16.3 DVTR – Rozhovor s Ním

… pokračovanie článku 16.2 … Človek potom hľadá cez tento rozhovor svoju cestu v súlade s Ním. Ako?

Proroctvo – pochádza z hierarchicky vyšších úrovní reality ako je obmedzená psychika človeka. Je to z „agregovaných modulov psychiky“ alebo priamo od Boha. Človeku je poskytnutá možnosť viac menej adekvátneho ohlásenia proroctiev v prostredí sebe podobných osôb

Prognóza –  je plodom vlastných intuitívnych alebo vedomých algoritmických snažení človeka v medziach jeho možností

V našom stredoeurópskom kultúrnom priestore ľudové rozprávky poukazujú na túto tému a skúsenosti našich predkov s ich riešením. Hlavný hrdina často prirodzene žije v súlade so zákonmi prírody, lesa a spravodlivej spoločnosti v priamom kontakte s Najvyššou mocou – Snehulienka, Popoluška, chlapi idúci na vandrovku, či do sveta. Pokiaľ však niekto objektívne zákonitosti nerozvíja, alebo dokonca narušuje, býva upozornený predpoveďou nejakej starej ženy, lesného deduška, víly a pod. Pokiaľ nezmení svoj postoj stane sa nejaké nešťastie. Pokiaľ postava prehodnotí svoj prístup, situácia sa napraví. Často však potrebuje hrdina ponaučenie alebo lekciu

Skutočný dialóg s Najvyššou mocou sa dá viesť cez drobné zmeny v okolí, prírode, u blízkych intuitívne vnímaných pri nie egocentrickom pohľade na svet. Takýto človek neprehlbuje problémy, ale rieši ich vzhľadom na svoje možnosti a okolnosti. To, čo sa nazýva v náboženstvách pokánie je vo svojej podstate prehodnotenie minulosti a postojov k budúcnosti, vyjadrené v zmene skutočnej morálky človeka

Znamenia, negatívne prognózy a proroctvá o utrpení sú vo svojej podstate upozornenia a nie zlomyseľné strašenie. Prichádzajú predčasne, aby ľudia mali čas v sebe preskúmať a prehodnotiť svoj minulý a budúci život, zmeniť morálku a charakter svojho chovania a už tým samotným zmeniť dôsledky svojich činov. Kto nie je schopný primeraným a harmonizujúcim spôsobom reagovať na negatívne prognózy a prázdne obavy, alebo nezodpovedne a namyslene vyslovuje neomylné názory o temných perspektívach budúcnosti kohokoľvek, ten sám sebe i svojmu okoliu vytvára nešťastie a ťažkosti, ktoré bude musieť pravdepodobne riešiť on sám a tí, ktorých osud bol schopný negatívne ovplyvniť. Je potrebné byť radšej vnímavým a používať vlastný rozum ako sa hnevať k vlastnej škode

Negatívna predpoveď – zmenšuje pravdepodobnosť „samo uskutočnenia“ nešťastia tým, že poskytuje možnosť včasnej cieľavedomej reakcie na prognózu

Privolávanie nešťastia – naopak zväčšuje pravdepodobnosť „samo uskutočnenia“ nešťastia tým, že uzamyká rôznorodé fragmenty do celkového algoritmu riadenia. Fragmenty v princípe síce možné, ale zároveň do ich privolania samostatne neschopné katastrofy. Následne je potrebné dodatočné ľudské úsilie na neutralizáciu a „rozrezanie“ takto poskladaného celkového algoritmu vedúceho k možnej ale nie nevyhnuteľnej katastrofe

Človek po strate rozhovoru s Ním si uvedomuje čo ďalej so životom a samotný rozhovor sa vracia väčšinou vtedy, keď sa človek stretáva s ťažkosťami, neúspechom, či rozčarovaním, teda nie práve u seba v najlepšom období. Najčastejšie v rôznych stresových situáciách. I tak Boh nekladie na človeka viac ako je schopný uniesť. Preto najlepšie čo sa dá urobiť v takejto situácii je:

1. Predovšetkým zastaviť vlastný zhon, vynorujúci sa z podvedomej úrovne vnútorne konfliktnej, neusporiadanej psychiky a prenikajúce do nej z psychiky kolektívnej , na ktorej sa tak, či onak zúčastňuje svojou jedinečnou individuálnosťou každý jedinec
2. Zastaviť zhon je nevyhnutné, pamätajúc na to, že Všemocný sa nemýli. Bez emócií, skleslosti, depresie, či nezmyselného nadšenia vnímať a pochopiť základné objektívne parametre aktuálneho stavu

… na pokračovanie …