Obchodné reťazce a ich chamtivé praktiky…

Obchodné reťazce sú nepoučiteľné. Správajú sa v reklamách akože ústretovo, ponúkajú tovar takým spôsobom, že to pomaly vzbudzuje až údiv, akí sú oni obetaví pre prospech nakupujúceho. Ale to je len klamlivý dojem. V skutočnosti sú to majstri na vyťahovanie peňazí z vreciek ľudí aj za tovary, ktoré by na pultoch nemali čo robiť. V médiách sa svojho času skonštatovalo, že náklady na výstavbu nového hypermarketu v Banskej Bystrici sa vrátili po deviatich mesiacoch. Podobné parametre zrejme dosahujú aj iné hyper a super markety po otvorení nových zariadení. Od doby návratnosti finančných prostriedkov na výstavbu, už potom len obchodujú s tovarmi na základe nákladov na tovary, mzdy a počítania zisku.

Cenotvorba tovarov je zvláštna kategória. Zjednodušene povedané, je zameraná na čo najvyšší možný zisk. Reťazce patria medzi predátorov v systéme obchodovania. Najhoršie sú na tom výrobcovia, ktorí sú nútení svoje výrobky predávať za ceny, ktoré sú mnohokrát na hranici rizika ich existencie. Reťazce si „prifaria“ na tovar napr. 40% maržu a možno aj vyššiu. Marža sa pohybuje podľa dopytu tovaru. Neviem či to ešte platí, ale v minulosti výrobcovia platili reťazcom tzv. prískočné. Bola to istá, nie malá suma za právo predávať ich tovary v danom type reťazca. Choré. Mnohí dodávatelia napr. kozmetických krémov majú poskytnuté len priestory a inak si dodávajú svoje podstavce na tovar aj s reklamou. Niektoré reťazce si priamo na výrobky nechávajú už vo výrobe natlačiť svoj názov na výrobkoch. To nebudem radšej komentovať.

Na prilákanie ľudí do obchodov vo väčšom počte slúži reklama. Tá nás informuje o „fantastických zľavách“ aj s príslušným sloganom. Keď prídete do obchodu, zistíte, že tovar už nemajú. A to sa stáva aj v prípade, že prídete do obchodu v daný ohlasovaný deň hneď po otvorení obchodu. Tovar tam asi dávajú v počte cca tri kusy alebo vôbec. Víta vás už len oznam, že tovar je vypredaný. No, ale keď ste už tam, tak predsa už len dačo nakúpite nie? A na tom je to celé postavené. Ďalšou kategóriou sú zľavy v letákoch. Tiež vás informujú o zľavách. Ozajstné zľavy sa týkajú cca 10% tovarov. Ostatné ceny sú „zľavnené“ tak, že zľava sa poskytuje z umelo navýšenej ceny a vy potom tovar nakúpite v bežnej cene alebo aj vyššej. Nikto vás samozrejme neinformuje o tom, že ceny zvyšujú. Pritom niektoré ceny sú nehorázne. Napr. prehnané ceny jabĺk, čerešien, hrušiek, citrónov, mrkvy karfiolu a pod. Niektoré ceny boli zvýšené aj o sto percent. Čo sa týka mäsa treba dávať pozor na pôvod mäsa. Lebo kvalitné slovenské mäsá mieria väčšinou na Západ a odtiaľ vozíme výrobky, ktoré nie sú v takej kvalite ako sa predávajú na domácich západných trhoch. Sprosto povedané, dosť výrobkov sa sem vozí takých, ktoré Západ odmieta jesť. Nejednotná kvalita sa týka aj nepotravinových výrobkov. Napríklad v pracích práškoch máte oveľa viac sódy na úkor aktívnej látky ako vo výrobku predávanom na Západe. A tak by sa dalo pokračovať. Kompetentní o tom vedia, ale nič sa nedeje. Náhoda? Nie…

Obrana je jednoduchá. Existuje štátna kontrola, ktorá by mala robiť omnoho častejšie kontroly na výrobky a na oveľa viac sortimentov tovarov. Zatiaľ to nefunguje pre prospech občanov. Za socializmu sme mali Československé štátne normy. Boli omnoho tvrdšie ako terajšie európske, ale zato sme boli zdravší a „nehádzali“ sme do seba kadejaké svinstvo nazývané potravinami. Na zdraví ľudí sa to už prejavuje. Zvýšený výskyt rakoviny, zanesené cievy a s tým súvisiace kardiovaskulárne problémy a pod.

Malé písmená na textoch, ktoré sa na výrobkoch nachádzajú sú úmyselne vo formáte, ktorý mnohí ľudia nečítajú pretože mnohí to ani nevidia a mnohým sa to „lúštiť“ ani nechce. A o to tu ide. Formálne bola povinnosť splnená a ľudia to nečítajú. Z pohľadu reťazca je zbytočné, aby sa ľudia zaujímali, koľko je vo výrobkoch škodlivých éčok, iných konzervantov, dochucovadiel, farbív a pod. Iste dalo by sa namietať, že všetko je v norme. Tvrdím, že normy sú mäkké, a nezodpovedajúce potrebám ochrany zdravia. Ak totiž dennodenne jete potraviny s rôznymi chemikáliami, tak telo ich všetky neodbúra a dochádza k hromadeniu škodlivých látok v tele. A je iba otázkou času, kedy Vám telo začne dávať signály, že s ním nie je niečo v poriadku. Alebo sa prejavia nejakou vážnou chorobou. Stačí si pozrieť štatistiky, ktoré choroby nás najčastejšie ohrozujú. A potraviny tam majú svoj podiel.

Nefunguje dostatočná kontrola potravín, ale ani vážne finančné postihy za pochybenia. Ak nejaký reťazec aj dostane pokutu, je väčšinou symbolická. Obrana za súčasného stavu ignorácie kompetentných je možná iba tak, že odmietnete kupovať škodlivé, podozrivé alebo pokazené potraviny. Napríklad nekupujem potraviny na ktorých je viditeľná pleseň alebo hniloba. (hlavne zelenina a ovocie). Nekupujem tovary z podozrivých štátov, z ktorých prichádzajú šmejdy. Napríklad Poľsko. Nekupujem tovary, ktoré sa k nám vozia z veľkej diaľky napríklad z Afriky (paradajky). Je jasné, že paradajky pri zbere neboli zrelé alebo sú prechemizované. Patria k tovarom bez vitamínovej hodnoty. Nekupujem mleté mäso, lebo nemáte istotu čo tam všetko je. Ani hotové grilované kurence, ktoré síce rozvoniavajú, ale väčšinou ide o mäso tesne pred ukončením (a nedajbože po ukončení) záruky, ktoré je okorenené tak, aby budilo dojem čerstvosti. Tiež nekupujem tuky nazývané masielkami alebo podobnými nezmyselnými názvami. Nekupujem vôbec dovozové kurence, mnohé z nich ani nevideli slnko kým ich zabili. Treba dať pozor aj pri tovaroch slovenského pôvodu. Príklad z Čiech. Za mäso českého pôvodu bola označená hovädzina z Poľska. Jednoducho sa poľské živé kravy previezli na český bitúnok, tam ich spracovali a označili mäsom českého pôvodu. Nekupujem potraviny z podozrivou informáciou „pochádzajúce z krajín EÚ!“ Ide o mišung všetkého možného. Napríklad medy. Medy sú zvlášť citlivý tovar a ak je takto označený, ide o šmejd. Nekupujem väčšinu druhov párok, klobás a iných výrobkov v črevách. Dôvod – málo spracovaného kvalitného mäsa, veľa dochucovadiel,  múky, farbív, éčok a pod. Iste viete viacerí, že dakedy bola radosť opekať špekáčky. Dnes keď ich narežete a opekáte pomaly sa vám rozpadnú nad ohňom. Dôvodom je vysoký podiel múky. Alebo sa vám stáva pri varení klobásy, že sa vám scvrkne? Dôvodom je zvyšovanie hmotnosti výrobku nastriekanou vodou. A to platí aj pri mäse. Voda je tak v mäse dobre zhodnotená na cene. Nekupujem sladkosti s vysokým obsahom tuku a cukru. Malými písmenami je aj napísaná informácia o hmotnosti výrobku. Jednoducho sa ceny pri niektorých výrobkoch neznížia, ale zníži sa hmotnosť. Čiže kupujete drahší výrobok. Medzi triky obchodu patrí aj to, že Vám podobné výrobky aj s podobnými názvami a rozdielnymi cenami (zľava) pomiešajú v regáli. Vychádza sa z toho, že kupujúci nečíta kódy výrobkov. Samozrejme, že 80% takýchto tovarov je drahších. Ak kupujete precenený tovar, dosledujte si, či vám pokladníčka zaúčtovala tovar podľa zľavového kódu. Často sa stáva, že nie. Až príliš často. Nekupujem chlieb ani pečivo z „pece“. Ono to pekne znie, ale…Ide o výrobky z mrazeného polotovaru, ktoré stoja v mrazničkách niekedy až dva roky. Myslíte, že to má pre vaše telo ešte nejakú hodnotu?

Na záver vari len toľko. Ak nakupujete potraviny, neponáhľajte sa. Čítajte informácie na obaloch. Žiadajte informácie o pôvode výrobku ak nie sú uvádzané. Nekupujte nezdravé, nevhodné a škodlivé potraviny. Napríklad po záruke. Ak natrafíte na takéto potraviny píšte na obchodnú inšpekciu. Viem, že mnohým z vás sa do toho nebude chcieť, ale ide o zdravie. Alebo má okrem zdravia pre vás niečo vyššiu hodnotu?

Z mesta SNP Ivan Štubňa