Mesiášske nápady, blackout a reálne riešenia

Pán premiér vyzval ľudí aby sa vyjadrili k jeho nápadu Slovensko uvrhnúť do totálnej ekonomickej krízy so skrytým názvom „blackout“ . Slovensko potrebuje pre rôzne oblasti rôzne riešenia. Centrálny krízový štáb nestačí, využime naplno systém civilnej ochrany obyvateľstva, zapojme do neho samosprávy, miestne podnikateľské subjekty a organizácie.

Podľa môjho názoru aj doterajšie ekonomické opatrenia boli vykonané v strachu, ktoré spôsobila neznáma viróza a nevedeli sme ako sa vyvinie. Dnes už máme skúsenosti z krajín, kde prijali rôzne formy opatrení a tiež z ich výsledkov. Už terajšie opatrenia prijaté na Slovensku neprimerane dusia ekonomiku a ak nebudeme konať, tak Slovensko zahynie nie vinou vírusu, ale hladu. Možno sa to zdá pritiahnuté za vlasy, ale ak nebudú pritekať financie do fondov na vyplácanie dôchodkov, na zdravotné ošetrenie a na prefinancovanie nákladov ľudí, ktorí prestali pracovať, tak  z čoho tie všetky výdavky vláda pokryje?

Iste je pekné s obdivom sa dívať na Čínu a okolité ázijské štáty, kde si dokázali úspešne s chorobou poradiť.  Treba však vidieť v akom prostredí robia opatrenia a aké majú oni technické možnosti. Výstižne to ukazuje video z Číny, kde v podmienkach totalitného režimu a vysokej technickej úrovne, náš občan tam žijúci, popisuje celý proces dôsledného sledovania ľudí a riešenia tých čo sú nakazení:  https://www.youtube.com/watch?v=tVKyq3Mb31I .  Popisovaný postup umožňuje technika, ktorá je v Číne už masovo aplikovaná. Je to však s obrovským zásahom do práv občanov a v totalitnom režime sa to využíva aj na prenasledovanie oponentov https://www.ta3.com/clanok/1170810/bezpecnost-verzus-sloboda-stoji-rozpoznavanie-tvari-za-to.html . Na dôvažok opatrenia boli prijímané v konkrétnych lokalitách a zvyšok krajiny ďalej pracoval a vytváral zdroje na prefinancovanie chodu tohto obrovského štátu.

Ak teda vyhodnotíme opatrenia, ktoré prijala Čína, tak na Slovensku sú nerealizovateľné, lebo ako som uviedol na to nemáme technické vybavenie a na dôvažok je to taký zásah do slobody občanov, ktorý normálni civilizovaní ľudia by určite neprijali. Druhou vecou je, že u nás ani netreba touto cestou postupovať, lebo na Slovensku nie je taká koncentrácia obyvateľstva v superveľkých mestách, aby takéto postupy bolo potrebné. Treba iba plne využiť, že Slovensko je stále vidiecka krajina, kde polovica ľudí žije na dedinách a vôbec v oveľa jednoduchšie organizovateľnom prostredí.

Špeciálnym prípadom je Bratislava, kde je aj veľký pohyb obyvateľstva. Pritom aj Bratislava, v čínskom poňatí, je iba malá dedinka. Jej špecifickým problémom je veľký príliv ľudí ráno do práce a po skončení pracovného času, ich odchod do širokého okolia. Dokonca, časť ľudí dochádzajúcich do Bratislavy, býva aj v okolitých štátoch, čiže v ich prípade vznikajú tu špecifické problémy koordinovania politík boja proti koronavírusu s Maďarskom a Rakúskom. Podobná situácia môže byť ešte v Košiciach. Pre ich riešenie je potrebné prijať špecifický režim.

Druhým špeciálnym prípadom sú rómske osady, Lunik IX a prímestské rómske štvrte. To, ako odznelo na tlačovke, nie je iba problém s nedostatkom vody, ale všeobecne špecifická situácia. Po dobu pandémie, by zrejme bolo potrebné, aby celé tieto osady boli v karanténe. Namiesto finančného vyplácania sociálnych dávok, ktoré vedú k ich pohybu za zaobstaraním si denných potrieb, im v čase karantény treba ich vyplácať v naturáliách (potraviny a najnutnejšie potreby). Tým by sa predišlo ich pohybu po okolí a roznášaniu nákazy.

Keďže Slovensko je vidiecka krajina bolo by v ostatnej časti Slovenska potrebné znovu aktivovať činnosť systému civilnej obrany, tak ako by mala fungovať v každej krízovej situácii. Na okresných úradoch sú pracovníci, ktorí systém „civilnej ochrany“ majú na starosti. Tí by mali zvolať príslušných primátorov a starostov a spoločne vypracovať postup, v ktorom by:

• identifikovali ľudí nakazených koronavírusom a zabezpečili ich špeciálne riešenie,
• zorganizovali ochranu tej časti obyvateľstva, ktorá je ohrozená nákazou na živote a stanovili by pravidlá ako sa pre nich zabezpečí taká starostlivosť, aby neboli ohrozovaní nakazenými ľuďmi,
• pre ostatných ľudí vytvorili podmienky normálneho fungovania, aby deti mohli chodiť do školy a pracovne činní ľudia pracovať, aby naša ekonomika vinou pandémie neskrachovala.

Slovensko by sa takto malo rozčleniť na mikroregiony, kde by sa vytvorili miestne mikroregionálne krízové štáby, ktoré by zabezpečovali organizovanie ochrany ľudí postihnutých pandémiou, ochranu rizikových skupín a normálne fungovanie zdravých ľudí, ktorí nie sú ohrození pandémiou na živote.  Pracovníci Okresných úradov, ktorí majú na starosti „civilnú ochranu“ by mali pôsobiť ako styční pracovníci štátu, ktorí by vytvárali prepojenie miestnych krízových štábov na centrálny krízový štáb a zabezpečovali by ich materiálne potreby.

Ľuďom treba veriť, že so znalosťou miestnych podmienok najlepšie zorganizujú také riešenie, aby sme aj v takejto situácii mohli fungovať čo najbližšie k normálu. Času však nie je veľa, lebo založenie novej úrody a vytvorenie podmienok pre výrobu domácich potravín v pandémiou ohrozenom globálnom svete nepočká. Agrotechnické termíny tvrdo diktujú čas potrebný pre konanie.

Súčasný systém jedného centrálneho krízového štábu, ktorý má úlohu celoštátneho „spasiteľa“ vedie k takým nápadom akým bol navrhovaný „blackout“. Ten by určite slovenskú ekonomiku pochoval a ľudí nezachránil.

Viliam Oberhauser