Každá stavba, ktorá nestojí na pevnom základe padne! Túto jednoduchú pravdu poznajú všetci stavbári. Či už tí naši súčasní, ale poznali ju aj tí dávni, ktorí stavali trebárs pyramídy. Táto jednoduchá pravda však platí aj v duchovnej oblasti. To znamená, že ak sa aj tu stavia niečo na nesprávnom základe, musí to skôr alebo neskôr padnúť. Vytrvať a obstáť môže len to, čo stojí na zdravom, pevnom a pravom základe.
Tieto jednoduché skutočnosti však ľudstvo ignorovalo, a preto mu teraz hrozí zrútenie. Hrozí mu zrútenie všetkého toho, čo vybudovalo na nesprávnom a falošnom základe.
A čo je tým zlým základom? Kde sme urobili zásadnú chybu?
Chyba spočívala v tom, že ľudia si na zemi začali namýšľať, že sú pánmi. A ako páni zeme sa začali aj správať. Všetko na nej malo slúžiť len ich prospechu a ich uspokojeniu. Všetko sa malo pred nimi skloniť a poslúchať ich. Človek sa začal považovať za neobmedzeného vládcu tvorstva a jeho osobné chcenie a jeho osobná vôľa sa stali určujúcimi. Ľudská vôľa a jej presadzovanie bolo a stále je tým, čo určuje chod našej civilizácie. Tak tomu bolo v minulosti a naša moderná civilizácia to dotiahla až k svojmu vrcholu.
Ale po dosiahnutí vrcholu tohto nesprávneho postoja ju čaká pád! Pád vo forme najrozličnejších katastrof a nešťastí, ktoré sme si takýmto spôsobom sami pre seba pripravili. Ľudstvo totiž žilo doteraz v akejsi falošnej realite, avšak pád tejto jeho reality ho vráti úplne na začiatok. A potom, v trpkom poučení z pádu bude musieť začať všetko budovať odznova, ale už na pevnom a pravom základe.
A čo je tým pravým a pevným základom, ktorý vytrvá, a ktorý tak zúfalo chýba všetkému tomu, čo sme doposiaľ vybudovali?
Zásadná chyba spočíva v tom, že človek na zemi v skutočnosti nie je pánom. A preto sa na nej ani nemôže správať ako pán, ktorému má všetko slúžiť.
Naopak! On sám sám má slúžiť a skloniť sa pred skutočným Pánom, Majiteľom a Vládcom našej zeme. A preto nie vlastná vôľa mala byť pre nás určujúca, ale určujúcou sa mala pre nás už dávno stať Vôľa skutočného Pána, Majiteľa a Vládcu zeme. Táto Vôľa nás mala zaujímať a v súlade s ňou sme mali všetko budovať. Jedine ona predstavuje pevný základ, na ktorom stojí a funguje celý vesmír, a na ktorom by obstálo a trvalo fungovalo aj všetko to, čo by na ňom vybudovala ľudská civilizácia. Žiaden pád, ani žiadne zrútenie by nehrozilo, pretože všetko by stálo na pevnom a neotrasiteľnom základe vznešenej Vôle Najvyššieho.
Aby ľudia neboli v tomto smere nevedomí, aby vedeli čo z ich strany konkrétne znamená riadiť sa Vôľou Najvyššieho a rešpektovať ju, obdržali najskôr Desatoro a potom učenie Ježiša Krista.
Žiaľ, pripútanie na vlastné chcenie a na vlastnú vôľu bolo u ľudí už počas Kristovho príchodu na zem také veľké, že mnohí jeho učenie vnímali ako rúhanie sa Stvoriteľovi. Stvoriteľovi, od ktorého prichádzal a ktorého Vôľu ľuďom vysvetľoval. A ako rúhača ho nakoniec aj zavraždili. Tým vydali jasné svedectvo o tom, že vlastné chcenie a vlastná vôľa sú tou jedinou cestou, po ktorej chcú a sú rozhodnutí kráčať. Dokázali, že cesta Vôle Stvoriteľa je im cudzia a že toho, kto im bude o nej hovoriť a na ňu ich upozorňovať jednoducho odstránia, aby ich jeho slová zbytočne neznepokojovali.
Dokonca aj tí, ktorí Ježiša prijali nepochopili, že jeho slová: „Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi“, nie sú len slová modlitby, ale že je to jediný zdravý základ pravej výstavby. Jedine na ňom má byť ľuďmi všetko budované a vytvárané. Jedine na tomto základe má byť postavená hodnotová hierarchia celej civilizácie i každého jednotlivca. Jedine vrámci neho sa má odvíjať dokonca i náš vlastný vnútorný život. Naše myslenie a cítenie. To sa však žiaľ nestalo a ľudstvo išlo svojou vlastnou cestou.
A tak, budovaním na nesprávnom základe svojho vlastného chcenia a svojej vlastnej vôle sme dospeli až do vrcholného bodu, v ktorom vnútorný myšlienkový život súčasného priemerného moderného človeka už vôbec nepočíta s existenciou Stvoriteľa, ako pravého Pána a Vládcu univerza. A samozrejme, tým pádom nepočíta ani z nijakými dôsledkami, z tohto faktu pre ľudí vyplývajúcimi. A preto sa náš svet, postavený na nesprávnych základoch, v týchto základoch otrasie a nakoniec zrúti, pretože práve tento chybný základ všetkého uvažovania sa stal zárodkom katastrof. Vlastná domýšľavosť a zbožštenie vlastného chcenia privedie ľudstvo do nešťastia.
Všetko, čo totiž bolo ľuďmi vybudované na tomto základe, je nesprávne! Je to skrivené a falošné! Vznikli iba smutno smiešne karikatúry toho, čo vzniknúť mohlo a malo, keby ľudia pochopili, kto je tu skutočným Pánom a koho Vôľou sa je treba vo všetkom riadiť. Lebo jedine táto Vôľa je pravým Dobrom, ktoré vedie k dobru, mieru, šťastiu a spokojnosti.
Pretože však k tomuto nikdy nedošlo, Zhora bolo videné, kam to dospeje. Kam ľudí nakoniec privedie ich vlastná vôľa, nerešpektujúca Vôľu Najvyššieho. A tak bola predpovedaná Apokalypsa, ako nevyhnutný cieľ nesprávnej cesty človeka.
Všetkým svojim doterajším snažením, postaveným iba na vlastnom chcení a vlastnej vôli, išli ľudia dlhodobo proti prúdu veľkej Vôle Najvyššieho. Týmto spôsobom však kúsok po kúsku akoby napínali oceľovú pružinu. Oceľová pružina sa protichodnosťou vôle človeka voči Vôli Stvoriteľa čoraz viacej rozťahovala, čím sa ale čoraz viacej stupňoval tlak. Až nakoniec tlak protichodného pôsobenia bude taký silný, že sa táto pomyselná, na maximálnu možnú mieru roztiahnutá oceľová pružina vymkne ľudstvu z rúk, a s obrovskou silou sa vráti naspäť k východisku, kde bolo ešte všetko v súlade s Vôľou Najvyššieho.
Avšak na ceste svojho spätného návratu zrazí k zemi a rozdrví to, čo ľudia medzi tým vybudovali. Nedotknuté zostane len to málo, čo sa zachvieva vo Vôli Najvyššieho. Tým bude zem očistená od všetkého zhnitého ovocia falošného ľudského chcenia.
A dôjde k tomu preto, aby ľudia na vlastnej koži a na vlastnom prežívaní zrútenia pochopili, aké bolo pomýlené spoliehať sa iba na vlastné chcenie a vlastnú vôľu. Aby pochopili, že týmto spôsobom sa síce dá prejsť určitý úsek cesty, ale nakoniec, protichodnosťou vôle človeka napnutá oceľová struna Vôle Najvyššieho sa aj tak vráti v protitlaku naspäť, a na ceste svojho spätného návratu zrovná všetko falošné ľudské dielo so zemou.
Slovo Apokalypsa znamená premena! Po páde na nesprávnom základe postaveného ľudského diela dôjde k premene myslenia a k pochopeniu, že jedine budovanie na pevnom základe rešpektovania Vôle Najvyššieho môže zaručiť výstavbu, ktorá sa nezrúti.
Toto je predpovedané a toto sa v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou začína napĺňať. A práve koronavírus je prvým úderom nášmu svetu. Pod jeho tlakom, ako i pod tlakom ďalších podobných úderov bude donútený spoznať nedostatočnosť vlastného chcenia, vlastnej vôle a a vlastného rozumu, na ktoré sa tak veľmi spoliehal.
Čo je možné robiť v danej situácii?
Je možné zmierniť mieru trosiek! Je možné uvedomiť si a pochopiť všetky tieto skutočnosti, a začať stavať svoj osobný život, svoju hodnotovú hierarchiu i svoje myslenie na nový, zdravý základ. Na základ Desatora a Ježišovho učenia.
A všetkým, v tomto smere otvoreným ľuďom, to bolo ešte uľahčené tým, že v ich jazyku, v jazyku človeka modernej doby, im bolo do detailu vysvetlené, ako majú správne stáť vo Vôli Najvyššieho tak, aby mohli úspešne obstáť a prejsť nadchádzajúcimi udalosťami bez ujmy. Toto vysvetlenie je možné nájsť v diele „Vo Svetle Pravdy“.
Premena nastáva! To doterajšie sa začína postupne rúcať a už nikdy nebude také, aké bolo. Ak budeme svojou vôľou, svojim chcením, svojim myslením a svojou hodnotovou hierarchiou naviazaní na to doterajšie a nesprávne, padneme spolu s tým a navždy zahynieme pod troskami na nesprávnom základe vybudovanej ľudskej civilizácie.
Ak ale ešte v zostávajúcom čase dokážeme postaviť svoje chcenie, svoju vôľu, svoje myslenie a svoju hodnotovú hierarchiu na nový a zdravý základ, spočívajúci v smerodatnosti Vôle Stvoriteľa, pád súčasného sveta sa nás dotkne len minimálne a jeho trosky nás nepochovajú pod sebou. Zostaneme žiť a začneme tvoriť a budovať na novom, pevnom, večnom a neotrasiteľnom základe zohľadňovania Vôle Najvyššieho.
Keby sa náš svet k tomu dobrovoľne odhodlal už skôr, keby dal na mnohé výstrahy a upozornenia, nič z toho čo prichádza, by vôbec nemuselo prísť.