Davisti otvárajú diskusiu o reštrukturalizácii hospodárstva

Pred niekoľkými dňami portál DavDva zverejnil vyhlásenie o otvorení diskusie o radikálnej zmene štruktúry hospodárstva tak, aby bolo menej zraniteľné pred podobnými krízami, akú nám práve prináša pandémia COVID-19. Táto diskusia by sa nemala vyhýbať ani téme zoštátnenia strategických podnikov, keby ich to malo zachrániť pred kolapsom.

Na toto vyhlásenie už rôznym spôsobom zareagovalo niekoľko známych osobností.

Nasledujúci rozhovor je časťou vnútornej diskusie, ktorá prebiehala medzi dvomi z iniciátorov vyhlásenia Dávidom Dicházym a Mariánom Moravčíkom.

Dávid: Vydali sme výzvu na začatie diskusie o zoštátnení strategických podnikov a teraz si myslím, že je čas začať hovoriť o konkrétnych návrhoch, ako by sa zoštátnenie malo vykonať a aké sú hlavné dôvody tohto kroku.

Marián: Ten hlavný dôvod snáď vidí každý. Objavila sa celosvetová pandémia, ktorá ohrozuje každého, ale namiesto toho, aby sa spoločnosť mobilizovala a začala brániť, tak je paralyzovaná ako v kŕči. Trhové hospodárstvo, ako ho máme definované aj v ústave, tie snahy o obranu atomizuje a nie je vidieť žiadne koordinované organizované úsilie.

Dávid: Presne tak. Súčasná kríza, tak ako aj tie predchádzajúce, nám dávajú za pravdu, že trh všetko nevyrieši, a že v krízových prípadoch je nutné, aby ekonomiku koordinoval štát. Pre mňa je až zarážajúce zistenie, aký je vlastne ten systém slabý, keď s ním zamáva aj niekoľkodňová karanténa a zastavenie výroby vo väčšine ekonomiky.

Marián: Osobne to ako občan vnímam tak, že „systém“ nás každého nechal na holičkách. Aby sme sa každý starali o seba, o svoje zásoby, zdravie. Pritom nikto sa nemôže spoliehať, ako dlho ešte, a či vôbec, budú fungovať služby, za ktoré si človek platí. Priamo aj v daniach.

Dávid: Takéto krízy sú hlavným dôvodom, prečo by mal štát zoštátniť strategické podniky. Veď krízy sa v kapitalizme periodicky opakujú. Zmyslom je, aby štát vedel zabezpečiť základné potreby ľudí a základný chod ekonomiky prostredníctvom strategických podnikov.

Myslím, že v tom máme jasno, ale mali by sme pohovoriť o tom, ako určiť, ktorý podnik je strategický. To je práve na ďalšiu odbornú diskusiu. Môžeme sa inšpirovať napríklad referendom z 90-tych rokov proti zoštátňovaniu strategických podnikov*, kde boli niektoré vymenované. Alebo ich môžeme zadefinovať podľa určitých všeobecných kritérií.

Marián: Navrhoval by som pozrieť sa na to z druhej strany. Z hľadiska toho, aké systémy sú pre chod základnej kostry ekonomiky nevyhnutné, potom sa pozrieť na to, aká je štruktúra podnikov, ktoré dané činnosti zabezpečujú, a potom nám z toho vyplynú aj potrebné opatrenia na stabilizáciu týchto odvetví. Zoštátnenie existujúcich podnikov vidím len ako jednu z možností, nie ako všeliek.

Dávid: Podľa môjho názoru sú strategické podniky po prvé tie, ktoré zabezpečujú základné potreby občanov a energetickú bezpečnosť, po druhé prirodzené monopoly, pri ktorých nemá veľké opodstatnenie voľná súťaž ani v kapitalizme, a po tretie veľké podniky, ktoré sú chrbticovou oporou ekonomiky, na ktoré je naviazaných mnoho ďalších subdodávateľov.

Marián: V princípe súhlasím, no znovu by som zdôraznil, ako sa už povedalo vyššie, mala by to byť odborná národohospodárska diskusia, nie politická. V tej diskusii by nemali mať hlavné slovo vlastníci veľkých podnikov, oligarchovia, ale ekonómovia a skúsení odborníci z verejnej správy a samospráv.

Dávid: Pohovoril by som aj o tom, ako to spraviť. Aj súčasná ústava umožňuje vo verejnom záujme a za primeranú náhradu vyvlastniť podniky. Verejný záujem je v čase krízy jasný. Primeraná náhrada nemusí nutne znamenať nepredstaviteľné čiastky. Veď je tu reálna možnosť, že tie firmy skrachujú, alebo ich cena výrazne klesne, keďže v kríze ceny podnikov klesajú.

Doteraz štát hojne financoval zahraničné podniky, ktoré sem prišli vytvárať nové pracovné miesta. Teraz tie financie môže použiť na spätné odkúpenie veľkých podnikov. Nemyslím si, že výkupná cena podnikov bude veľkým problémom. Cena musí byť za adekvátnu náhradu.

Možno to budú chcieť niektoré firmy využiť a určiť svoju adekvátnu náhradu ušlým ziskom za nejakých dvadsať alebo tridsať rokov, ale to neznamená, že to je konečná cena. Štát predsa navrhne nižšiu a primeranú cenu, aby bola aj politicky priechodná. Takisto nie je pravidlom, že hroziace medzinárodné arbitráže prisúdia za pravdu vždy len súkromným podnikateľom. Veľakrát sa stalo, že rozhodli v prospech štátu, aj Slovensko má s tým aktuálnu skúsenosť.

Marián: Určenie ceny podnikov je tiež odborný ekonomický problém a nemali by sme dovoliť, aby sa cena riešila podľa politických kritérií. V prípade tých veľkých podnikov to bude aj prípad od prípadu iné. Každý z tých podnikov, ktoré by prichádzali do úvahy, má za sebou aj inú históriu a iné vzťahy so štátom. Všetko treba primerane zohľadniť, ale štátne inštitúcie aj v tomto už majú svoje skúsenosti, know-how a možnosť spolupracovať s veľkými poradenskými firmami.

Dávid: A netreba zabúdať, že podstata je nasledovná. Prichádzajúca kríza aj podľa odborníkov ochromí ekonomiku a mnoho firiem bude krachovať. Mnoho firiem bude očakávať zásah štátu. Podstatné je nedopustiť podobný scenár, ako v kríze z roku 2008. Nie je možné socializovať straty. Preto by každá pomoc štátu do veľkých firiem mala byť podmienená kapitálovým vstupom.

Aj veľké západné štáty ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko alebo Rakúsko, sa už začínajú vyjadrovať, že záchrana firiem bude znamenať zoštátnenie. Nikto neuvažuje, že sa budú rozdávať firmám nenávratné pôžičky.

Marián: Dobrá pripomienka. Pre mnohých majiteľov je predaj firmy úspešným zavŕšením biznisu a presne takto sa to budú snažiť vyriešiť aj majitelia tých strategických podnikov, ktoré máme na mysli. Pre každého z nich to bude jednotlivá transakcia, ktorá s ostatnými nemá žiadny súvis a budú sa snažiť maximalizovať výsledok.

Diskusia, ktorú chceme podnietiť, by však mala brať do úvahy celok a uvažovať o všetkých transakciách, ako o častiach jedného logického celku. Preto by sme aj do diskusie mali pozvať čo najviac odborníkov.

A ešte dôležitá vec na záver. Je vítaný a žiadúci aj hlas bežných ľudí, pracujúcich alebo dôchodcov. Bolo by dobré, keby tí odborníci v diskusii cítili záujem verejnosti, aby bolo zrejmé, že nejde o akademický rozmar, ale o reálnu celospoločenskú potrebu.

——————————————————————————————–

Diskusné fórum na Facebooku

Pre možnosť organizačného zabezpečenia operatívnej a konštruktívnej diskusii aj na túto tému sme zriadili Facebookovú skupinu, kde môžme na danú tému efektívne diskutovať:

https://www.facebook.com/groups/339532130335874/

Zmienky o zoštátňovaní startegických podnikov z iných štátov

V posledných dňoch, sa ako reakcia na súčasnú pandémiu začínajú z viacerých západoeurópskych štátov ozývať hlasy, ktoré hovoria o možnosti znárodnenia strategických podnikov spomedzi popredných predstaviteľov štátov:

https://www.topspeed.sk/francuzska-vlada-pomoze-psa-aj-renaultu-hovori-o-znarodneni/17427

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/202633/Rim-Pariz-a-Berlin-hovoria-o-zostatnovani-strategickych-firiem

https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/2113924-francuzi-su-pripraveni-podporit-velke-firmy-riesenim-moze-byt-aj-zostatnenie

* V roku 1998 sa konalo referendum, ktorého otázka znela:„Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov:
1. Západoslovenské energetické závody, š.p. Bratislava
2. Stredoslovenské energetické závody, š.p. Žilina
3. Východoslovenské energetické závody, š.p. Košice
4. SPP, š.p. Bratislava
5. Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava
6. Transpetrol, a.s. Bratislava