Kto zarába špinavé peniaze na organizácii prevratov ?

Francúzsky týždenník Le Nouvel Observateur už v máji 2005 zverejnil reportáž o ľuďoch, ktorí za „americké peniaze” organizujú politické prevraty. V reportáži pritom vystupuje aj niekoľko ľudí zo Slovenska. Ako kôl v plote tam vyčnieva Pavol Demeš.

Scenár Američanmi plánovaných prevratov v rôznych častiach sveta je ten istý, Nájsť zapredancov v štáte, v ktorom sa plánuje prevrat, zaplatiť ich, vytvoriť tzv. „revolučnú situáciu“, ktorá pomôže destabilizovať štát a zmeniť vládu. Ako pomocné prostriedky využijú všetky dostupné formy propagandy, nastrčení vodcovia zmanipulujú časť populácie (väčšinou mládež) a s podporou zaplatených médií vyostria situáciu. Podľa čiastočných výsledkov takejto manipulácie postupujú operatívne ďalej. Vlajočky, píštaľky, odznaky a iná podporná „bižutéria“  má za cieľ emocionálne podporiť vášne protestujúcich. Potom sa určí dátum spustenia protestov, zdvihne sa opona a divadlo sa môže začať.

Prijaté opatrenia sú buď dostačujúce na vyvolanie politickej zmeny alebo ak nie, použijú tvrdšie opatrenia aj s ľudskými obeťami na dosiahnutie cieľa. Napríklad Majdanizácia na Ukrajine a tzv. „Oranžová revolúcia“.

Títo politickí „misionári“ bývajú väčšinou vyškolení v USA pod rôznym krytím napr. univerzitného štúdia, medzinárodných kurzov rôzneho typu a pod. Ide pritom o inštitúcie, ktoré sú v skutočnosti sídlom tajných služieb alebo ich krycích adries, najčastejšie CIA. V týchto špionážnych inštitúciách adepti dostanú podrobné noty čo majú robiť po návrate do materskej krajiny a s kým sa majú kontaktovať pre prípadné ďalšie inštrukcie. Samozrejmosťou je ich finančné krytie. Tieto podporné činnosti zabezpečuje väčšinou americká ambasáda prostredníctvom svojich špiónov pod diplomatickým krytím alebo prostredníctvom niektorých  tzv. mimovládnych organizácií alebo priamo amerických organizácií alebo firiem pôsobiacich v teritóriu určenia, ktoré využívajú občanov danej krajiny na podvratnú činnosť.

Na začiatku  prípravy zmeny režimu je vždy analýza politickej situácie, vyhľadanie slabých miest, ktoré je potrebné živiť, naočkovať a vo vhodnom čase vyvolať tzv. revolučnú situáciu.

V Slovenskej republike je jeden z negatívnych „expertov“ Pavol Demeš. V roku 2000 tajne koordinoval program zahraničnej pomoci vzbury proti Miloševičovi. V minulom roku bol – taktiež dôverne – radcom tzv. ukrajinských revolucionárov. V Bratislave riadil východoeurópske oddelenie  špionážnej americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund. V minulosti bol ministrom zahraničných vecí. Na Ukrajine po skončení svojej politickej kariéry pôsobili alebo pôsobia ďalší známi slovenskí tzv. poradcovia.

Na jar 2003 Sorosov fond vyslal svoju úderku do Gruzínska, kde sa mali stať poradcami lídrov rodiacej sa protestnej skupiny. Gruzínskych zástupcov bolo asi 20 a už si vybrali názov – Kmara! (Dosť!). V jednu aprílovú noc povylepovali stovky plagátov s názvom Kmara! po celom Tbilisi a v deviatich ďalších mestách. Ráno celá krajina nehovorila o ničom inom! Sám Ševarnadze sa chytil do pasce. Namiesto toho, aby odignoroval tieto „čarbaniny“, vystupoval v rozhlase a televízii s odhaleniami, a urobil tak nečakanú reklamu malej skupinke, o ktorej si všetci mysleli, že je masovým hnutím.

V ďalšej fáze bude musieť skupina tlačiť tisíce letákov, nálepiek, vyrábať tričká s potlačou. Musia sa vytvoriť internetové stránky, kúpiť mobilné telefóny, plagáty… Budú sa organizovať zhromaždenia bojachtivých prívržencov zo všetkých kútov krajiny. Treba teda zaplatiť stovky lístkov na vlak, noci strávené v hoteloch, prenájom miestností, stravu. A potom treba zaplatiť za služby zahraničných konzultantov. Takže treba zohnať niekoľko miliónov dolárov.
V prípade oranžovej revolúcie sa kontakty s veľkými súkromnými i verejnými organizáciami (USAid a National Endowment for Democracy) začali ešte na jeseň roku 2003, teda rok vopred. Nastrčení ľudia dostávali za to peniaze od americkej organizácie Freedom House. Lídri tzv. demokratických skupín musia chodiť do Washingtonu, aby sa lepšie „predali“ fondom, ktoré poskytujú kapitál.

Ak sa prevrat podarí uskutočniť z tzv. lídrov sa stanú politici, ktorí pokračujú v plnení úloh svojich amerických donorov.

https://legacy.blisty.cz/art/23789.html

Ozaj bude sa niekto zaoberať prepojeniami organizácie Za slušné Slovensko na možných organizátorov podobných prevratov?  Pretože sú tu vážne podozrenia, že táto organizácia nevznikla len tak živelne na základe hnusnej vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky Kušnírovej.  Podozrenia vyplývajú z nasledovných dôvodov:

1. 1. 1. 1. Svedectvo Romana Mancela nižšie

https://www.hlavnespravy.sk/sokujuce-svedectvo-organizatora-protestov-za-slusne-slovensko-vsetko-riadila-jedna-mimovladka-predcasne-volby-nikdy-neboli-v-plane-mam-dokazy/1899594

2. 2. 2. 2. Organizácia sa rýchlo po spomenutej vražde zorganizovala, vrátane vodcov, letákov, odznakov a inej bižutérie potrebnej na podporu protestov. Fyzicky nie je možné celú organizáciu stihnúť za tak krátku dobu, preto vzniká podozrenie, že všetko bolo dopredu pripravené a čakalo sa na odpískanie akcie.
         3. Základné otázky znejú:

Bola iniciatíva Za slušné Slovensko zorganizovaná zo zahraničia?

Akú úlohu tu zohral Tom Nicholson?

Ktoré osoby stáli v pozadí?

Kto je v skutočnosti Juraj Šeliga?

Pátrajte hľadajte. Pravda je blízko…