… pokračovanie článku 16.2 … Človek potom hľadá cez tento rozhovor svoju cestu v súlade s Ním. Ako?
Proroctvo – pochádza z hierarchicky vyšších úrovní reality ako je obmedzená psychika človeka. Je to z „agregovaných modulov psychiky“ alebo priamo od Boha. Človeku je poskytnutá možnosť viac menej adekvátneho ohlásenia proroctiev v prostredí sebe podobných osôb
Prognóza – je plodom vlastných intuitívnych alebo vedomých algoritmických snažení človeka v medziach jeho možností
V našom stredoeurópskom kultúrnom priestore ľudové rozprávky poukazujú na túto tému a skúsenosti našich predkov s ich riešením. Hlavný hrdina často prirodzene žije v súlade so zákonmi prírody, lesa a spravodlivej spoločnosti v priamom kontakte s Najvyššou mocou – Snehulienka, Popoluška, chlapi idúci na vandrovku, či do sveta. Pokiaľ však niekto objektívne zákonitosti nerozvíja, alebo dokonca narušuje, býva upozornený predpoveďou nejakej starej ženy, lesného deduška, víly a pod. Pokiaľ nezmení svoj postoj stane sa nejaké nešťastie. Pokiaľ postava prehodnotí svoj prístup, situácia sa napraví. Často však potrebuje hrdina ponaučenie alebo lekciu
Skutočný dialóg s Najvyššou mocou sa dá viesť cez drobné zmeny v okolí, prírode, u blízkych intuitívne vnímaných pri nie egocentrickom pohľade na svet. Takýto človek neprehlbuje problémy, ale rieši ich vzhľadom na svoje možnosti a okolnosti. To, čo sa nazýva v náboženstvách pokánie je vo svojej podstate prehodnotenie minulosti a postojov k budúcnosti, vyjadrené v zmene skutočnej morálky človeka
Znamenia, negatívne prognózy a proroctvá o utrpení sú vo svojej podstate upozornenia a nie zlomyseľné strašenie. Prichádzajú predčasne, aby ľudia mali čas v sebe preskúmať a prehodnotiť svoj minulý a budúci život, zmeniť morálku a charakter svojho chovania a už tým samotným zmeniť dôsledky svojich činov. Kto nie je schopný primeraným a harmonizujúcim spôsobom reagovať na negatívne prognózy a prázdne obavy, alebo nezodpovedne a namyslene vyslovuje neomylné názory o temných perspektívach budúcnosti kohokoľvek, ten sám sebe i svojmu okoliu vytvára nešťastie a ťažkosti, ktoré bude musieť pravdepodobne riešiť on sám a tí, ktorých osud bol schopný negatívne ovplyvniť. Je potrebné byť radšej vnímavým a používať vlastný rozum ako sa hnevať k vlastnej škode
Negatívna predpoveď – zmenšuje pravdepodobnosť „samo uskutočnenia“ nešťastia tým, že poskytuje možnosť včasnej cieľavedomej reakcie na prognózu
Privolávanie nešťastia – naopak zväčšuje pravdepodobnosť „samo uskutočnenia“ nešťastia tým, že uzamyká rôznorodé fragmenty do celkového algoritmu riadenia. Fragmenty v princípe síce možné, ale zároveň do ich privolania samostatne neschopné katastrofy. Následne je potrebné dodatočné ľudské úsilie na neutralizáciu a „rozrezanie“ takto poskladaného celkového algoritmu vedúceho k možnej ale nie nevyhnuteľnej katastrofe
Človek po strate rozhovoru s Ním si uvedomuje čo ďalej so životom a samotný rozhovor sa vracia väčšinou vtedy, keď sa človek stretáva s ťažkosťami, neúspechom, či rozčarovaním, teda nie práve u seba v najlepšom období. Najčastejšie v rôznych stresových situáciách. I tak Boh nekladie na človeka viac ako je schopný uniesť. Preto najlepšie čo sa dá urobiť v takejto situácii je:
- Predovšetkým zastaviť vlastný zhon, vynorujúci sa z podvedomej úrovne vnútorne konfliktnej, neusporiadanej psychiky a prenikajúce do nej z psychiky kolektívnej , na ktorej sa tak, či onak zúčastňuje svojou jedinečnou individuálnosťou každý jedinec
- Zastaviť zhon je nevyhnutné, pamätajúc na to, že Všemocný sa nemýli. Bez emócií, skleslosti, depresie, či nezmyselného nadšenia vnímať a pochopiť základné objektívne parametre aktuálneho stavu
… na pokračovanie …