Ochorela aj naša politická scéna. Situácia je veľmi vážna. Akoby jej dochádzal kyslík. Príznačné pre túto dobu. Spoločnosť by sa mala snažiť dávať si na vedúce miesta tých najschopnejších jedincov. Čím vyššia pozícia v spoločnosti, tým väčšie schopnosti. A čo je najvyššia pozícia v spoločnosti? Exekutíva.
Nie novinári, nie umelci. Takže na najvyšších pozíciách by sme chceli mať predstaviteľov, na ktorých môžeme byť hrdí. Ktorí vedú príkladný osobný život, majú príkladné vystupovanie, verbálny prejav. Akýkoľvek ústup od týchto požiadaviek je degradáciou a zlým signálom pre spoločnosť.
A napokon politici sú zrkadlom celej spoločnosti. Čo si o sebe budeme nahovárať, keď si na najvyšších pozíciách desaťročia držíme ľudí, dosadzujeme ľudí, ktorí nevedia zdokladovať svoj nadobudnutý majetok? Veď to je základ! Keď niekto nevie vierohodne vydokladovať majetok, tak je to zlodej, človek pochybných mravov.
Takže mi z toho, či chcem, či nechcem, vychádza, že doposiaľ najlepším mojím prezidentom bol Gustáv Husák. Za toho som sa naozaj nehanbil.
Tohoto konštatovania som sa dožil po 31 rokoch slobody a demokracie.