Vládna moc úmyselne nehovorí občanom, čo chystá EÚ. Časť IX. – záverečná.

Profesor R. Dahl pripomenul, že ak chceme mať vplyv na záležitosti veľkého moderného štátu, musíme sa angažovať aj v iných spoločenstvách ako je štát – teda v politických stranách, hnutiach, nátlakových a agitačných skupinách a podobne. Pripomenul, že vo významných vládnych funkciách pôsobí len nepatrné množstvo ( percento ) občanov. Štát sám osebe je zložitý mechanizmus, čo je veľmi náročné na čas činorodých občanov a vyžaduje dôslednú aplikáciu kritéria hospodárnosti.

Ak hovoríme o optimálnom systéme rozhodovania, tak to by mala byť kompetencia takej autority ako je štát ( vládna moc ) a má platiť za situácie, že táto vládna moc je povinná vytvárať podmienky pre naplňovanie ústavného práva účasti na správe veci verejných. Tento optimálny systém rozhodovania nie je určený špeciálne pre dobrovoľnú angažovanosť v iných, menších ( drobnejších ) organizáciách, hoci ich môže v určitých konkrétnych prípadoch zahŕňať.

Optimálny systém rozhodovania má zabezpečiť naplnenie zásady politickej rovnoprávnosti a uvedených troch kritérií v rámci otvorenia celonárodnej diskusie k tým najdôležitejším témam takého spoločenstva ako je Slovenska republika. Optimálny systém rozhodovania má byť výlučne viazaný na aktivity vládnej moci ( štátu ) a občanom má vytvárať pomerne veľký priestor, v ktorom môžu dobrovoľne prejavovať svoju angažovanosť v danej záležitosti. Je nesporné, že téma reformy EÚ má byť predmetom toho, aby vládna moc prijala dôležitý dokument o vytvorení optimálneho systému rozhodovania vo veci členstva SR v EÚ. Keďže ide o systém, ten má mať určitú štruktúru.

Predpokladám, že túto štruktúru môžu tvoriť také dôležité prvky ako:

A.

Určité množstvo písomných informácií a  video dokumentov k danej problematike, aby to zodpovedalo kritériu kompetencie a podporovalo osobnú voľbu.

B.

Verejné zdôvodnenie oficiálnej politiky vládnej moci k danej problematike.

C.

Návrh vládnej moci na riešenie danej problematiky ako vládneho návrhu v podobe Alternatívy č. 1.

D.

Využitie verejnoprávnej televízie a rozhlasu v rámci optimálneho systému pre rozhodovanie.

E.

Využitie existujúceho priestoru územnej samosprávy ako nedeliteľnej súčasti verejnej správy v rámci SR.

F.

Využitie rôznych menšinových skupín s určitými odbornými kompetenciami k zrovnaniu kompetenčných schopnosti.

G.

Vyžiadanie angažovanosti od menších spoločenstiev – politických strán, hnutí, nátlakových a agitačných skupín, mimovládnych organizácií a podobne.

H.

Sformovanie väčšinovej spoločnosti podľa zásad referenda či referenčnej demokracie.

CH.

Oponentúra – predkladanie a posúdenie alternatívnych návrhov na riešenie danej problematiky k vládnej Alternatíve č. 1.

I.

Verejný výskum názorov podľa stanovených metód a postupov rôznej obsahovej úrovne.

J.

Výber rozhodovacích foriem k prijatiu príslušných záverov.

K.

Politicko – organizačné zabezpečenie operatívneho systému k prijatiu rozhodnutí po stránke organizačnej, materiálno – technickej, finančnej, personálnej .

L.

Spracovanie a vyhodnotenie záverečnej správy o využití optimálneho systému pre rozhodovanie v danej problematike.

Ak som na jednom mieste tohto článku zdôraznil, že EÚ ako politické teleso nezískava moc a kompetencie aj preto, že nevzniká z rýdzo demokratických procedúr – postupov, základom ktorých je občan, tak uvedená štruktúra optimálneho systému pre rozhodovanie ( ako návrh ) predstavuje príklad pre vládnu moc, ako sa to môže robiť.

Predpokladám, že obsahový rámec štruktúry optimálneho systému pre rozhodovanie vládna moc musí pripraviť a schváliť vopred, aby sa podľa neho mohlo postupovať, plniť úlohy a kontrolovať ich plnenie či priebežne robiť určité korekcie. Zvládnuť vybudovanie optimálneho systému pre rozhodovanie znamená prispieť k tomu, že autorita štátu bude demokratizovaná. Lenže momentálne sme v zvláštnej situácií. Návrh reformy EÚ je už skoro rok na stole. Vládna moc vo vzťahu k verejnosti – občanom nič neoznámila či neinformovala. Najskôr to znamená, vládna moc nemá záujem sa otázkou reformy EÚ zaoberať nielen v rámci svojej vnútornej činnosti, ale ani na celonárodnej úrovni.

Je to však jej povinnosť, pretože nemá žiadny mandát k tomu, aby sa bez vedomia, účasti a súhlasu občanov podieľala na budovaní európskeho super štátu. Prečo som uvedeným spôsobom rozviedol problematiku, ako je potrebné demokratizovať autoritu štátu, aby bolo možné zabezpečiť účasť občanov na správe veci verejných, v tomto prípade na životne dôležitej aktivite – reforme EÚ ?

Aby sa otázka reformy EÚ mohla posúdiť veľmi zodpovedne, k tomu existuje iba jedna spravodlivá cesta, ktorú má vytýčiť vládna moc: pripraviť optimálny systém pre rozhodovanie v záležitostiach problematiky EÚ. Štruktúra tohto systému nám umožní o reforme EÚ hovoriť a tvoriť celkom komplexne, sformujú sa názory a postoje rôznych menšín ( skupín ) obyvateľstva, získa sa množstvo dôležitých informácií pre zrovnanie kompetenčných schopnosti, nájde sa spravodlivejšia a efektívnejšia fungovania EU, prijmú sa potrebné rozhodnutia, ktoré umožnia o reforme EÚ ako organizácií členských štátov vyjednávať na medzinárodnej úrovni.

Pri takomto systéme práce vládnej moci by bolo priam nemožné a smiešne, ak by niekto sa snažil niekoho označovať prívlastkom „proeurópsky“ a iného prívlastkom „extrémista“. Je veľmi smutné, ak prezident SR straší občanov tým, že extrémisti nás chcú dostať z EÚ, pretože rozhodnutie, ktoré budú prijaté na základe rozvinutia optimálneho systému pre rozhodovanie a budú v každom prípade férové, pretože budú spĺňať všetky potrebné podmienky pre demokratické rozhodovanie. Sú to len jeho prázdne a jedovaté slová ( reči ), ktorými iba zakrýva to, aby on ako autorita či vládna moc ako autorita nemuseli sa zaoberať problémom, ako zapojiť občanov do rozhodovania. Optimálny systém rozhodovania v konečnom dôsledku má dospieť k určitej záväznosti pre vládnu moc a ústavných činiteľov v tom, ako budú musieť postupovať ďalej v otázke členstva SR v EÚ.

Čitateľ nech si porovná. Na jednej strane je tu môj návrh na uplatnenie optimálneho systému rozhodovania aj v takej otázke ako je reforma EÚ. Na strane druhej je tu veľmi zjednodušený postoj ústavných činiteľov SR – deklarovať vernosť doteraz fungujúcej EÚ a jej ďalšej integrácií bez akýchkoľvek pripomienok a súhlasu občanov. Z hľadiska hospodárnosti sa vládna moc či ústavní činitelia vôbec v práci nezapotia, pretože iba optimálny systém pre rozhodovanie si vyžaduje dostatok času a energie mnohých ľudí. Deklarácia o vernosti bolo možné zvládnuť za pár hodín.

Koniec

Dušan Hirjak