Kde hľadať skutočných vinníkov každoročného znečisťovania vodnej nádrže Ružín naplaveným domovým odpadom?

Tak ako aj po iné roky, tak aj v tomto sa z tlače dozvedáme (denník Korzár, piatok 24.7.2020, str. 8), že vodná nádrž Ružín, v dôsledku zvýšenia hladiny riek Hnilec a Hornád je opäť ohrozená plávajúcim komunálnym odpadom, ktorý sa vodohospodárom podarilo zachytiť použitím nornej steny ešte nad samotnou nádržou. Autorka príspevku Norné steny nad Ružínom znovu zachytili tony spláchnutých smetí M. Šimoňáková konštatuje, že „vodnú nádrž Ružín už dlhé roky znečisťuje priplavovaný odpad“. Hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) pán Bocák uviedol, že „Je to dôsledok nezodpovedného nakladania s komunálnym odpadom a nízkeho ekologického povedomia obyvateľov obcí nad vodnou nádržou“. Podľa jeho vyjadrenia, „najväčším znečisťovateľom je občan, bez ohľadu na to, či je to rybár, chatár alebo obyvateľ obce, a bez ohľadu na to, o aké ročné obdobie ide“. Čistenie nádrže je finančne veľmi nákladná vec, veď len v rokoch 2013- 2015 jej vyčistenie od naplaveného odpadu predstavovalo 560-tisíc eur, pričom za toto obdobie vyzbierali a zlikvidovali viac ako tritisíc ton odpadu. V roku 2018 na vyčistenie nádrže sa minula čiastka 80 tisíc a v roku 2019 70 tisíc eur. Určite to nebude inak ani tento rok, kedy sa počíta približne s rovnakou sumou.

Typickou črtou súčasného politického systému, ktorý zo zotrvačnosti ešte stále označujeme slovom demokracia, aj keď to s demokraciou má malo čo spoločné, je strach a obava mnohých ľudí pochádzajúcich hlavne z politického, intelektuálneho ale tiež mediálneho prostredia prekročiť všeobecne platné a držiteľmi štátnej moci rešpektované hranice „politickej korektnosti“. K tým, ktorí sú v čo najväčšej miere ochotní dodržiavať požiadavky „korektného“ informovania o dianí v našej spoločnosti (až na nejaké výnimky, ktoré ako pravidlo nepochádzajú z prostredia mainstreamových médií) musíme zaradiť časť predstaviteľov novinárskej obce, šéfredaktorov a vlastníkov médií, ochotných zamlčovať skutočné fakty, prekrúcať ich a interpretovať v súlade s požadovanými princípmi a vytýčenými hranicami „politickej korektnosti“ a záujmami vládnej moci. Inak povedané, určitá časť z nich je ochotná dobrovoľne a v nejednom prípade aj iniciatívne sa podriadiť pravidlám „autocenzúry“, čo je len iné pomenovanie pre vedomé podriadenie sa a rešpektovanie princípov „politickej korektnosti“. Takýto jednotlivci, v záujme zachovania si svojho postavenia a výhod plynúcich z ich zamestnania už v podstate rezignovali na slobodu slova, na novinársku česť, takže ich pôsobenie v médiách má veľmi málo spoločného so skutočnou novinárčinou. Nie je to nič prekvapujúce, stačí si pozrieť diskusie k článkom venujúcich sa problematike kriminálneho správania niektorých príslušníkov cigánskych komunít. Ako pravidlo, diskusia nie je otvorená, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že novinári a vedenia mnohých mienkotvorných médií sa dobrovoľne podriaďujú „politicky korektným“ požiadavkám svojich chlebodárcov, čo nie je možné nazvať inak, ako vedomé a zámerné porušovanie slobody slova a vyjadrovania. Chápem, že sa medzi množstvom diskusných príspevkov nájde určitý počet takých, ktoré porušujú kódex diskutujúcich a ktoré je možné označiť za vyjadrenia, propagujúce nenávistné a rasistické postoje. To však nemôže byť dôvod, aby boli zrušené všetky vyjadrenia diskutujúcich, teda aj tie, ktoré nemôžeme považovať za príspevky otvorene propagujúce nenávistné postoje k určitým skupinám obyvateľstva. Ak sa v médiách bežne stretávame s uverejňovaním diskusných príspevkov, reagujúcich na protizákonné konanie príslušníkov väčšinového obyvateľstva ako aj príslušníkov na Slovensku žijúcich národnostných menšín, tak nevidím dôvod, prečo by to nemalo platiť aj na príspevky týkajúce sa kritických vyjadrení na adresu neprispôsobivých skupín z prostredia cigánskych komunít. Podriaďovanie sa požiadavkám „politickej korektnosti“ nás vracia do obdobia tzv. „reálneho socializmu“, s jemu vlastným monopolom na jedinú pravdu, na jedinú správnu a jednotnú interpretáciu spoločenského a politického diania. Musíme dať za pravdu bývalému českému prezidentovi V. Klausovi, podľa ktorého „politická korektnosť je jednou z najzhubnejších vecí v dnešnej dobe“.

Názornou ukážkou vedomého podriadenia sa požiadavkám „korektného“ prístupu k interpretácii konkrétneho problému je obsah vyššie uvedeného príspevku v denníku Korzár, pojednávajúceho o každoročne sa opakujúcom znečisťovaní vodnej nádrže Ružín množstvom naplaveného domového odpadu. Tak ako autorka článku, tak aj hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku poukazujú na problém znečistenia nádrže, na hromadenie odpadu v bezprostrednej blízkosti riek, na náklady spojené s odstraňovaním odpadu a pod. Avšak o konkrétnych znečisťovateľoch mlčia, resp. vyjadrujú sa veľmi všeobecne v tom zmysle, že sú nimi občania – rybári, chatári alebo obyvatelia obcí, ktoré sa nachádzajú nad nádržou Ružín. Netvrdím, že sa medzi nimi nenájdu ľudia, ktorým ochrana životného prostredia nič nehovorí. Ale sú to len jednotlivci, ktorých nezodpovedné nakladanie s domovým odpadom nemôže byť hlavnou príčinou veľkého znečistenia danej nádrže. Tá hlavná príčina, ktorá sa v uvedenom príspevku a vyjadrení hovorcu nespomína a zámerne sa zamlčuje a ktorú pozná veľká časť obyvateľov tejto časti Slovenska, je existencia cigánskych osád v blízkosti riek, v ktorých ich nezodpovedne sa správajúci obyvatelia vyhadzujú domový odpad buď priamo alebo do blízkosti riek a potokov ústiacich do väčších vodných tokov. V prípade zvýšenia hladín riek, ku ktorému dochádza pravidelne každý rok, je následne tento odpad splavovaný do vodnej nádrže Ružín. Ak by si autorka uvedeného príspevku dala tú námahu a navštívila niekoľko cigánskych osád v blízkosti rieky Hornád, resp. Hnilec (napr. osadu v obci Veľká Lodina) a ak by prejavila odvahu a ochotu dopátrať sa skutočnej príčiny pravidelného znečisťovania vodnej nádrže, t. j., ak by jej záležalo na objektívnej (nie politicky korektnej) interpretácii a vysvetlení danej problematiky, musela by otvorene priznať, že tou hlavnou príčinou je nezodpovedné nakladanie s domovým odpadom obyvateľmi cigánskych osád, pre ktorých je rieka, resp. potok v ich blízkosti odpadkovým košom. A to aj v tých prípadoch, ak im obec bezplatne poskytuje kontajnery na zber odpadu. Riešenie uvedeného problému nemôže spočívať v snahe apelovať na uvedomenie si významu ochrany životného prostredia pre život a zdravie obyvateľov, vrátane ľudí, žijúcich v cigánskych osadách a už vôbec nie na každoročnom a finančne veľmi nákladnom čistení vodnej nádrže, pretože jej znečistenie je len dôsledkom niečoho iného. Skutočným, účinným riešením je pravidelná kontrola a monitoring cigánskych osád a nekompromisné udeľovanie trestov za znečisťovanie ich okolia a vodných tokov formou finančných postihov. V prípade nevymožiteľnosti uložených finančných pokút, musí nasledovať udeľovanie náhradných trestov v podobe povinnej verejnoprospešnej práce zameranej na odpratávanie domového odpadu z okolia osád. Najlepší spôsob, ako ich odnaučiť znečisťovať prostredie osád nimi vyprodukovaným komunálnym odpadom, je zákonnou cestou donútiť ich odstrániť tento odpad vlastnou pracovnou činnosťou. Navrhované riešenie nie je len v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia, teda s požiadavkami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky, ale aj v súlade so záujmami samotných obyvateľov osád, pretože ich realizácia prispeje k vytvoreniu lepších a hygienicky aj menej závadných podmienok života v daných osadách.

PhDr. Š. Surmánek, CSc.

Košice