Nacisti mali v programe podporu tzv. pozitívneho kresťanstva. Na jednom zo svojich zasadaní aj spresnili, čo tým myslia konkrétne : zrušenie kníh a zásad Starého zákona aj s Desatorom a tiež boj proti bezbožnému boľševizmu a židovskému materializmu.
Aj dnes nájdete podobných “pozitívnych kresťanov” , ktorí zhrození stredovekou horlivosťou upaľovania kacírov nahrádzajú starú vieru novou toleranciou idúcou do extrémov. Rodičov nechajúcich zbytočne odísť svoje deti interupciou odmenia beztrestnosťou. Inakorientovaným dovolia sa legálne páriť v pelechoch, kde sa radi čerti ženia. Dlhšie a viac trpiacim utekajú na zlatej tácke priniesť injekciu eutanázie, aby sa nad nimi vraj zmilovali. Že seba aj iných posielajú do večného ohňa, to ich pri ich bezduchých pozitívnych záchvatíkoch viditeľne tuším falošne trocha aj teší.
Máme my medzi sebou fanúšikov tohoto “pozitívneho” kresťanstva v rôznych novotvaroch. Horlivo sa rozhorčujú nad uzatváraním kostolov, ale ani ich nenapadne, že na Poslednom súde nebude nikto z nás fatálne ohodnotený podľa počtu návštev bohoslužieb. Ani podľa množstva prijatých či neprijatých sviatostí. Ani podľa hodín modlitieb či množstva odcitovaných biblických citátov alebo počtov pútí.
Rozhodne to, ako sa kto dotýkal rán iných. Väčšinou mimo sakrálnych priestorov. Akú mal empatiu. Ako bol ochotný sa podieľať na riešení niečoho neľudského a negatívneho. “Namočiť” sa do problému… ušpiniť, zastať sa prenasledovaného… podeliť sa s tým, čo nemá kde bývať o svoje pohodlie… pobudnúť s niekým na verejnosti, kto je zrazu zahanbený a vyzlečený do naha… odfotiť sa nie iba so slávnym spevákom, ale s niekým odsúdeným… na rozhovor si pozvať nie iba niekoho slávneho, ale niekoho novinármi potupeného a vyštvatého… pomôcť zamestnať nie toho, kto má už stovky eurový príjem, ale toho, kto nemá žiaden príjem… prenajímať 5 bytov po 500 euro nie iba platičom, čo tri mesiace platia dopredu, ale napr. rodine s dvoma deťmi, kde teraz otec prišiel o prácu…požičať voľný obytný priestor, auto, peniaze nie iba pánovi Nikomu, ale tomu, ktorého zvlčilí podľudia v systéme okradli o všetko…
Možno doba, ktorá nepraje veľmi kostolnému kresťanstvu je nám daná aj na to, aby sme v adventnom stíšení poprichádzali na to, čo je v našej viere to podstatné. Aby sme nesprimitívňovali svoje životy na prijatie či odmietnutie vakcíny na vírus, z ktorého sa aj bez nej dostane 99,5 % tiež divne pozitívnych , ale všímali si množstvo nepovšimnutých problémov okolo nás. Množstvo roky opustených budov/ nik nenavrhuje ich znárodnenie napr. po 10 r. nepoužívania. Nik!/, tisícky nezamestnaných, mnoho zdarebáčených, milión exekuovaných, 2o zbytočne potratených slovákov denne, milióny čo sa plytvajú, vlaky darčekov, čo nám ich už ani netreba, mnoho slušných vyhodených z rodinných vzťahov tými menej slušnými, unesených či zneužitých detí, tisícky občanov inštitučnými krivdami poškodených, dokopaných, skartovaných… Živý Kristus v nich môže byť oveľa viac a reálnejšie prítomný, ako v bábike z betlehema.