Absencia zdravého rozumu …

Koronavírus. Za dobrotu na slotu, alebo Správ psovi dobre, oš.í ti nohu. Takto nejako by sa dalo definovať správanie sa zodpovedných k ľudom. Ľudia boli zodpovední a disciplinovaní, stále ešte dôverujú štátnym autoritám a zúčastnili sa celoplošného testovania aj keď dobrovoľne – povinne. Možno celkom poľahky polemizovať o spôsobe a účelnosti testovania ako aj o použití nepresných antigénových testoch. Ja sa skôr prikláňam k názorom  vedcov a odborníkov v oblasti imunológie a hygieny, ktorí ešte pred zahájením testovania uprednostňovali skôr ten povestný lockdown, ako testovanie s rýchlotestami, veľmi pripomínajúce ti, ktoré chcel Matovič nahádzať do Dunaja. Výsledky testovania vôbec nenapovedajú tomu, že sme získali výsledky, ktoré svojou presnosťou zodpovedajú skutočnej úrovni nakazenosti, to ani zďaleka nie. Priebežné denné testovania testami PCR dosvedčujú to, že sa celoplošným testovaním nesplnili očakávania nielen zodpovedných, ale aj verejnosti. Matovič sľuboval po druhom kole ľuďom, ktorí boli negatívny pri testovaní akúsi modrú vstupenku na slobodu – nesplnilo sa. Po druhom kole už hovoril o akomsi pokuse dostať sa z tmy. Tiež je to v nedohľadne, po poslednom zasadaní pandemickej komisie sa znovu predĺžil núdzový stav o ďaľších 45 dní, SAS – ka so Sulíkom protestuje proti komunitnému testovaniu, pretože ho nepovažuje za reálne. Matovič vzápätí detinsky navrhuje Sulíkovi, aby prebral zodpovednosť za zdravotný stav verejnosti a do nedele navrhol lepšie riešenie na zníženie chorobnosti – doteraz sa tak nestalo. Matovič ale rozhodol, že od pondelka už nemusí nikto mať ten povestný modrý lístoček a že máme zasa slobodu. Ale akú slobodu, keď zákaz zhromažďovania nad 6 osôb stále platí. To iba dokazuje fakt, že Matovičovi vôbec nejde o to, či sa zníži chorobnosť, ale iba o to, aby si predlžovaním núdzového stavu umožnil vládnutie bez akýchkoľvek protestov a nemusel sa ani venovať znovunaštartovaniu ekonomiky, keď stále absentuje Plán obnovy, ale zároveň aj návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Kto sledoval v nedeľu na TA3, či Za päť minút dvanásť, alebo Na telo, musel nadobudnúť dojem, že nie všetko je v tom našom štáte dánskom všetko v poriadku. Ako sa zdá, tým zodpovedným sa vytráca nielen súdnosť a rozvaha, ale aj zdravý sedliacky rozum, že to až priamo súvisí s bláznovstvom či aj šialenstvom. Ako inak si vysvetliť, že podľa dostupných informácií vraj chce Naď použiť na potlačenie protestov 17. novembra pri príležitosti jeho výročia vojenskú políciu a Mikulec aj políciu a vodné delá. Matovič potencionálnych účastníkov protestu už dopredu označil za fašistov a zlodejov. To je ďalší dôkaz o tom, v akej ” úcte ” má náš premiér, či skôr podpriemer svojich občanov. Aj dobrovoľno – povinné testovanie bolo skôr o tom, že si zodpovední urobili z ľudí použitím nepresných testov iba skušobných králikov či laboratórne myši, keďže nerešpektovali ani pokyny výrobcu na pribaľovaných letáčikoch. Potom sa čoraz jasnejšie vynára otázka okolo nákupu týchto testov – komu vlastne priniesli osoh ? ľuďom, či nenažratým hyenám, bažiacim iba po zisku. Matovič nám v honbe za svojim egom, keďže sa ženie iba za číslami a výhrou byť opäť nejakým premiantom, stále strpčuje život a to až do takej miery, že mi to pripomína vtip o rádiu Jerevan : ” Stoľka budet borba za mir, što neostanet kámeň na kámeni ” – v prenesenom slova zmysle, že toľko bude bojovať proti koronavírusu, až nebude mať kto s vírusom bojovať. Tie jeho rečí o počte mŕtvych a kto ich bude potom pochovávať sú z jeho strany vysoko morbídne aj preto, že stále ich počty stúpajú aj za jeho pôsobenia. Verejnosť je z týchto dôvodov silne polarizovaná, čo môže viesť aj k veľkým protestom a nedajbože, čo si zrejme nik nepraje aj k násilnostiam. Absolútne vo všetkých smeroch absentuje zmysluplná prevencia, podložená zdravým sedliackym rozumom.

Referendum. Niektoré politické subjekty už otvorene hovoria o referende, ktoré až bude úspešné môže rozhodnúť o predčasných voľbách do NR SR. Jedno je isté, nespokojnosť u verejnosti narastá, čo sa odráža aj v náraste preferencií hlavne u strany Hlas – SD. Nespokojnosť s počinmi Matoviča a jeho adlátusov Naďa a Krajčího narastá aj u koaličného partnera SAS na čele so Sulíkom. Ideálna súhra v tomto zmysle nebola ani u predošlých koaličných vlád, no nikdy k nim neprišlo po polroku ich pôsobenia. Možno k tomu prispela pandémia, ale aj amatérizmus a totálna neschopnosť súčasnej vlády má na tom svoj leví podiel. Absolútne a na prvom mieste je to samozrejme spôsobené neschopným a nepredvídateľným podpriemerom Matovičom, ktoré má už isté psychotomatické prvky, ihneď za ním je možno hovoriť skoro o šialenstve ministra obrany, keďže uvažuje o použití vojenskej polície na prípadné potlačenie protestujúcich 17. novembra a ani pri testovaní  nezapôsobil priaznivo neustálym hrdením sa úspechmi / samochvála vždy smrdí /. Tým tretím mojim sklamaním a možno tým najväčším je ale minister Krajniak, nielenže sa spreneveril aj so svojim straníckym šéfom tomu, že budú bojovať za ľudí, ale to aj prakticky dokazuje neustálym odkrajovaním istôt pri sociálnom zabezpečovaní ľudí, ale aj o tom najväčšom jeho zlyhaní pri nerešpektovaní zákona o 13 – tich dôchodkoch. Matovič sa silou mocou stále drží vysnívanej ústavnej väčšiny, keď sa ju snaží za každú cenu udržať ani neviem prečo, keď nie sú prijímané žiadne ústavné zákony, ktoré obsahovali aj tých jeho desať predvolebných sľubov, ktoré zabúda akosi plniť. Táto ústavná väčšina sa ale jeho nekompetentnosťou a amaterizmom pri riadení štátu môže rýchlo zmeniť v miznúci opar, ba aj krach koalície.

Spravodlivosť. Vraj revolučná zmena v súdnictve v podobe návrhu zákona od Kolíkovej nie je ani tak revolučná, akou je evolučná. Ministerka iba reagovala na niektoré problémy v súdnictve, ale nie komplexne a už vôbec nie systémovo. Jej návrhy sú iba akýmisi záplatami na už existujúce záplaty. Už v mojom blogu Justícia, justícia, justícia som uviedol niektoré problémy, ktoré Kolíkova nerieši a mala riešiť – prinajmenšom funkčný etický kódex, alebo menovanie sudcov nie na doživotie, ale pilotne na skušobnú dobu tri roky a potom po troch rokoch prolongovať ich menovanie na základe výsledkov v rozhodnutiach súdov. Samozrejme absolútna nezávislosť súdov musí byť popritom plne zachovaná. Polícia zaznamenáva skoro každý deň nejaké akcie, ktoré sú smerované k potláčaniu zločinnosti, čo zachytáva aj povestné biele goliere. Určite polícia jedná autonómne a nemá žiadne príkazy od vlády, ostáva len veriť, ž vyšetrovatelia získajú či aj už získali dostatok silných dôkazov, aby mohli byť zadržané osoby aj obvinené a následne po dokázaní viny aj odsúdené. Žiaľ, ako aj v iných mnohých prípadoch to nie vždy rešpektujú aj niektorí vrcholní politici, keď verejne vyjadrujú svoj osobný verdikt o vine a to bez rešpektovania prezumpcie neviny. Niekdajší minister vnútra Kaliňák sa pokúšal podľa mňa dosť chabo a teda neúspešne obhajovať svojich niekdajších adlátusov, ktorí teraz sedia v zadržiavacej väzbe a unisimo o takomto počínaní polície hovoria, že ide o politickú objednávku. Ja si to určite nemyslím, len mám obavy ako v prípade Mečiarových amnestií, či aj v prípade vraždy pána Kuciaka a jeho snúbenice, že to ostane nepotrestané ani nie tak vinou vyšetrovateľov či dozorujúcich prokurátorov, ale hlavne rozhodnutia súdov, ktoré veľké kauzy z obáv o nesprávny verdikt rozhodujú v prospech obžalovaných. Apropó, to nikoho, ani Kolíkovú, ani Budaja nezaujíma, že okolo kauzy zavlečenia syna prezidenta Kováča je akosi tajuplne stále ticho ?! Tiež ma zatiaľ neuspokojuje fakt, že sa PZ SR nijak zatiaľ nereformuje a že aj keď odstúpil Lučanský, stále nepokračujú personálne zmeny, keďže aj vrabce na streche čvirikajú, že až po stupeň vedúcich odborov sú stále na svojich funkciách nominanti Smeru – SD, alebo sú stále alebo boli na výplatnej listine Bonulu, čo je vlastné hlavne v nitrianskom kraji. K čomu v tomto smere prispel dočasný policajný prezident, keď je ticho ako voš pod chrastou a v ničom nekoná, keď je zjavné, že sú na policajnej inšpekcii mnohé sťažnosti radových policajtov, na prokuratúre aj mnohé žaloby na šikanu a v neposlednom rade, keď sa policajt obráti aj na súd a ten rozhodne v jeho prospech, jeho nadriadení to vôbec nerešpektujú. Takže ako ďalej pán Kovařík či aj pán Mikulec, ste spokojní, keď sedíte na svojich teplých miestečkách a vytešujete sa z nič nerobenia ?! Divím sa hlavne ministrovi vnútra, ktorí osobne zažil šikanu a dlhé roky musel na súdoch obhajovať svoju nevinu, ale keď je ministrom, už ho nespravodlivosť voči jeho bývalým kolegom nezaujíma ?

Ako aj predošlé vlády, aj táto súčasná rýchlo zabudla na tých, čo ich volili a zaujíma ich iba mamon a moc. Kde sú tie sľuby o tom ako budú slúžiť ľuďom ? Roztopili sa tak rýchlo ako loňské snehy.