Zásobáreň pitnej vody v ohrození, my riešime vášne v parlamente

Zásadné veci v našej spoločnosti, od ktorých závisí náš život, sa ani zďaleka neriešia s takou razanciou, s akou sa rieši predvolebná politická kampaň.

Myslím, že to, čoho sme svedkom v posledných dňoch, nemá na našej politickej scéne obdobu. Pravdepodobne tým, že sa výrazne preskupujú politické sily a niektorým politickým stranám hrozí odchod na smetisko dejín, robia práve oni všetko, čo sa dá, aby sa zachránili.

Ako dobrý nápad sa im javilo zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze dva týždne pred voľbami, aby prijali niekoľko zásadných zákonov. Čo tam po tom, že to bola len snaha o vytĺkanie politického kapitálu? Čo tam po tom, že na prijatie uvedených zákonov mala vládna koalícia desať rokov, pretože už pred desiatimi rokmi to ľuďom sľúbili a nič im nebránilo v tom, aby to urobili? Všetci poznáme staré slovenské príslovie: topiaci sa slamky chytá…

Politickým humbukom sa však, bohužiaľ, často prekrývajú témy, ktoré sú pre nás životne dôležité. Aké to sú? Napríklad pitná voda. A ohrozenie jej zásob u nás, na Slovensku.

Slovensko je hneď po Rakúsku druhou krajinou na svete s najväčšou zásobou pitnej vody. Náš Žitný ostrov predstavuje najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe. A tá je permanentne ohrozovaná toxickými skládkami.

Napríklad vo Vrakuni, kedysi na miesto, kde bolo suché rameno Dunaja, vyviezli v rokoch 1966 – 1979 až 120 000 m3 toxických látok v sudoch a kaloch. Ťahá sa to tam na území asi jedného kilometra. Sudy za tie roky prehrdzaveli, a keďže stúpla hladina Dunaja, pretože sme postavili Gabčíkovo, tak zospodu voda obmýva tie sudy a toxický mrak z nich sa šíri smerom na Most a má už dĺžku päť kilometrov. Toto môže pre nás znamenať prírodnú katastrofu.

Ak 20. storočie bolo storočím ropy, 21. storočie je a bude storočím pitnej vody. Kto bude mať vodu, bude bohatý… A my si ideme otráviť náš národný, slovenský poklad!

Ministerstvo životného prostredia vie o tom od roku 2000. Ich postoj? Bez oponentúry pripravilo riešenie, ktorým je kapsula, v ktorej sa voda bude odčerpávať a filtrovať, a zároveň budú robiť permanentné vrty a tú „akože“ prefiltrovanú vodu púšťať ešte hlbšie do zeme. Ide o návrh asi za 34 miliónov eur.

Možno trochu laické, ale pravdivé vysvetlenie k uvedenému riešeniu: nejde sa odstrániť toxická skládka raz a navždy, nejde tu o rázne a jednoznačné vyriešenie problému, ale o takýto náhradný, permanentný proces, na ktorom sa hlavne niekto opäť raz dobre nabalí.

Takže zatiaľ čo sú tu ľudia kŕmení kampaňami, vybičovávajú sa tu predvolebné vášne a mnohí politici s teatrálnosťou sebe vlastnou rozprávajú a rozprávajú a rozprávajú, pod našimi nohami (doslova!) tlie časovaná bomba.