Prvého marca 2020 zverejnila Hana Fabry v komentári k statusu Michala Havrana tento text: „Nie som z tých nerealistických „keby“, ale výnimočne budem. Keby som mohla vrátiť čas, odišla by som zo Slovenska hneď, ako tu začal na prelome milénií vystrkovať rohy klérofašista (disident) Čarnogurský. Nikto nie je povinný žiť zlý život. Nota bene v neustálom a márnom boji s hovnom a zlom. Dala by som prednosť tomu, aby Slovensko zmizlo z mapy sveta aj s jeho bohabojným národom. A všetkých podporujem, čo chcú odísť – už aspoň 10 rokov. A pokračujem v tom.“
Považovali sme to (a považujeme) s Mirom Vetríkom za hanobenie národa, rasy a presvedčenia „ako hrom“, preto sme podali 12. marca trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Tá ho postúpila NAKE, a stade nám prišlo (doručené dnes, 13. mája 2020) uznesenie, podpísané vyšetrovateľom PZ: kpt. JUDr. Alžbetou Farkašovou: “Odmietam.”
Dôvodov je na sedem strán, stručné zhrnutie: Vyšetrovateľka vychádzala z citovaného „komentára Anny Fábryovej“ a taktiež „zo samotnej výpovede Anny Fábryovej zo dňa 06. 05. 2020“, z ktorého „je zrejmé, že zverejnením svojho názoru v komentári Anna Fábryová využila právo na slobodu prejavu, ktoré je garantované každému občanovi Slovenskej republiky Ústavou Slovenskej republiky, a to konkrétne v jej čl. 26 a rozhodne týmto nemala v úmysle znevažovať slovenský národ, či akýkoľvek národ iný, no vyjadrila výlučne svoj názor na aktuálne politické dianie po voľbách do Národnej rady SR, pričom vyjadrením, že by dala prednosť tomu, aby Slovensko zmizlo z mapy sveta aj s jeho bohabojným národom a že podporuje všetkých, ktorí chcú odísť, poukázala na to, že každý môže v demokratickej spoločnosti žiť kdekoľvek chce a prostredníctvom politickej metafory zdôraznila, že Slovenská republika by si ako samostatný štát zaslúžila nový štart, a to vzhľadom na minulosť ale aj skutočnosť, že napríklad ľudskoprávna oblasť by si aj v súčasnosti zaslúžila určité zlepšenie.“ A ešte: „… samotný obsah komentára Anny Fábryovej nie je možné charakterizovať ako prejav nenávistný, hrubo urážlivý alebo hanobiaci…“ Pýtame sa: a čo to „hovno a zlo“?
Takže dobre. Skúsme to aj naopak. Moja metafora rozhodne bez zlých úmyslov niekoho znevažovať: „Na území tohto od vekov bohabojného slovenského národa nemajú čo robiť neznabohovia, teda hovno a zlo. Nesúhlasíme s vymazaním Slovenska s jeho bohabojným národom z mapy, ale dali by sme prednosť takému riešeniu, aby sa nebohabojná Anna Fábryová, vystupujúca pod umeleckým menom HANA FABRY, a vystrkujúca svoje rohy ako klérofašista (disident), bezodkladne odsťahovala do iného štátu, kde sa lepšie žije, ktorý nepotrebuje nový štart vzhľadom na minulosť, a kde ľudskoprávna oblasť už kulminuje, kde netreba bojovať s hovnom a zlom, kde namiesto dvoch pohlaví už ich uznávajú 63 a ľudia sa môžu do vôle krížiť s baranmi a capmi.”