazov, obmedzení, kontrol, testovania a doposiaľ nevídanej neslobody. A ak sa aj situácia zmení k lepšiemu, už to s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nebude ten istý svet, aký býval predtým.

A tak každý, kto predtým uznával iba čisto materialistické ciele a hodnoty má možnosť na vlastnej koži prežívať, kam nás tieto ciele a hodnoty priviedli. Na základe tohto prežívania, ktoré zásadným spôsobom zasiahlo úplne každého, si tieto skutočnosti a súvislosti máme možnosť uvedomiť a pochopiť ich. Apokalyptické dianie na našej planéte nám ukazuje, že naše doterajšie ciele a hodnoty boli nesprávne, a že boli cestou, vedúcou do nešťastia. A toto nešťastie sa nakoniec zosypalo na naše hlavy presne tak, ako to pred stáročiami predpovedali proroci, ktorí nás upozorňovali na nutnosť úsilia o správne ciele a hodnoty, ako i na nešťastie a tragédiu, nerozlučne spojené s úsilím o nesprávne ciele a nesprávne hodnoty.

A to čo predpovedali sa aj naplnilo, pretože len to, čo v sebe nesie presah do večnosti môže mať večného trvania a môže sa neustále rozvíjať a prekvitať. Avšak to, čo je len čisto materiálne, bez akéhokoľvek presahu do večnosti, musí časom dospieť do niečoho chorobného, čo napokon ako choroba zachváti celý svet.

A náš svet, ktorý bol v duchovnej nedostatočnosti svojich cieľov už dávno duchovne chorý, ochorel teraz aj navonok. Zúfalo a bolestne sa zmieta v chorobe, ku ktorej dospel nízkosťou a nedostatočnosťou vlastných cieľov, a z ktorej sa môže úplne vyliečiť len tým, sa začne snažiť o pravé ciele, hodné človeka.

Nech sú preto odteraz všetky naše ciele len s presahom do večnosti. Nech vždy nejakým spôsobom súvisia s duchom, čo znamená, že ak budeme niečo robiť a o niečo sa snažiť, vždy sa pýtajme, aký duchovný osoh to nám i ľuďom okolo nás prinesie. Lebo všetky ciele, ktorým toto chýba, sú nedostatočné. A ak za nimi budeme s tupou urputnosťou stále kráčať, privedú nakoniec nás samotných i ľudí okolo nás do nešťastia.