Takéto protesty neuspejú

Včera sme videli skutočný hnev ľudu. Naozajstných občanov, nie podplatených štatistov. Videli sme celé spektrum spoločnosti zjednotené odporom k demontáži demokracie na Slovensku. Obdivuhodné, spontánne, nefalšované. No a čo?

Zmena chce scenár, režisérov, kulisákov

Ale nevideli sme to podstatné. Zo dňa na deň odrazu vyrastené solídne, profesionálne zbudované tribúny. Nevideli sme odkiaľsi zázračne dovezenú špičkovú aparatúru a ozvučenie. A hlavne – nevideli sme hercov. V prvom rade tých, čo hrajú moderátorov toho hnevu – ako bol pán Šeliga, ktorý nikdy nechcel ísť do politiky. No a k tomu celá zohraná partia náhodne sa zídených mladých ľudí, náhodou s rovnakým školením. A potom tých profesionálov, čo pohotovo dav demonštrantov dojmú, rozplačú, pobavia – veď ste ich videli po Kuciakovej smrti, či?

Naša skládková Zuzanka vie o čom hovorí, keď sa nebojí akýchkoľvek protestov, ale musia vraj byť pokojné (a ani pri skvelom scenári pokusu o prevrat vedený „lepšoľuďmi“ sa to nepodarilo, tiež niektorí „zaslušňáci“ lomcovali bránou na ÚV, pardon, na Úrade vlády – veď aj preto ju nechal Bláznovič zavariť!!!). Lebo presne na to sú tí vždy revolučne nadšení zabávači. Povedzme si to jasne. Demonštrácie chcú vždy jedno (len je to rozpísané na viacero bodov, aby bolo o čom demonštrovať na pokračovanie). Ako dlho trvá kým to poviete? Minútu? Päť minút? No, nech desať. A čo potom?

Takéto „demonštrácie zmeny“ sú úspešné len vtedy, keď ich z pozadia organizujú profesionáli. A dobre cvičení revoluční brigádnici v popredí – viď Šeliga a spol., ktorý už v tom parlamente akosi zabudol, že volal napríklad proti plagiátorstvu politikov; a že ich má teraz okolo seba celý košiar! A profík vie, že musí dav nielen zlákať na jedno miesto, ale ho tam aj udržať aspoň dve hodiny – to kvôli médiám a hlavne televíznym kamerám. A ako na to? Presne pripraveným scenárom s vychytenými rečníkmi a nevyhnutnou kultúrnou vložkou! Chce to herca, čo uroní slzu, lebo aj to treba – dojať dav. Herečku, čo srdcervúco prečíta čokoľvek – lebo to musí. Speváka, čo na kolene zmajstruje srdcervúcu pieseň (napríklad, že „Sľúbili sme si lásku“). Komika, čo povie vtip na tých druhých – veď to vždy zaberá. Lebo len tak udržíte ten dav v tom, po čom volá Zuzanka – premeníte demonštráciu na len trochu hlučnejšiu ľudovú veselicu.

Jedna lastovička jar nerobí, ani jedna demonštrácia revolúciu nerobí. Preto profíci vedia, že musia prísť na úvod s „desatorom“ požiadaviek. Musia byť stručné, adresné a najlepšie aj zosobnené. Toho a toho nechceme, fúúúúúúúúúj! A dav krčí – fúúúúúúj! Ale zasa naopak toto chceme – a dva kričí ááááááááánoooooo! No a keď je vláda taká hlúpa, že si myslí, že obetou jednoho-dvoch baránkov tento dobre zocvičený cirkus ukončí, prihodia organizátori ďalšie požiadavky a ďalšie mená. Ktoré vraj rozdeľujú spoločnosť a oni (teda tí dopredu nastrčení organizátori) predsa chcú len pokoooj, lááááááááásku, porozumenieeeeeee…

A kde bola včera sfanatizovaná mládež, čo dodá masovosť a je ľahko manipulovateľná? Kde sú študenti, aby volali po otvorení škôl? Kde sú ich pedagógovia, aby sa domáhali logiky v tých karanténnych kotrmelcoch?

Kde boli včera zástupcovia gastro-priemyslu, čo ide masovo do krachu? Kde zástupcovia odborov, ktorých členovia prichádzajú o prácu? Kde skupina vojakov, ktorá by povedala, že takto sa zneužívať nedajú? Kde odvážni policajti, čo by sa pridali k demonštrantom (to je, mimochodom, v tom scenári ten rozhodujúci moment – a takých scenárov sme na svete videli dosť).

A, hlavne, kde sú tie médiá, čo by tento vzdor ľudu živili každý deň dokola? Ktorí nafilmujú a nafotia tú pani, čo jej včera policajti gumovým projektilom rozbili hlavu? Ktoré by každý deň objavovali a publikovali desiatky smutných príbehov ľudí, ktorých táto vláda „idiotů a amatérů“ dohnala do bezvýchodiskovej situácie? Na túto mediálnu delostreľbu by žiadny profík nezabudol.

Čo sme videli?

   Prezradím vám tajomstvo – väčšina demonštrantov od roku 1989 až po včerajšok sú v zásade tí istí ľudia. Teda tí, ktorých daný režim trápi a už toho majú dosť. Rozdiel je len v tom, či sú vedení z pozadia profíkmi, ktorí sú vynikajúco vyfinancovaní hlavne zo zahraničia a ktorých to zahraničie podporuje aj šírením falošných správ, ako bola smrť študenta Martina Šmída v Novembri 1989.

A čo bolo včera?

Pán Fico sa ako amatér prihováral davu, čím všetko aj skončilo, a najväčším „problémom“ našich médií bolo, že mal rúško „na pol huby“. Chlapci, takto sa to naozaj nerobí.

Sladučký Pelle si sedel doma ako Budha a vyzýval na „sviečkovicu“, čo môže byť takému Matelkovi akurát tak na smiech.

Kotlebovci predviedli skrvaveného poslanca a čo? Pofúkať bobo a poslať domov. Neprišli s jedinou jasne artikulovanou a ľahko dosiahnuteľnou požiadavkou na tých, ktorých chcú zvrhnúť. Tak ako to teda chcú dosiahnuť?! To si to Psychopatovič a jeho kamarila majú domyslieť sami?

V Banskej Bystrici hovorili do megafónu „štyria statoční“, ktorí tvrdili, že ani nie sú organizátormi. Tak kde boli tí organizátori? Za bukom kukali, či príde aj Fero s Božkou?

Neo-liberáli prišli pred rokmi so sloganom o „udržateľnosti“. Takto amatérsky dezorganizované protesty sa žiadnej udržateľnosti nedočkajú. Toto nikam nevedie. Tento folklór hnevu má len dva konce – v lepšom prípade vyšumí do stratena a v horšom k zbytočnému násiliu.

Zuzanka vie, o čom hovorí…

Tak ako bude?

   Kto ovláda šach, ľahko si to domyslí z rozostavenia figúrok.

Súčasná vládnuca kamarila je nenásilnou formou nezvrhnuteľná. A násilná forma je nerealizovateľná. Sú dokonalo zabetónovaní ústavnou väčšinou poslancov na jedno použitie. A ich stranícki roboti to vedia. Žijú si tam, ako kapry v bahne. Oni si rybník kvôli včerajšku sami nevypustia.

Fico volá po odvolaní vlády v parlamente. Vážne? To je ako keď trpaslík dupe zúrivo mamutovi po nohe, len to šteklí. Pán Róbert Fico predsa ovláda parlamentné počty veľmi dobre a aj začiatočník rýchlo pochopí, že je to nezmysel. Je to hra. Nič ich to nestojí a nikam nepovedie.

Pelle predstiera, že má riešenie (to je aj plán B pána Fica) – referendum. Spadol snáď z jahody, alebo sa zrazil s koňom a nevie o tom? On nevie, že referendum u nás je nastavené tak, že je to štart rakety, ktorá nikam nepoletí? Veľa dymu, ohňa, hektickej námahy a prd z toho (pardon za výraz, ale rozčúlilo ma, že aj Pelle hrá len hru, o ktorej musí vedieť, že nikam nevedie). Referendum, aj keby bolo platné, nie je záväzné. Vláda ho pokojne môže odignorovať a predovšetkým, na to nezabúdajme, keď sa im to bude hodiť, tak zmenia aj Ústavu tak ako komunisti, aby tu vládli len „tí správni, čo to myslia dobre“.

Tak čo teda bude? V prvom rade si Matelko vydýchne a ak sa naozaj včerajška bál, tak zistil, že zbytočne. On a jeho kamarila už prekročili Rubikon. A niet cesty späť. Márne boli stohy trestných oznámení, žaloby majú perspektívu na nekonečno, a oni nemusia rešpektovať Ústavu, lebo si ju môžu ušiť na mieru, ako papuče, v ktorých sa usadia na dlho.

Matovič je ako každý sociopat rýchlo učenlivý. Parlament „spročkovateľ“, takže tam už úctu k tým druhým nečakajme. Vrátia sa nevyberavé útoky na opozíciu, ako za Mečiara (s tým má Matovič spoločnú prezývku LenOn).

Matovičov momentálne najspoľahlivejší kumpán je maršál Naď. A nebudú sa rozpakovať armádu zneužiť, ak by bolo treba. Bude sa testovať do zblbnutia, aby minuli tých nezmyselných desať miliónov testov a tak ospravedlnili svoj prvý mega-kšeft. Ďalšie budú nasledovať.

V tichosti pôjdu po účastníkoch protestov a skúsia zastrašiť tých najagilnejších (už poznáme vyhrážky, ako extra tresty v núdzovom stave a odobratie detí a iné bizarnosti). Mimochodom, ten záber na údajne zraneného policajta, ktorý ledva plietol nohami a štyria ho viedli – presne to potrebovali. Či už bol zranený alebo nie. Ale skôr nie, pretože na diaľku ešte žiadna petarda helmu neprebila. Profíci vedú demonštrácie inam – najskôr vyprovokujú policajnú reakciu a potom sa sťažujú na policajnú brutalitu. A toto následne papagájujú spriaznené média donekonečna. To tu chýba, Naopak, počúvame a čítame len o chuligánoch a fašistoch…

Matovičovci majú vo vládnom programe cenzúru sociálnych sietí a tým likvidáciu slobody slova. Skúsia umlčať alternatívne médiá (NAKA predsa slúži vzorne, všimli ste si ako je ticho okolo Kiskovho obvinenia?, ale zato vyšetrujú vzdornú zastupujúcu generálnu prokurátorku za nedodržanie karantény).Tak sa do toho pustia a nikto im v tom nezabráni. Toto majú spoločné so skutočnou mafiou – sú rýchlejší, než zákon, a na rozdiel do mafie, aj ten zákon si môžu zmeniť, ako sa im bude hodiť.

No a Zmatkovič rozdá aj lízatká. Veď má z čoho.

Takže sa pripravme na dlhú zimu. Lebo zmena môže prísť za týchto okolností len jedna – zvnútra. A na tom pracuje ŠachMatovič takmer denne. Lebo on sa neovláda a neodpustí si rozoštvávať, urážať, špiniť aj na vlastných. Takže na jar, možno…

Dovtedy mi dovoľte, aby som vám poprial hlavne pokoj v rodine a medzi priateľmi. Lebo na „rozdeľovanie spoločnosti“ je Testovič veľmajster. Rozoštval už mnohých dlhoročných priateľov, známych, aj rodinných príslušníkov. Chcete ho poraziť? Nedajte sa rozoštvať. Doprajete jeho prívržencom, aby prišli na to, na čo prišli prívrženci komunistov a potom mečiarovcov pri minulých režimoch takejto bandy bez škrupulí a zábran.

Už opäť tu máme demokratúru s nasadením polície a armády. A nepomôžu všetky tie argumenty a dôkazy o výčinoch Igora Hrozného-Potemkina. Sme na prahu totality presne podľa vzoru roku 1948 a v reverznom móde roku 1989. Hneď dve totality zažil aj pán Werich a zanechal nám odkaz, že nad hlúposťou sa nedá zvíťaziť, ale že sa proti nej tiež nikdy nemá prestať bojovať. Tu je nádej, že sa tá hlúposť, pri našej vytrvalosti, porazí sama…