Výstraha! Nepodceňujme migrantskú vojnu proti Grécku. Ani oligarchickú vojnu proti Slovensku.

Pokračuje používanie migrantov vo vojne Turecka proti svojim spojencom v NATO na frontovej línii proti svojmu historickému nepriateľovi: Grécku. Už začiatkom marca tohto roku som napísal veci, ktoré budem citovať. „Turecký líder Erdogan vyhlásil otvorenú nelineárnu hybridnú dlhodobú vojnu spojencom v NATO a celej EÚ. Využil pritom kvalitnú identifikáciu slabín svojich protivníkov vo forme zbabelosti, pomalosti, opatrnosti a zhumanizovanosti… A všetci politickí zbabelci čušia, bezradne pobiehajú okolo horúcej kaše, venujú sa nepodstatným aspektom tejto vojny a uniká im to podstatné. Že IDE O VOJNU. Skutočnú VOJNU. Formou je to hybridná, nelineárna vojna… V nej platí 1+1=jablko.“

Text z úvodu koronateroru pokračoval: „Tým jablkom je ovládnutie európskych štátov, štátov spojencov. Vnútenie rozsiahlej islamizácie, cudzích hodnôt, cudzích kultúr, cudzích etník, piatych kolón. Vnútenie masívnej infiltrácie cudzími a vo veľkej väčšine nám nepriateľskými elementami. To, čo nedosiahli osmanskí predkovia pred stáročiami, dosahuje ich prešibaný potomok dnes. Pustil migrantov.“

V blogu som čitateľom ako stratég ozrejmil podstatu, o čom je vojna: „Vojna nie je len o tom, čo si myslí bežný človek: o násilí, o bombardovaní, o streľbe, o prechode frontov. Vojna je v prvom rade o vnucovaní vôle protivníka inými, násilnými prostriedkami. To násilie nemusí prísť v očividnej forme a okamžite. A tie najbrutálnejšie formy násilia sa môžu prejaviť a už sa prejavujú v zdanlivo s vojnou nesúvisiacich formách.“

Je nutné zdôrazniť naďalej platnú skutočnosť: „Nemýľme sa, nie je to vojna tureckého národa proti našim národom. Nemusíte prestať navštevovať kebabáreň. Je to vojna islamistu proti neislamistom. So skrytou podporou neslušných, bezohľadných, neschopných a amatérskych ignorantov, skrývajúcich sa pod pláštik slušnosti a humanizmu. Je to vojna stratéga proti taktizátorom.“

Aktuálnym je celý text, napríklad: „A našim nemúdrym zhumanizovancom ani len nedochádza, že uvoľnením migrantov do Európy cez Grécko Erdogan spustil otvorenú vojnu proti svojmu a nášmu spojencovi v NATO.“

Čitateľ si môže podrobnosti oživiť tu: https://blog.hlavnespravy.sk/18581/realna-hybridna-vojna-je-tu-agresorom-nie-je-rusko-agresorom-je-nas-spojenec-v-nato/

Uviedol som, čo je zbraňou tejto vojny: „dlhodobý potenciál plodnosti doplnený o trvalý potenciál hlbokej nenávisti, pohŕdania a zlosti. Ich metódou je infiltrácia a čakanie na vhodnú príležitosť… Ale aj poznanie a pochopenie nekonečnej tuposti protivníka. Všetkých protivníkových slabín, jeho zbabelosti, váhavosti, pomalosti, jeho neschopnosti účinne, rozhodne, sústredene, nekompromisne, razantne reagovať. Po dlhé roky je škodnou neschopné, nezaslúženými privilégiami skorumpované mocibažné euroúradníctvo.“ Uviedol som, aká je prvá pomoc: „Štáty a ich vlády musia svoju bezpečnosť zobrať do vlastných rúk.“

Pripomeniem aj nasledujúce apely z blogu pred pol rokom: „Spamätajme sa už konečne a konajme… Výlučne za seba a na svoju ochranu, na obranu svojich ľudí, svojho národa, svojich záujmov… robme preventívne opatrenia… Stiahnime vojská odvšadiaľ, z vojakov v zálohe urobme urýchlene aktívne zálohy… Hlavne nespime… Nebuďme sprostí. Inak sa potom nečudujme!“…

Tak, ako sa čuduje celá členská základňa SNS po sneme 12. septembra, kde sa 64% sčasti možno skorumpovaných, sčasti zaspatých delegátov funkcionárskeho aparátu, ktorých tvorili z 90% nominanti dosadení a odvolateľní predsedom, podvolilo vojne oligarchie na likvidáciu SNS. „Národnú“ úroveň myslenia delegátov snemu výstižne dokumentuje fakt, že zo 127 účastníkov len 57 hlasovalo za prijatie člena, ktorý vo farbách SNS pred 28 rokmi urobil taký bezvýznamný čin, že svojim hlasom za zrušenie tzv. federácie sa stal otcom-spoluzakladateľom štátu. Tým mu zamietli členstvo v SNS. Väčšine zo 70 funkcionárov, ktorí ho odmietli určite ani teraz nedochádza, že to nie je hanba pre odmietnutého, ale symbol tragédie SNS. Pritom po prijatí by zostal úplne bezvýznamným najradovejším členom, pretože nomináciu na predsedu nezískal. Predstavte si, že by v USA hlavnému autorovi „Deklarácie o nezávislosti“ Thomasovi Jeffersonovi odmietli členstvo v Republikánskej strane. To sa stalo.

Oligarchii sa raz investícia vráti aj s úrokmi. Pred zhasnutím najprv vedenie SNS spotrebuje štátne zdroje, potom odpredá to, čo majú, práve oligarchii (pre ňu so ziskom) a ostatné už bude na historikoch. Pošli oveľa väčší, po niektorých zostali aspoň „Hovory M“ v Slobodnom vysielači. Predseda SNS nemá na rozdiel od expredsedu HZDS čo povedať, alternatíva sa o neho nepobije. Zmanipulovaným delegátom snemu nedochádza, čo sa stalo. Dúfajme, že dochádza aspoň členom, medzi ktorými som v čase predsedníckej kampane tímu na záchranu a obrodu SNS stretol množstvo špičkových ľudí s obrovským slovenským srdcom, so širokou vlasteneckou dušou. Už len preto neľutujem ani sekundu z obetovaného času, ani cent, ktorý ma to stálo. A pred spustením alternatívy pre voliča, ktorý nemá koho voliť, som optimista. Slovensko musí konať. Prehratá bitka neznamená prehru vojny.

Publikované 14. septembra 2020