Po vypočutí podcastu s Annou Záborskou som pochopil, že sa na ňu nemôžeme spoliehať pri prekladaní návrhu zákona, ktorý by zlepšoval potraty zrušením bezdôvodného zabíjania nenarodených detí. Táto ustráchanosť a snaha o takzvaný „mier“ je tiež dôvodom, že pro life hnutie ide od porážky k porážke. Cenu porážok poznáme. Plačeme vôbec nad tými tisíckami zabitých detí? Mali by sme! A robíme všetko čo sa dá? Myslím, že nerobíme. Pri Anne Záborskej ide zároveň o politickú chybu podobnú Hlinovej chybe s paktom s liberálmi. Je to nesmierna škoda a je mi to ľúto.
Hlboko nesúhlasím s tým, že zlepšovanie legislatívy tým, že sa zruší zabíjanie nenarodených detí teda bezdôvodných potratov je akousi zlou cestou. Nie je! Je to dobrá cesta! Nesúhlasím s tým, aby politici, ktorí sa považujú za kresťanov používali slovník našej protistrany: hystéria, zavádzanie Božieho štátu, kultúrne vojny. To, že je človek človekom od počatia a má byť chránený ako človek vedel už Hippokrates. Stačili mu na to prirodzené znalosti lekára a morálka.
Zlou cestou je opúšťanie sa, rezignácia a tvárenie sa ako to nejde. Preto sme v takomto marazme 30 rokov. Stavať pomoc matkám a záchranu detí zrušením práva na ich zabíjanie proti sebe je zlá stratégia. Dobrou cestou je ponúkať pomoc spolu s vyžadovaním zodpovednosti za splodené dieťa. Viem, čo hovorím. Pripomínam, že možno najviac z právnikov som pracoval na zakotvení legislatívnej pomoci ženám. Pripravil som platnú legislatívu o utajených pôrodoch aj platný zákon o informovaní žien pred potratom. Rovnako som pomáhal pri príprave zákona o tlkote srdca. Ten však neprešiel.
Pani Záborská sa nemôže odvolávať na to, že katolícka viera jej neprikazuje podporiť zákon zlepšujúci ochranu života. Prikazuje! Odvolávanie sa na rešpekt ku svedomiu pri zabíjaní nevinných detí je veľmi nebezpečné a za čiarou.
Odporúčam preto všetkým, ktorí sa považujú za katolíkov čítať s otvoreným srdcom slová Jána Pavla II. v Evangelium Vitae: “Právne tolerovanie umelého potratu alebo eutanázie nemôže sa teda v žiadnom prípade odvolávať na rešpektovanie svedomia iných práve preto, že spoločnosť má právo i povinnosť brániť sa proti zneužitiam, ktoré by sa mohli diať v mene svedomia a pod zámienkou slobody.”
“Všetci máme teda svojmu blížnemu poskytovať službu lásky, brániť jeho život a podporovať ho vždy, ale najmä vtedy, keď je slabý alebo ohrozený. Máme sa o neho starať nielen ako o jednotlivca, ale aj ako o spoločenstvo, a tak robiť z bezpodmienečného rešpektovania ľudského života základ novej spoločnosti.”
Najväčším nebezpečenstvom správania sa Anny Záborskej a takýchto postojov je vplyv na katolíkov. Ak by si jej postoj osvojili katolíci, akú podporu bude mať ochrana života zrušením bezdôvodných potratov v budúcnosti? Strata súdnosti, ktorá nám hrozí je veľká. Už nevoláme vraždu vraždou. Volám politikov, aby urobili všetko preto, aby bezbranné nevinné deti neboli zabíjané. Aspoň, aby to neúnavne skúšali. Aj pokus sa počíta a formuje nás. Časom sa to podarí, ale bez pokusov a osvojenia si tejto cesty k tomu nikdy nedôjde. Politikov si volíme nie preto, že sú z našej grupy, ale pre činy. Medzi skutkami a slovami nemá byť rozpor. Činy politikov sú ich hlasovania v parlamente a návrhy, ktoré predkladajú.