Záver roka v znamení vládnych podvodov, šaškovania a klamstiev

Najprv sa od ministra „zahraničnej podriadenosti a kolaborácie“ dozvieme, že NATO je životným záujmom Slovenska. Aký pán, taký krám, hovorí múdrosť. Aký minister, taká politika. Tento študovaný kariérista sa počas štúdií geopolitiky nedozvedel, že životné záujmy nemôžu byť vyjadrené členstvom v organizáciách, ktoré sú dočasné a účelové pre veľmocenské záujmy. Životné národno-štátne záujmy sú vyjadrené opatreniami, ktoré umožňujú prežitie tak štátu a jeho obyvateľom, ako aj štátotvornému národu. Členstvo v organizácii, ktorá nás zaťahuje do jadrovej konfrontácie do tejto kategórie určite nepatrí. Aj keď faktom zostáva, že keby sme neboli v NATO, tak už dávno tu máme NATO (dilema). S provokáciami majú skúsenosti. Je potrebné presadzovať geopolitický prístup premyslenej zdržanlivosti. To robia múdri štátnici. Na ten účel treba mať vo funkciách zrelých štátnikov.

Je načase venovať sa potravinovej a sociálnej bezpečnosti. Cieľom je odstránenie závislosti. Toto si priamo vyžaduje zrušenie hlúpych prehnaných opatrení, spôsobujúcich likvidáciu ekonomiky, vyplývajúcich z najzákernejšieho psychologického ťaženia v histórii ľudstva s kódovým označením COVID-19. O tom je koronahystéria. Využime ju na stiahnutie našich vojakov z intervenčných nasadení. Využime ju na striktnú karanténu na akékoľvek presuny zahraničných vojenských kolón cez naše územie. Presne to, čo je ignorované v návrhu vládou schválenej bezpečnostnej stratégie.

Vynára sa ďalší podvod. Ambície súčasného ministra „občianskej vojny a zahraničnej okupácie“ na prevzatie funkcie predsedu vlády môžu mať presný dôvod. Pre národ neexistuje nič horšie ako stav, ktorý sme tu mali od roku 1945 do roku 1989. Našich slovenských vládcov určovali v Moskve a v Prahe. Treba sa opýtať, či po 31 rokoch chceme návrat inej formy totality.

Nie som priateľom konšpiračných teórií. Ako bezpečnostného analytika ma zaujímajú potvrdené fakty, signály a indície. Po 31. decembri 2019 keď sa vo svete objavilo nové nevojenské ohrozenie: koronavírus sa ukázalo, že vírus nie je ohrozením. Od objavenia biologickej zbrane s nevyspytateľnými dôsledkami, skutočným ohrozením tradične zostáva možnosť jej zneužitia na mocenské účely svetovlády. Prvé reakcie diktátorov z Bruselu boli pre nich typické: znovu netrafili a prvé vyhlásenia pohnojili. Tak, ako doteraz všetko! Potom im napovedali. Pochopili. COVID im môže zabezpečiť posilnenie moci. Prišli s novým podvodom: so záchranným balíkom. Ale na to potrebovali, aby „čísla“ sedeli. Bola tu masa štátov s nebezpečne nízkymi číslami. Tak využili nástroj v rukách tých, ktorí ich riadia. Mediálnu totalitu, monopol. Dôležitá zbraň manipulácie v psychologických operáciách. Médiá v rukách nadnárodnej oligarchie.

Výsledky sa postupne začali objavovať v tretej tretine roka. Medzitým si cez ďalší nástroj psychologickej a mediálnej vojny: operatívcov (agentov) globálnej monopolnej farmakomafie, zabezpečili monopol na informácie o COVIDe. Ťaženie v informačnej vojne sa mohlo začať. Po septembri začali v dovtedy nebezpečne nízko-ohrozených krajinách čísla „utešene“ stúpať. Najprv mierne. Až kým nepodhodili najneschopnejšiemu psychopatovi v sedle premiéra myšlienku o použití „atómovej zbrane“ proti „hnusobe“. Testovanie zverili do rúk najservilnejšiemu ministrovi, ktorý mal hlavne zaistiť informačný monopol pod dáždnikom utajenia. Rozflákal stovku lepšie použiteľných miliónov, ale za dobré služby dostal prísľub. Pre mocou posadnutého kariéristu a agenta (medzitým prejavenou nemúdrosťou, podlosťou, zákernosťou nenávideného drvivou väčšinou národa) to bol neodolateľný prísľub: premiérstvo!

Paralelne spustili ďalšie vojnové ťaženia. Hneď dve. Informačno-psychologicko-mediálne ťaženie pod kódovým označením „Vakcinácia“. Nuž ale tu im unikol ich hlavný objekt záujmu, podriadenie Ruska. Dovolili si vyvinúť vakcínu bez sekundárnych účinkov. Dovolili si úspešne odolávať ekonomickému kolapsu v tejto vojne. Tak sa pripravilo druhé ťaženie. Hlavným aktérom má byť zástupná armáda slovanských ukrajinských zúfalcov, ktorých ekonomiku medzitým v inom ťažení dostali na kolená a protiruskú nenávisť v psychologickej vojne vybičovali na maximum. Zločinci potrebujú prekryť devastačné dôsledky psychologického podvodu COVID-19. Potrebujú vyvolať horúcu vojnu s Ruskom. Masám stále nedochádza, o čom je toto divadlo?

Popritom ľudí ženú na odpútavacie predstavenie: „Vakcína=Spasenie“. Agenti farmakomafie a oligomafie, dosadení do rozhodujúcich funkcií v mediálno-psychologických operáciách vytvorenými legendami, šaškujú pred kamerami na začiatku ťaženia s kódovým označením „Vakcinácia“. Nikto nevie, čo im naozaj pichli a nikto to nikdy nedokáže. Nikto neuverí tomu, že váhovo rizikový expert, ktorý pozná závažné bočné účinky narýchlo sklepanej vakcíny, si ju nechá pichnúť s vedomím, že ho môže zabiť. To isté sa týka obyvateľky prezidentského paláca. Iní vládcovia sa vyhli zahraním partu: „Som infikovaný“, „Mám ťažký priebeh (ľutujte ma)“. Psychologický účinok zaberá. Vplyv importovanej expertízy na psychologickú vojnu a civilno-vojenské vzťahy je príliš nápadný na to, aby sa dal ignorovať. Časť ľudu podsúvané veci pod vplyvom mediálnej manipulácie spapká.

Je načase kolaborantov s pozývacími listami pre novodobých okupantov, ignorantov vážnych skutočností, manipulátorov, volať zradcami. Aj tých, ktorí odovzdávajú piliere štátnosti a ignorujú vážne ohrozenia straty štátnosti. Je načase žiadať viacúrovňovú kontrolu podkladaných údajov o infikovanosti a hospitalizáciách. Nepriatelia ľudu a štátov robia opatrenia vo forme dosadenia skorumpovaných šarlatánov do kľúčových funkcií. Dosadení poradenkovia podsúvajú, čo ich sponzori potrebujú mať povedané a presadené. Nech sa koniec roka 2020 vyznačuje prebudením do reality. Nepodceňujem choroby, ani vírusy. Ibaže, indície mi nedovoľujú veriť, že neexistuje liečba, iba testy a vakcína.

Rozmýšľajme! Aká musí byť miera podlosti, tuposti, neschopnosti vojvodcov, ktorí za dočasnú záchranu životov najviac jediného percenta vojska pre taktické víťazstvo, obetujú životy a osudy desiatok percent vojska a strategickú prehru? Jeden taký tupoň sa volal Hitler.