Pred biologickou katastrofou svet zachránila totalitná disciplína, zodpovednosť a čínska diplomatická umiernenosť.

Ešte na začiatku biologickej vojny vo forme koronavírusu, ktorej celý svet doslova pred pár týždňami čelil, nikto nedokázal odhadnúť, aký rozsah budú mať primárne účinky. Čiže aké veľké množstvo ľudí bude infikovaných. Najhoršie kalkulácie, použitím štandardných operačných výpočtov, hovorili o stámiliónoch nakazených v priebehu pár chrípkových mesiacov. Ide o studené mesiace, ktoré svojim vlhkým a studeným počasím napomáhajú vírusovým ochoreniam. Namiesto vysokých desiatok miliónov ide zatiaľ o prepuknutú stovku tisíc. Potenciál sa zužuje na pár miliónov. Otázka znie: prečo sa šírenie možno darí dostať pod kontrolu?

V minulosti žila prevažná časť ľudstva roztrúseným vidieckym spôsobom. Len malá časť ľudskej populácie sa koncentrovala v mestách. A práve takéto sústredenia ľudí sa vyznačovali masívnou nehygienou, smradom, vraždami, kriminalitou, koncentráciou zla. Tak ako aj dnes vo veľkej časti neregulovaného, de facto anarchického sveta. Niektorí takejto spoločnosti hovoria aj liberálna (údajná) „demokracia“. Práve v zárodkoch mestských liberálnych „demokracií“, dokonca aj počas hlbokého feudalizmu, sa rozširoval mor, cholera, tuberkulóza a všetky známe epidémie, spôsobujúce masívnu úmrtnosť dobového obyvateľstva. Hrozilo to aj Číne, vyznačujúcej sa obrovskou hustotou obyvateľstva, laxnými hygienickými štandardmi, nie práve optimálnymi zvykmi na šírenie chorôb, ale dnes najmä najvyšším počtom najrýchlejšie rastúcich veľkomiest.

Ak sme na anarchickom konci spomenuli liberálnu „demokraciu“, tak na opačnom konci, na tom regulovanejšom, existuje aj iný typ organizácie spoločnosti, ktorý môžeme nazvať zovšeobecnene aj regulovanou demokraciou. V jej najtvrdšej forme regulácie existuje absolútna brutálna totalita. Ale v množstvách variácií ide koniec koncov o regulované umiernenejšie skoro-totality. Našťastie pre celé ľudstvo, tentoraz sa veľmi nebezpečná biologická zbraň objavila v Číne. Ktorá je bližšie k regulovanosti, ako k anarchii. Čo v Číne úrady nariadia, to sa dodržiava. Určite aj tam majú diery v systéme, ale nejde o masívne trhliny. Stalo sa nám dobre. Stámilióny ľudí sa v Číne dostali do karantény. Ukazuje sa, že opatrenia zabrali.

Čína mohla zvoliť aj iný prístup. Taký, ktorý je typický pre všetkých zločincov, túžiacich po ovládnutí sveta. Tyranov, neraz v rukavičkách a ešte častejšie usmievajúcich sa a s plnými ústami fráz, zatiaľ produkoval skôr západný svet, ako ten orientálny. Ak sa v orientálnom svete vyskytli, ani sa veľmi neusmievali, ani netrepali frázy a ani sa netajili svojimi zámermi. O aký prístup ide? Nazvime si ho militaristickým. Ich myslenie je asi takéto: „Vynašiel som (alebo prozreteľnosť mi zoslala) zbraň, tak ju hneď využijem na umravnenie, poškodenie a v konečnom dôsledku ovládnutie nepriateľov“. Pošlem im nosiče zbrane. V biologickom zbraňovom arzenáli sú nosičmi živé tvory.

Stačilo poslať Číňanov do oblastí, v ktorých majú vplyv. A odkiaľ západní neosvietenci a vítači pozývajú nelegálnych posilňovačov kultúry. Stačilo pár týždňov, nejaké povzbudenie, využitie počasia, a mali by sme tu ozajstnú katastrofu. Totalita to neurobila. Namiesto toho využila nástroje moci na elimináciu ohrozenia. V podstate na záchranu ľudstva. Toho, ktoré si zhovievavosť ani nezaslúži, lebo proti Číne plánovalo sprisahania.

V globalizovanom svete sa rozširovanie nedalo zastaviť úplne. Biologická zbraň prenikla prakticky všade, kde má na šírenie vhodné podmienky. Medzi nimi nielen počasie. Ale najmä kultúrne návyky. Veľmi tvrdo zakorenené zvyky. Horúce vzťahy v rodinách, intenzívne spoločenské vzťahy, obľúbenosť horúcich diskusií pozerajúc sa do očí a horlivo rečniac v intímnej vzdialenosti. Pri stretnutí niekoľko pusiniek a objatí, vrúcne podávanie rúk. To všetko napomáhalo a napomáha.

Istý miestny lekár popísal situáciu v Taliansku ako katastrofu. Budeme dúfať, že sa mýli. On si nesporne uvedomuje, že južanské národy ťažko odvykať od pre rozširovanie vírusu priaznivých zvykov. Oni budú chodiť radšej na kávu do svojho baru, ako by si ju dali v intimite bytu, oni chcú chodiť do kina. Pre nich je nemožnosť návštevy starých rodičov, kina, divadla, futbalu alebo fitneska horšie ako väznica. Keď ochorie, mám to od talianskeho kolegu, hneď hľadá okamžitú pomoc. U lekára. A vírus sa rozširuje ako mor. Hlavne v oblastiach a v komunitách, kde má na rýchly prenos všetky podmienky. Od hygienických, po sociálne. Medzi sociálne patrí aj laxný prístup k nariadeniam úradov, nízka disciplína a sebadisciplína. Určite nejde len o Taliansko. Teraz všetci s nádejou čakajú na teplé počasie. A postupnú elimináciu podmienok. Prírodou. Výhodou je, že v 80% prípadov má nakazenie ľahký priebeh.

Potom je tu druhá skupina štátov. Medzi inými tých, kde nemúdri politici urobia ešte aj zasadnutie krízového štábu v totálnom rozpore so zásadami ochrany. Namiesto využitia moderných technológií a rokovania na diaľku. Z domu. Medzi nimi aj tie, ktoré situáciu využijú na zdôvodnenie krízy. Tej, ktorú svojou dlhodobou nerozumnou politikou sami vyvolali. Už teraz klesá cena ropy, akcie sa prepadli. Do toho prídu nutné opatrenia v službách, v obchode, vo výrobe, v turizme. Svetové aerolinky lietajú so zlomkoprázdnymi lietadlami, turistické centrá, hotely, aj obchody zívajú prázdnotou.

Do toho tí najneschopnejší nadnárodní politici prilievajú ďalšiu krízu – zbabelo sa prizerajú ďalšej vlne ilegálnej migrácie. Až to nakoniec zobrali ľudia do vlastných rúk. Domobranecky. Samo-organizácie más sa politické hyeny boja oveľa viac ako moru, aj vírusu. Zúfalo dúfajú, že hnev más sa neobráti proti tomu alibistickému gangu, ktorý na krízu dlhé roky svojou neschopnosťou a mocibažnosťou vytváral podmienky. Dôsledky nechajú riešiť národným vládam. Tým, ktorí sa tešia, že vyhrali voľby naozaj nemusíme závidieť. Šok z toho, ako im moc padla do lona, môže byť len odvarom šoku z toho, keď si uvedomia rozsah a náročnosť riešenia nastupujúcej krízy. Ale šok bude priam zúfalý, keď sa na nich zrúti celou váhou ťarcha svojej vlastnej nepripravenosti nielen na krízový manažment, ale na vládnutie vôbec.

Ak si niekto myslí, že najlepšími krízovými manažérmi budú na čele s hradnou skorumpovanými cudzími zdrojmi nasadenou „rezidentkou“ takí krikľúni, ktorí doteraz nikdy v živote nič nerozhodli a riadili akurát tak auto, ale nikdy ani len pár ľudí, tak im preboha nezáviďme. A nezáviďme ani sebe to, čo rozdávači kariet vo volebnej lotérii namiešali. Únik neschopného ex-rezidenta do exilu podtatranského domova možno nie je až takou náhodou a možno je jeho prvým vlastným rozvážnym a premysleným krokom v živote.

Čas nám postupne poskytne odpovede. Šťastie žičí pripraveným. Etatický tábor dostáva šancu. Prvým signálom pripravenosti na jej využitie bude vypoklonkovanie tých, ktorí svojou neschopnosťou a nezodpovednosťou, prejavenou odklonom od zásady každého etatistu: „bližšia košeľa ako kabát“, kolaborovali so všetkými odvarmi protištátnych globalistov, europeistov a „progresívnych“ liberálnych agresívnych extrémistov. Verme, že sa poučili a budú konať tak, aby boli pripravení keď príde čas.

Najmä by mali byť pripravení používať namiesto vnucovanej anarchickej liberálnej „demokracie“ nejakú vyváženú a premyslenú formu regulovanej demokracie. Tej, skutočnej demokracie, ktorá namiesto záujmu mikromenšín rešpektuje a presadzuje záujmy a vôľu drvivej väčšiny. V čase krízy dostane každý volič čas a príležitosť na to, aby dozrel a spamätal sa najmä rozlíšením skutočných potrieb a hodnôt, od zvonka vnucovaných pseudo-hodnôt.

Publikované 10.3.2020