Armádny magazín (AM) sa snaží búrať údajné mýty na svojich stránkach a tentoraz na nižšie uvedenom odkaze sa zaoberá vysvetľovaním prečo by Slovensko nemalo vystúpiť z NATO a byť neutrálnym mostom medzi východom a západom. Pozrime sa na to ako sa mu to podarilo.
V úvode sa píše:
“Počuli ste už o informačnej vojne? Naozaj existuje a odohráva sa aj v online priestore. Internet dnes vo všeobecnosti ponúka šírenie rekordného množstva informácií, a to v rekordne krátkom čase. Tie sa môžu veľmi jednoducho stať nástrojom dezinformátorov a konšpirátorov. Ich obľúbenou témou sa stala aj Severoatlantická aliancia.“
V úvode tak autor nezabudol hneď vyvolať dojem, že iný názor na členstvo v NATO ako je ten oficiálny, podporovaný ministerstvom obrany je konšpiráciou, dezinformáciou v rámci informačnej vojny. Magazín chce zrejme bojovať v rámci informačnej vojny proti ľuďom iného názoru, vymývaním mozgov a mediálnou manipuláciou.
AM tvrdí:
Slovensko by nemalo vystúpiť z NATO a byť neutrálnym mostom medzi Východom a Západom
Autor považuje za mýtus, že by Slovensku bolo najlepšie mimo akejkoľvek vojenskej aliancie a neutralita by mala viesť automaticky k zachovaniu mieru, resp. vyhýbaniu sa krízam a konfliktom. Údajní konšpirátori si pomáhajú argumentmi o mníchovskej zrade, príkladom Švajčiarska alebo Fínska, Švédska či Rakúska. Čo sa týka myšlienky mostu medzi Východom a Západom, tak to je údajne pozostatok z dôb vlády Vladimíra Mečiara. Autor nezabudol na obvinenie, že Slovensko sa vraj vtedy politicky orientovalo na Rusko, pričom západné krajiny takéto smerovanie Slovenska odmietali.
Autor doslova uvádza: „V skutočnosti nikto neuvažoval o Slovensku ako o nejakom sprostredkovateľovi a krajina sa stala nepodstatnou „čiernou dierou“ v Európe, v ktorej dochádzalo k rozkladu demokratických pravidiel a bezprecedentnému rozkrádaniu štátnych prostriedkov. Znovuobjavená úvaha o spájaní Západu a Východu je preto chimérou a fantáziou niektorých jedincov, ktorá nemá žiadny reálny základ.“
Tieto obhajoby členstva Slovenska v NATO sú postavené na vode, ale sú v súlade s lokajskou politikou štátu a jej bábkovej vlády.
Ak hovoríme o demokracii, právach ľudí, mieri a lepšom živote na planéte tak nech autor vysvetlí prečo by Slovensko malo byť členom agresorskej aliancie NATO, ktorú riadia USA a pošliapava medzinárodné právo, právo ľudí na život a vyvoláva vojny vo svete? Okrem iných zločinov (Blízky východ) je taký najvypuklejší príklad bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Prečo by malo byť Slovensko členom tejto organizácie, ktorá má útočný charakter? Koľko bolo ľudských obetí zapríčinených nezodpovednou politikou USA a predstaviteľov NATO? Prečo redaktor Armádneho magazínu mlčí o zločinoch napáchaných NATO? To sú konkrétne príklady založené na faktoch. Prečo mlčí o tom, že Slovensko tým, že bolo politikmi vmanipulované bez súhlasu občanov do NATO stratilo svoju v suverenitu v otázkach bezpečnosti štátu?
Nie je cieľom tohto príspevku hodnotiť celkovú politiku Vladimíra Mečiara, ale v oblasti suverenity Slovenska a slobodného hospodárskeho myslenia mal pravdu. Nepripúšťal neoprávnené zasahovanie mocností do záležitostí Slovenska. A to, že sa hospodársky chcel orientovať aj na obchod s Ruskom je v poriadku. Obchod sa robí na všetky štyri svetové strany. Zvlášť, keď naša ekonomika je závislá od úspešného exportu. Súčasné dianie okolo korona krízy je toho dôkazom.
Bál sa Západ, že keď budeme obchodovať s Ruskom, že stratí nad Slovenskom kontrolu? Prečo sa Západ považuje za jediné správne demokratické združenie, keď tiež porušuje základné princípy demokracie? Treba žiaľ konštatovať, že rozkrádanie Slovenska stále pokračuje. Aj keď Mečiar už nie je pri moci. Lenže tentoraz kapitál tečie na Západ naplno otvoreným kohútikom, ktorý otvorila Dzurindova vláda. Napríklad zisky z predaj slovenských strategických firiem. Ale Západ už „nebreše“, lebo má ekonomicky Slovensko pod kontrolou a tak to asi má byť. Ozaj?
Autor ďalej uvádza, že aj Fínsko, Švédsko či Rakúsko napriek svojej neutralite investuje do obrany miliardy eur. Švédsko 1,2% HDP, Fínsko 1,3% HDP a Rakúsko 0,6% HDP. Tento príklad si autor zvolil ozaj nešťastne, pretože minister Naď sa nechal počuť, že chce naplniť len výpalné zo strany NATO vo výške 2% HDP v tomto roku. Čiže oveľa viac ako spomenuté neutrálne krajiny. A to bez možnosti slobodného rozhodovania na aký účel peniaze slovenských daňových poplatníkov pôjdu. Typickým príkladom je vyhodenie peňazí za nepotrebné stíhačky F-16 vo výške cca 2 miliardy eur aj s ostatnými výdavkami súvisiacimi s nákupom. Redaktor sa jednoducho týmto príkladom sekol.
V článku sa ďalej uvádza, že neutralitu by nám nikto nemohol garantovať a ako príklad sa uvádza Ukrajina. Opäť veľmi zlý príklad. Ak sa totiž neutralita vyhlási s cieľom zachovania mieru, mocnosti by nemali mať problém neutralitu príslušnému štátu uznať. Rusko, Čína, India by slovenskú neutralitu určite uznali čo sa týka svetových mocností. USA by ju neuznali, čím by dali najavo, že nemajú záujem na mierovom usporiadaní Európy. A všetky kroky, ktoré USA robia tomu aj nasvedčujú. Dôkazom je samotná Ukrajina, kde USA zasahovali do vnútorných záležitostí tak, že sa podieľali na organizácii tzv. Majdanu, následnom prevrate v krajine s cieľom zmocniť sa ich nerastného bohatstva, vmanipulovania Ukrajiny do NATO a faktického podriadenia si tejto krajiny. Ozaj si mysleli, že sa týmito krokmi nechá Rusko ohrozovať na svojich bezprostredných hraniciach? Američania a NATO ďalej neustále provokujú Rusko napr. aj vojenskými cvičeniami v pobaltských krajinách a vytváraním negatívneho obrazu o Rusku. Tieto praktiky sú nebezpečné pre svetový mier a jednoznačne treba za to USA a NATO odsúdiť. Zvlášť keď ide o Európu, pretože všetky kroky USA nasvedčujú tomu, že ich úmysel je vtiahnuť Európu do otvorenej vojny proti Rusku.
Je pravdou a nie žiadnym mýtom, že Slovensko by mohlo plniť úlohu mostu medzi Východom a Západom. Má na to geografické predpoklady, ale aj predpoklady ľudského potenciálu ak si politici osvoja myšlienku byť politicky aktívni pri vytváraní podmienok na mierové rokovania s postupným vytváraním si medzinárodnej prestíže. Takéto konanie by malo aj pozitívne ekonomické dopady pre Slovensko.
Autor uvádza, že neutralita by nám vzala ochranný dáždnik spojenectva so západnými mocnosťami. Opäť je toto tvrdenie zavádzajúce lebo naopak neutralita nám tento dáždnik zaručí. Bezpečnostným rizikom je práve členstvo v NATO, keďže vedie voči iným štátom agresívnu politiku naplánovanú v USA.
Ako posledný príklad autor uvádza, že budeme musieť do ozbrojených síl investovať viac, lebo sa nebudeme môcť spoľahnúť na zdieľané kapacity s NATO. Opäť je to zavádzajúca informácia vzhľadom k vyššie uvedeným výpočtom percentuálneho podielu z HDP a nemožnosti investovať do obrany na základe skutočnej potreby Slovenska, ale diktátu NATO a USA. Slovensko by pri efektívnom a racionálnom investovaní do obrany nepotrebovalo viac ako 1-1,5% HDP čo je výrazne nižšie ako v súčasnosti.
Záver:
Tento pokus autora je jednoznačne zacielený na obhajobu súčasnej orientácie v oblasti obrannej politiky Slovenska. Nie je však v súlade so skutočnými záujmami Slovenska. Záujmom Slovenska predsa nemôže byť zúčastňovanie sa na agresívnej politike USA a NATO. Tvrdenia, že Slovensko nemá inú alternatívu okrem členstva v NATO možno považovať za mýtus.