Hľadá sa spravodlivosť …

Mnohí si pamätáme protesty verejnosti po zavraždení novinára Janka Kuciaka a jeho snúbenice. Organizovali ich študenti na čele s dievčinou s okuliarmi a Šeligom. Volali po akomsi slušnom Slovensku a ich jediným cieľom bolo ako sa neskôr ukázalo urobiť cestu do politiky končiacemu prezidentovi. Potvrdilo sa to aj tesne pred posledným protestom, keď po odstúpení policajného prezidenta Gašpara prišli mladí organizátori za Kiskom pre rozumy, aby vzápätí po konzultácii s ním odvolali dva dni  už pripravený protest. Bol som v tej dobe dočasne iba diskutérom na stránkach blogu.sme, ale vo svojich príspevkoch som bol tvrdým kritikom týchto protestov, pretože som videl v slušnosti iba zámienku ako ľudí zmanipulovať a oklamať. Bolo vtedy potrebné protestovať za spravodlivé Slovensko, ale žiaľ to ľudia dobre nepochopili. Bolo príznačné pre vtedajších organizátorov, že absolútne ignorovali heslá, ktoré si na transparentoch priniesli protestujúci a mleli si na pódiu iba nadiktované referáty kiskovcami a sorosovcami. Takže spravodlivosť, kde si, že ťa stále ľudia nemôžu nájsť, aj keď ju neustále hľadajú ??? Žijeme stáročia v akýchsi dvoch vedľa seba existujúcich svetoch. Vo svete dobra a zla. Na jednej strane pôsobia sily zla – klamstvo, podvody, manipulácie, okrádanie, kamarátšaft, rodinkárstvo, nomenklatúra a na strane dobra nikdy nekončiaci boj ako to všetko zmeniť. Ak by sa otcovia demokracie – Platón, Aristoteles či Sokrates nejakým strojom času preniesli do dnešnej doby, s úžasom by zistili, že ich dieťa je stále iba zabalené v plienkach a perinke pre bábätká. Ľudstvo ani po tisícročia nezmúdrelo a preto sa stále musí obzerať späť a uvažovať nad tým, čo vlastne robí zle, že sa nikam v presadzovaní demokracie nejak výrazne neposunulo. Ak sa niekto domnieva, že u nás je to nejako lepšie, hlboko sa mýli. Demokracia sa ešte o nás ani neobšuchla a preto sa márne presviedčame o tom, že tu je všadeprítomná. To by sme potom, ak by sme ju mali mohli hovoriť aj o tom, že máme aj spravodlivosť a právny štát. Tvrdou realitou je ale skutočnosť, ktorá nás nijak nepresviedča o tom, že máme spravodlivý volebný systém, že tí ktorí si hovoria že sú demokrati nimi aj v skutočnosti sú. Je zaujímavé, že žiadna politická strana od čias mečiarizmu nemala odvahu zmeniť vrcholne nespravodlivý a teda nedemokratický volebný systém jedného volebného obvodu. Neurobia to ani súčasní vlastníci moci, dobre vedia, že im to umožňuje trvale ovládať voličov, ktorí nemajú inú voľbu, iba voliť politické subjekty so silným vodcom, známym po celej krajine, ktorý potom donesie do parlamentu desiatky neznámych ľudí a ktorí mu budú preto poslušní pri presadzovaní moci. Mali sme tu jednu anomáliu, keď nám vládla jedna strana štyri roky s parlamentnou väčšinou a dnes síce vládne niekoľko strán, ale dokonca s ústavnou väčšinou. Bolo by to fajn, ak by táto ústavná väčšina pracovala v prospech nás všetkých, ale je to tak ? Mečiar tomuto prepychu iba kdesi smutne prizerá a jeho válec zo Zlatej Indky je popritom akýsi primalý k tomu dnešnému koaličnému, čo doteraz úspešne všetko, čo je spojené s predstavami o demokracii, pravde, práve a slobode doslova vlisováva do zemi. Zvolenie Lipšica aj cez to všetko čo má tento pán za sebou neveští nič dobré aj v prípade, že by skutočne táto osoba na svojom poste špeciálneho prokurátora bola absolútne nestranná a spravodlivá. Žiadna spravodlivosť sa nedá nastoliť akoukoľvek nespravodlivosťou a ak by všeobecne platili zásad morálky, mravnosti, etiky a cnosti nikdy by sa tento pán nemohol stať tým, čo teraz bude a spolu sním aj celá táto neoliberálna vláda, mocne nepriateľská voči ľuďom, ktorým by mala slúžiť a nie im vládnuť. Za to, v akom marazme sa nachádzame ale nemôže žiadna ideológia, ale ľudia čo ich presadzujú. Obyčajným, slušným a dobrým ľuďom je lautr jedno, aká politická či ideologická zástava nad nimi veje, chcú sa mať konečne dobre a žiť v bezpečí, kto im to prinesie, toho budú na večnosť velebiť. Táto vláda to určite nebude. Ľudí možno donekonečna otĺkať po kotrbách. Tí, ktorí ich majú mäkšie si nechajú do nich vtĺcť všetko, čo im vrchnosť do nich napumpuje a preto budú vždy iba otrokmi. No tí, ktorí ich majú tvrdšie, odolnejšie, si zachovajú svoj správny názor a budú sa ho snažiť stále presadzovať aj keď sa to tej vrchnosti páčiť nebude. Manathá Ghándi, neúnavný bojovník za sebaurčenie indického národa a oslobodenie od nadvlády Britskej koruny raz povedal : ” Ak nejaký zákon utlačuje slobodu ľudí a ich ľudské a občianske práva, majú ľudia výsostné právo takéto zákony nerešpektovať. Ak sa nemýlim, niečo podobné je zakotvené aj v našej Ústave. Keďže žijeme v aspoň predstieranej demokracii, mali by sme uprednostniť pokojné protesty, ak sa nám nejako krivdí, takou dobrou príležitosťou je pripravované referendum o skrátení volebného obdobia tejto skutočne neľudskej vlády. Ak by bolo úspešné, mali by sme si potom veľmi pozorne prečítať s porozumením volebné programy politických subjektov a vyvarovať sa takej obrovskej chyby, akou sa dopustilo takmer milión a pol voličov v posledných voľbách, keď dali hlasy koaličným stranám tejto amatérskej a vrcholne neschopnej vláde riadiť náš štát k prospechu nás všetkých a nielen tých stále rovnejších. Aj ak my nedokážeme byť morálni, mravní, etickí a cnostní, požadujme to aspoň od tých, ktorí si hovoria, že sú naši zástupcovia vo verejnej službe, aj keď v skutočnosti sú to iba zástupcovia zástupcov.