Osobnosti národa.
V týchto dňoch sa proti nepresnostiam na hranici falšovania ozvali ľudia, ktorým vykreslenie života kňaza Andreja Hlinku nieje ľahostajné. Oprávnene sa pohoršujú nad informáciami, ktoré skresľujú, zavádzajú až klamú. Je to nehorázne, ale pochopiteľné. Veď je známe, že vládnu politici. Vždy to boli politici, čo určovali smer a hranice zverejnenej pravdy. Platí – dejiny píšu víťazi. Vždy to bol politik na čele strany, kto splodil zväz sovietov, fašistické Španielsko aj nacistické Nemecko.
Občania sa s počiatočného nadšenia stále s väčším údivom neveriacky vezú na vlne strany. Spočiatku iba tušia, potom neveria ale koniec ich vlna zmetie. Jedinou brzdou pred svojvôľou vlády sú informácie. Preto si politici hľadajú manipulátorov verejnej mienky. Potrebujú predajných historikov, ktorí dokážu aj to najšpinavšie klamstvo premeniť na žiarivú pravdu a všetkého schopných novinárov, aby ju vytrúbili. Na takúto ekvilibristiku slov oddávna existujú školy.
Ale späť k téme. Z vyššie povedaného vyplýva, že tvorcovia medailónikov nemusia vedieť čo činia. Možno ide o deti niekoľkých politických režimov ktoré podklady získali od manipulátorov histórie. Tí na svojich stoličkách sedia vďaka pružnej chrbtici a umeniu mlčať. Hrabali sa v starých zaprášených archívoch a vedeli, čo majú zverejniť a čo zapatrošiť. Je zrejmé, že ešte aj dnes píšu dejepis podľa domácich, ale možno aj nedomácich želaní politikov. Inak by nebolo možné brutálne prepadnúť rodinu slušného občana za zverejneniu citátu zakladateľa nášho materinského jazyka.
Ak by som sa mýlil, bez meškania by náš verejnoprávny RTV: doširoka otvoril dvere odborníkom na históriu, najmä tým s pevným chrbtom, aby osvetlili dôvody, ktoré viedli nie len Ľ. Štúra, A. Hlinku, ale aj mnohých iných súčasníkov žijúcich v danom čase na danom mieste. Aby povedali o čom bol život a prečo o tom takmer nikto nevie. Určite by zistili na ktorej stoličke sedel, či sedí ten čo manipuloval, čo zapatrošil, čo prekrútil a prečo.
Je prospešné a dnešným jazykom povedané “politicky korektné” exemplárne obviniť novinárov a zatvoriť ústa historikom, ktorí sú síce vzdelaní a informovaní, ale nie sú ochotní držať líniu súčasnej politickej garnitúry. Zastrašovanie a obmedzovanie slobody názoru a jeho verejnú prezentáciu je aj zákonom posvätené.
Často počúvame o otvorenej spoločnosti. Podľa môjho poznania je naša spoločnosť otvorená sotva na tri prsty a vývoj má opačnú orientáciu. S napätím očakávam ďalšie medailóniky – najmä tie podarené. Bez doplnenia informácii sa to tvorcom podarí iba ak náhodou.
Brezová 13. februára 2021
René Pavlík, člen združenia Rastic