V utorok, 17. novembra 2020 som sa stal súčasťou masy protestujúcich ľudí. Hneď na začiatku musím napísať, že som hrdý na všetkých tých uvedomelých a angažovaných ľudí, ktorí sa napriek neustálemu brutálnemu zastrašovaniu vládou a manipuláciám globalistickej mediálnej mašinérie, tohto tak dôležitého protestu zúčastnili. Napriek tomu, že Slováci majú povesť národa, ktorý na sebe nechá takzvane “drevo rúbať”, sa dnes, v časoch najväčšieho ohrozenia slobody a základov právneho štátu, dokázali zomknúť a postaviť sa na odpor spoločnému nepriateľovi. Áno nepriateľovi, pretože súčasná vláda na čele s asociálnym premiérom Matovičom a jeho poskokmi zrazila slovenský národ na kolená. Presnejšie, vytrvalo sa o to snaží.
Protest normálnej väčšiny
Aký bol priebeh celého protestu? Na to, v akej kritickej situácii sa Slovensko nachádza, bol pozoruhodne pokojný a slušný. Protestu sa zúčastnilo desaťtisíce ľudí, odhady sa pohybujú od 15 až do 50 000 účastníkov. To je na slovenské pomery ohromujúce číslo, najmä keď uvážime, akú antikampaň spustili propagandistické médiá a hlavne v akej bezprecedentnej miere zneužila vláda moc na zastrašovanie slušných ľudí.
Drvivá väčšina protestujúcich ľudí boli úplne obyčajní, normálni ľudia, ktorých stretnete v obchode, v kostole, na ulici, v prírode, všade. Poctiví, pracovití otcovia a matky od rodín, mládež, dôchodcovia. Jednoducho kompletný prierez populáciou. Teda žiadny ultras, extrémisti, fašisti a podobné nezmysly. Áno, bolo tam aj niekoľko pomýlených, zväčša pubertálnych jedincov, ktorí si potrebujú ventilovať komplexy, ťažké detstvo, nevybúrenú energiu, alebo im cesta slušnosti príde v ich krátkozrakosti príliš zdĺhavá, ale ich množstvo by sa dalo počítať v desiatkach. To pri účasti desaťtisícov tých slušných ľudí je absolútne zanedbateľné číslo. Najmä keď zoberieme v úvahu aj fakt, že sa medzi nimi pravdepodobne nachádzalo aj niekoľko dobre zamaskovaných provokatérov (ako vždy).
Napriek želaniu a predikcii ministra Mikulca teda protest prebehol pokojne a hlavne úspešne. Slováci ukázali, že sa neboja. Neboja sa vyhrážok, neboja sa zastrašovania drakonickými trestami, neboja sa nezákonného zneužívania moci, neboja sa ničoho. Pretože Slováci, napriek tomu, že sú 31 rokov klamaní a okrádaní vedia, alebo ak chcete inštinktívne cítia, aká je najdôležitejšia hodnota, na ktorej všetko ostatné stojí. A tou hodnotou je sloboda. SLOBODA. Tomu, kto Vám ukradne peňaženku môžete odpustiť, ale ak sa Vám niekto snaží ukradnúť slobodu, tomu sa odpustiť nedá.
Čím skôr sa zbavíme tejto vlády sociopatov, tým skôr budú môcť zasa slušní ľudia v našej krajine, v našom krásnom Slovensku pokojne spávať.
Nekonečná arogancia a pohŕdanie zodpovedných
A ako zareagovali hlavní a jediní pôvodcovia týchto dramatických udalostí dnešných dní? Prejavili aspoň kúsok pochopenia? Prejavili záujem o názor obrovského davu slušných ľudí? NIE. Zareagovali tak, ako je im vlastné. Urážkami, výsmechom, hanebným ponižovaním slobodných občanov.
Ako môže minister obrany Naď odkázať občanom, slušným ľuďom, pracujúcim ženám a mužom, že nevidí protestovať normálnych ľudí? Že vidí protestovať len opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov? Ako si toto vôbec môže dovoliť? Uraziť desaťtisíce ľudí, len tak, ako krčmový grázel, len preto, že si dovolili nesúhlasiť. Takže pre pána Naďa sú občania len opice, OPICE. Ešte raz, aby sme pochopili myšlienkový svet našej vlády. Pre ministra Naďa sme opice, extrémisti a psychopati. Cítil by som sa dotknutý, ak by takáto urážka zaznela od človeka, ktorého si vážim, no od tohto pána je vyznamenaním. V každom prípade, pán Naď, ak Vy takto vnímate slušných občanov Slovenska, potom príznaky psychickej a sociálnej dysfunkcie javíte Vy a nemáte vo svojom úrade čo robiť. Odíďte skôr, ako napáchate viac škody ako doteraz. Vaše správanie je nebezpečné a opovrhnutiahodné.
Samozrejme pozadu nesmie ostať ani hlavná hviezda večera, premiér Matovič, ktorého už značná časť národa kvôli totalitárnym excesom prirovnáva ku Hitlerovi. Áno, tomu vrahovi s fúzikmi. Takže podľa tohto pána sme včera videli v uliciach v bagandžách pochodovať anarchiu? Nie Igorko, prechádzal som sa, no bagandže som nemal, nenosím ich. Nikdy som ich nenosil, ako tie desaťtisíce ľudí v uliciach ich nikdy nenosilo. Toto sa odohráva v hlave človeka postihnutého paranojou. Všade vidí nepriateľa, všade vidí náckov, všade vidí hoax, všade spiknutie proti jeho ostrovtipu. A takýto človek dnes rozhoduje o živote v našej vlasti. Takýto človek dnes rozhoduje o tom, kto, kedy a za akých podmienok bude žiť. Čo ešte príde od tohto nebezpečného indivídua? Počkáme si na to? Alebo budeme čoraz hlasnejší a rozlúčime sa s jeho psychopatickou vládou skôr ako ešte viac znásilní telo aj dušu národa?
A čo pán Mikulec? Tak sa navyhrážal, popierajúc akékoľvek demokratické princípy, dúfajúc v spoľahlivosť holubičej povahy Slovákov. No, nevydalo. Prerátal sa. Ľudia sa vysmiali z jeho malosti. Nedovolil si zasiahnuť proti plným námestiam slušných ľudí. Pretože by to bol ich okamžitý koniec. Aj medzi tými, ktorí sú v prvých radoch zneužití proti vlastným spoluobčanom, teda silovým zložkám, je veľa nespokojných a aspoň vnútorne vzdorujúcich slušných ľudí. Rozprávania o tom, ako ľuďom samotní policajti držali palce, boli 17. novembra bežné.
A čo Šeliga, liberálny unikát z hniezda Andreja z Popradu? “Neverím, že inteligentní a rozumní ľudia dnes, v čase korony, keď sa môžu ľahko nakaziť, išli protestovať. Iba hlupák takto riskuje svoje zdravie a zdravie svojich blízkych.” To sú jeho slová. Takže tých 50 000 ľudí v Bratislave boli podľa Šeligu neinteligentní a nerozumní hlupáci. A to len preto, že nesúhlasia s jeho totalitárnymi kolegami. Aj takto sa prejavuje fašizmus, aj takto sa prejavuje netolerancia, extrémizmus, radikalizmus. Snahou umlčať a zosmiešniť opozičný názor za každú cenu. Nič nové pod slnkom, tak to robili všetky totalitné režimy. Dovolím si povedať, že takýto zajtrajší “Šeligovia”, členovia dnes vynárajúcich sa pionierov mŕtvej generácie bez hodnôt, ideálov, koreňov, cti, pravdy, slobody v srdci budú oveľa horší, ako dnešní “Matovičovia”. Domnievame sa, že to čo robí Matovič je strašné, ale je to len začiatok obludného finále, ktoré chcú dokončiť títo novodobí inkvizítori. Ak ich teda včas nezastavíme. Preto musíme konať dnes, keď ešte máme ako, zajtra bude neskoro.
Propaganda, alebo “Fake News” v praxi
V súvislosti s protestom nesmieme zabudnúť ani na večného nepriateľa nielen Slovákov, ale všetkých slobodných národov – globalistickú, liberálnu propagandu.
Normálnemu človeku sa zastavuje rozum nad nenávisťou, podlosťou a zvrátenosťou, akú dokáže mediálna propaganda vyprodukovať.
“Protest v Bratislave: Na výročie Nežnej pochodovali extrémisti”
Denník SME
“Na protivládnych protestoch vystúpili aj fašisti a komunisti, poslanca ĽSNS Medveckého zadržali”
Denník N
“Analytik: Extrémisti zneužívajú situáciu. Protesty vezmú ako úspech, skúsia to znova”
Aktuality
To je len malý, zanedbateľný výber z brutálnej systematickej propagandy, ktorou je masírovaná spoločnosť. Zastrašovanie, odrádzanie, klamstvá (“fake news, hoaxy”), prekrúcanie, manipulácie, ponižovanie sú bežnými metódami hybridnej vojny proti národným záujmom. 17. novembra by nebol žiadny protest, žiadne napätie v spoločnosti, trúfam si dokonca povedať, že všetko by vyzeralo úplne inak, ak by média neboli len bohapustou, čírou a vo svojej snahe ostať ukrytou, pitoresknou propagandou. Nenávistnou a nepretržitou. Nech už príde akákoľvek zmena. Bez transparentných médií so zodpovednosťou voči národu a štátu nie je možné vytvoriť a udržať spravodlivú spoločnosť. Dokiaľ neodstránime cudziu propagandu, budeme stále vo vojne. Medzi sebou, s ostatnými, s našou históriou, aj budúcnosťou.
17. november 2020 dal všetkým slušným ľuďom nádej a hlavne vieru. Vieru v zdravý rozum, spravodlivosť, slušnosť, ale hlavne vieru v to, že to najdôležitejšie, svoju slobodu, si dobrovoľne zobrať nedáme.