Absurdita Zákonníka práce, alebo legálna korupcia odborov.

Na začiatok zacitujem kúsok z Dohovoru č.98 Medzinárodnej organizácie práce, ku ktorému sme sa zaviazali:

Ozaj nie je nikomu čudné, že tieto paragrafy nikdy za 30 rokov neboli predmetom sporu v tripartite? Vyhovujú zamestnávateľom a rovnako odborom?

Na začiatok uvediem jednu z viacerých deformácií odborového sveta na Slovensku a to §240 ods.3 ZP.

Podľa tohto odseku sa môžu zamestnávatelia DOHODNÚŤ s poslušnými odborármi na objeme pracovného voľna s náhradou mzdy na odborovú činnosť, aj nad zákonný rámec vyplývajúci práce z tohto paragrafu. Následne v ďalšej vete sa môže zamestnávateľ znovu DOHODNÚŤ so zástupcami zamestnancov na finančnej náhrade za nevyčerpané pracovné voľno podľa tohto paragrafu. Ak začneme uvažovať, tak touto formou si môže odborová organizácia legálne dohodnúť od zamestnávateľa finančný príspevok v akejkoľvek výške. To, že je to zvrátené, aby zamestnávateľ platil odborom za to, že nebudú využívať pracovné voľno na odborovú činnosť, na ktorú boli odbory v podstate založené, ani nebudem komentovať.

Na dohodu musia byť vždy dvaja a preto oprávnene sa natíska otázka , čo za takúto dohodu, ústupok v rámci kolektívneho vyjednávania, zamestnávateľ očakáva, ako protislužbu od odborovej organizácii, ktorá je súčasťou tejto dohody, ako protistrana?  Vyššie mzdové nároky pre zamestnancov to asi nebudú, či?

Na základe tohto paragrafu niektoré veľké odborové zväzy a je mi jedno aké, či moderné, alebo nemoderné, čerpali v minulosti od veľkých bohatých zamestnávateľov finančné príspevky rádovo v šesťciferných čiastkach , ktoré sa nedajú nazvať inak, ako legálna korupcia odborových organizácií na Slovensku a to v príkrom rozpore s medzinárodnými dohovormi.

Mimochodom v minulosti presne tento postup komentoval jeden pán, ktorého moc nemusím, ale Zákonník práce rovnako, ako ministri zľava nezreformovali. „Je to ukážkový konflikt záujmov. Ťažko čakať, že odbory budú vystupovať nezávisle k vedeniu nejakej firmy, pokiaľ od nej dostávajú finančné príspevky,“ poznamenal bývalý minister práce, poslanec Jozef Mihál (SaS).

Potom začína byť jasné, prečo na Slovensku vieme spočítať množstvo nátlakových akcií v procesoch kolektívneho vyjednávania na prstoch jednej ruky. Všetky dohody o výhodách pre odborové organizácie v zmysle Zákonníka práce sú systémovou absurditou, ktorá neprekáža tak zamestnávateľom, ani lojálnym odborovým organizáciám. Tento problém sa netýka len §240 ods.3 ZP, ale napríklad aj §136 ods.3 a ďalších, kde je slovné spojenie, ak sa nedohodnú inak. Domnievam sa, že všetky výhody odborových organizácií, by mali byť  v Zákonníku práce, definované taxatívne presne a rovnako pre všetky odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľov, bez zasahovania zamestnávateľov, uzatváraním všakovakých dohôd o výhodách pre odborových funkcionárov.

Ján Sýkora Predseda OZ ČLEN