Päť týždňov vzad, po otvorení Pandorinej skrinky s nákazou Korony na Slovensku sa rozpútal ošiaľ priam ako z katastrofického filmu. Vyrabované regály, plné košíky, dlhé rady pri pokladniach… Zúfalé pohľady striedala nervozita a túžba dostať sa čo najrýchlejšie von z labyrintu do bezpečia svojho domova. Zrazu sa už aj obyčajné mydlo stalo na istý čas luxusom a biznisom pre fejsbúkových a bazošovských dílerov, s úmyslom zarobiť pár euričiek navyše a zlepšiť si mesačný schedule.
Nezmyselné zásoby nákupov, desiatky kilogramov múky a produktov z nej, ako cestoviny či pečivo, sa stali hlavičkou nákupných zoznamov nás, Slovákov. A aj tak musím povedať, že by bolo viac ako nekritické bezhlavo zaškatuľkovať túto skutočnosť a označiť ju za „hlúpu“ ba priam „bezzmyselnú“. Nakoľko ako každá minca aj každá situácia má dve strany. Nespočetné množstvo niekoľko ročných skladových zásob, ktoré sa behom 2 týždňov vypredali uvoľnili kapacity pre nové ,,čerstvé produkty´´ a pomohli hlavne priekopníkom potravín a samozrejme výrobcom.
Možno sa na celý fakt pozrieť aj ako na prostú podporu ekonomiky zo strany vystrašených ľudí mysliacich si , že sú v núdzi. To či sa do situácie núdze nedostali až po bezhlavých nákupoch, ktorých cena sa vyčíslila na stovky eur…o tom môžeme uvažovať tiež. Bez okolkov však možno tvrdiť a nebudem klamať keď poviem , áno vystrašení ľudia sú najlepšia podpora ekonomiky. Lebo strach nás nabáda konať iracionálne a na iracionálnych rozhodnutiach spotrebiteľov je naša súčasná ekonomika postavená.
Ak sa bavíme o podpore ekonomiky z nákupov, treba uviesť na pravú mieru, že sa nejedná o tú našu ale o ekonomiku tých xy krajín, ktoré dovážajú potraviny do nášho krásneho Slovenska, to však len pomimo aby som tu nevrhal zbytočne zlé svetlo na niečo voči čomu som nestranný.
Dostaňme sa k meritu veci , prečo celý cirkus zrazu ustal ? Prečo som si zrazu v nemenovanom obchodnom reťazci mohol bez väčších problémov kúpiť dezinfekčné mydlo ? Žeby ten strach opadol ? Alebo sme sa v psychóze zapríčinenej skupinovou neistotou vyhádzali z peňazí? Už niet zdroja, ktorý by dovoľoval obyvateľom robiť stoeurové nákupy nepotrebných skladových zásob. Ľahká neistota, vytvorila strach, ktorý splodil ďalší. Za múku totiž účty zaplatiť nejde… Škrečkovanie nepomáha, práve naopak len zhoršuje psychické zdravie spotrebiteľov, ktorí začnú siahať po antidepresívach a iných liekoch. Nemožno to však hneď odsúdiť, veď opäť podporia ekonomiku, tento krát farmaceutický priemysel a koleso sa krúti ďalej.
Otázka znie, kto racionálne a bez nátlaku bežným nakupujúcim vysvetlí situáciu? Alebo už niet cesty von ?
Jedno viem isto a to , že srandičkami a posmievaním sa túto situáciu neustojíme. Tí menej ustráchaní , skúsme preto načrtnúť aspoň medzi rečou dopad činov jednotlivcov na spoločnosť ako celok. Prestaňme šíriť odpadoidné informácie a keď už nevieme tvoriť , tak aspoň nekonzumujme výkaly médií . Len tak možno vyjsť z toho labyrintu bez následkov na fyzickom zdraví a na psychike.