Napriek tomu, aká nekompetentná banda hlupákov nám tu vládne, si myslím, že zrušenie gastrolístkov je správnym a dobrým krokom. Štát, každý rok vyplácal (z našich daní) desiatky miliónov eur mafiánskemu kartelu gastrofiriem, ktoré zarábali desiatky miliónov zo vzduchu – len z toho, že mali licenciu a mohli tlačiť gastrolístky.
Poďme si to pekne krásne zanalyzovať. Kartel vydavateľov gastrolístkov rozprávkovo zbohatol len vďaka klamstvám a nečinnosti politikov. Jediné dva argumenty za gastrolístky, ktoré kartel a politici dookola opakovali boli:
1) Keď sa gastrolístky zrušia, firmy si ušetrené peniaze nechajú a zamestnanci prídu o časť nepriamej mzdy
Dá to predsa zmysel nie? Dostávam mzdu 700€ a v gastrolístkoch 50€. Keď ich vláda zruší, zamestnávateľ si tých 50€ nechá, nie?
To nie je pravda. Musíme si uvedomiť, že firmy oceňujú zamestnancov na základe toho, akú hodnotu pre nich vyrobia:
Ak by napr. zamestnanec prinášal firme hodnotu 1000€ a bol by ohodnotený na 500€, firma by o neho veľmi rýchlo prišla, keďže by jej ho vyfúkla druhá firma, ktorá by mu pokojne ponúkla aj 900€. (Veď stále bude mať z neho 100€ zisk).
Predstavme si zamestnanca, nazvyme ho Jozef, ktorý prináša firme hodnotu 1000€. Zanedbajme všetky odvody a dane a predstavme si, že jeho výplatu tvorí čistá mzda 700€, pričom v gastrolístkoch dostáva 100€. Firmu však byrokracia spojená s gastrolístkami a ich administratíva stojí 200€ na každého zamestnanca. Celkový profit firmy z každého zamestnanca je teda 1000-700-200 = 100€.
Teraz si predstavme, že sa povinnosť gastrolístkov zruší. Firme odbudne 200€ nákladov na každého zamestnanca. Skutočne sa môže stať to, že firma stopnutie vyplácania gastrolístkov nijak nevykompenzuje? Dostane Jozef v konečnom dôsledku mzdu 700€, teda o 100€ menej ako predtým?
Odpoveď je NIE. Uvedomme si, že výplatu zamestnanca neurčuje nič iné, iba jeho produktivita práce. Tá však nikdy nie je úplne spravodlivo ohodnotená – ak zamestnanec produkuje hodnotu za 1000€, zamestnávateľ mu nikdy 1000€ nevyplatí, keďže musí pokryť všetky výdavky na fungovanie firmy a aj zisk (čo nie je nič zlé, firma nie je charita a jej cieľom je naozaj zisk). To, o koľko nižšiu sumu ako jeho skutočnú hodnotu produktivity práce zamestnanec dostane (mimochodom, táto mzda sa nazýva cena práce, je ešte vyššia ako superhrubá mzda) závisí od štátu (dane, odvody) no ešte viac od trhu.
Odmyslime si teraz všetky odvody a dane. Náš zamestnanec svojou prácou produkuje hodnotu 1000€. Akú mzdu by teda mal dostávať? Odpoveď na to dáva iba trh – takú mzdu, s akou bude súhlasiť. Ak sa v meste bude nachádzať jediný zamestnávateľ, ten vďaka svojmu monopolu bude môcť zneužívať svoje postavenie a každému zamestnancovi vyplácať pokojne len 100€. Nepáči sa ti to? Stále môžeš dostávať aj 0€. V tejto situácii má firma zamestnávateľa čistý zisk 900€ z každého zamestnanca. Čo sa však stane keď v meste nie je 1 firma ale 1000? V tom prípade sú firmy nútené medzi sebou súťažiť o zamestnanca. Táto súťaž prebieha na trhu práce. Ak by nejaká firma ponúkala zamestnancovi výrazne nižšiu mzdu akú si zaslúži, iná firma to využije – ponúkne danému zamestnancovi vyššiu a pôvodná firma ho stratí. Preto ak je na trhu veľa zamestnancov a málo zamestnávateľov, platy stagnujú. Zvyšovanie platov preto okrem kvalifikácie zamestnanca – (Itčkar zarobí viac ako kopáč) výrazne ovplyvňuje aj počet firiem (inými slovami kvalita podnikateľského prostredia).
Vráťme sa ku nášmu Jožovi. Ak mu jeho vychytralý zamestnávateľ bude vyplácať len jeho doterajšiu mzdu: 700€, tak o neho veľmi rýchlo príde. Susedná firma totiž uvidí priestor na dosiahnutie zisku v tom, že preberie iným firmám platovo poddimenzovaných zamestnancov, tým, že im ponúkne vyššiu mzdu.
Jožovmu zamestnávateľovi, ak nechce riskovať jeho prebratie inou firmou, tak nezostáva nič iné, ako vyplácať mu rovnakú výplatu ako predtým – teda takú výplatu, že z jeho práce budú mať zisk 100€.
Ale počkať počkať. Táto suma nebude 700€ ako doteraz, ale bude zrazu 900€ (keďže 200€ predtým míňala firma na gastrolístky – 100€ na poukazy, 100€ na administratívu a poplatky).
V konečnom dôsledku teda Jozef dostane vďaka zrušeniu gastrolístkov ešte väčšiu výplatu. Týmto som len chcel vyvrátiť tento najčastejšie používaný argument o tom, že firmy si usporené peniaze nechajú. Skúste sa vy samy zamyslieť nad tým, čo by sa stalo, keby bola povinnosť firmy dávať zamestnancovi 100% jeho mzdy nie v hotovosti, ale v nejakých poukazoch. Ak by došlo k zrušeniu tejto povinnosti, celkom intuitívne, zamestnávatelia by si peniaze ktoré predtým dávali zamestnancom v poukazoch nenechali, keďže zadarmo by im nikto nerobil 🙂
Zrušením gastrolístkov klesnú firmám náklady na zamestnanca ešte viac, ako bola nominálna hodnota gastrolístkov, teda vznikne priestor na ešte väčšie zvýšenie platu.
2) Druhý najčastejší argument za zachovanie gastrolístkov je ten, že keď sa zrušia tak, jednoduchší ľudia si miesto toho kúpia alkohol a cigarety.
Tento argument sa snaží byť akýmsi brnkadlom na city voliča. V skutočnosti je to otvorená hlúposť. Elementárnu finančnú gramotnosť má každý, čo aspoň dokončil ZDŠ-ku a ak ju niekto nemá, jediným spôsob ako ju získa je ten, že sa bude učiť z vlastných chýb. Nemôžeme šikanovať drobných podnikateľov a firmy obrovskou byrokraciou spojenou s gastrolístkami a liať do gastrofiriem desiatky miliónov, keď jediný, komu gastrolístky skutočne prospievajú je kartel 6 vydavateľov gastrofiriem.
A netvárme sa, že tu nutne potrebujeme nejakého šaša ministra, ktorý bude každý rok určovať povinnú sumu, ktorú máme minúť na stravovanie. Sme snáď svojprávni a súdni, tak sa tu netvárme, že chudáčik človiečik potrebuje patronát gastrokartelu, ináč by celú svoju výplatu prepil a prefajčil.
Rovnako nepotrebujeme od zamestnávateľov poukazy na kúpu toaletného papiera. Tiež by pri nich mohli rôzni ochrancovia menšín a progresívci argumentovať tým, že sú nutné, keďže jednoduchší ľudia z marginalizovaných komunít celú výplatu minú na toluén a nemajú si čím utierať celý mesiac riť.
Rozhodnutie, kam človek minie svoje peniaze, by malo zostať len na ňom. Ak ich minie rozumne, bude to jeho výhoda. Ak ich neminie účelne, bude to jeho problém. Môže sa vždy obrátiť na pomoc druhých. Ak ju ale bude zneužívať, majú ostatní plné právo mu ju neposkytnúť. Až to potom možno donúti daného človeka zamyslieť sa nad sebou.
Tak si to teda zhrňme
Zrušenie gastrolístkov je naozaj dobrým krokom. Aktuálne sa ich rozhodla vláda nie zrušiť, ale iba zdobrovoľniť, čo nemení nič na tom, že je to dobrý krok. Napriek amaterizmu a neschopnosti tejto vlády, tento krok je jeden z pramála jej dobrých. Na tejto vláde by sme mali kritizovať kvantá nezmyselných opatrení a bizarných hlúpostí, ktoré vykonala a nie hŕstku rozumných rozhodnutí, ktorých je ako šafranu. Veď aj pokazené hodiny ukazujú dva krát za deň správny čas!