Mystika je rozvinutý vnútorný život. To správne dokončievanie sa. Spiritualizácia aj tela.
Biblické “chodiť s Bohom” vlastne znamená ctiť si Boha vo svojom srdci.
Robiť všetko, čo robím ako uctievanie Boha.
Baránok si uvedomuje Božiu prítomnosť vnútri. Ovca hľadá zdroj iba kdesi mimo.
To je predchuť tzv. nebeskej liturgie.
Je v nás aj Ja nepravé, falošné, čo sa na božstvo neraz trápne pokúša hrať.
Najväčší nepriateľ na duchovnej ceste je podľahnúť nástrahám falošného mysticizmu. Zvedomovania sa, zduchovňovania sa, spoznávanie skrytého, ale bez Ducha Svätého.
Ovocie tých snáh bude prepchatie sa a zablokovanie nepodstatnými informáciami.
Iba pravé Ja Som, Yahwe, Kristus ho skrotí, odhalí jeho triky, oslobodí od blúdenia. Od jeho blúznenia, od jeho nevyspytateľných excesov.
Falošné Ja nám nabuliká, že sme už bohovia, že sme už veľkí.
Odporúča iba harmóniu bez duchovného boja.
Žiaden hriech vraj neexistuje. Všetko je totiž ilúzia, vývoj, skúsenosti…
Inštaluje do nás vraj božské schopnosti, ktoré uchmatne bez predplatenia utrpením. Ktoré spaluje v nás duchovný tuk našich hókuspókusov.
Dáva to eticky nedohotoveným, a to buduje našu falošnú dôležitosť.
Buduje skytú pýchu, narcizmus. Hlása slobodu a utajene zotročuje.
Ja Som nám pripomína, že je nám veľmi potrebné naučiť sa byť aj malí.
Pravdivo varuje, že sme nedohotovení. Aj hriešni.
Falošné ja iných nepotrebuje. Ani žiadnu cirkev.
Ja Som cirkev zanechal.
A za 2000 r. nezažila iba harmóniu, ale samé boje a stresy v džungli života…
A keď jej lídri boli vo vonkajšom prímerí z vládcami džungle, boje tak iba nemužne presunuli do vnútra cirkví. Do rodín. Do osudov rôznych baránkov…
Išlo jej totiž nie o klamanie seba aj iných, akoby na zemi bolo už všade nebo…