Publikované 19.02. 2020 o 22:54 
Počet komentárov:
“Máš menzes?” – pýta sa filmová Xantipa v Svini. “Nie”, odpovie adolescentka. Ďalšia odpovie rovnako. “Tak si daj toto na seba, pôjdeme na výlet.” – predohra pre scénu s ministrom. “Ani ja nemám menzes,” povie tretia kočka. “Teba sa nikto nepýtal!” – surovo odsekne Diana Mórová v úlohe vedúcej reedukačného centra.
Moja otázka a zamyslenie: Scény sú fakt surové. Pokiaľ by to aspoň vzdialene pripomínalo skutočnosť, nepoviem nič. Mýlim sa, ak v týchto surových a vulgárnych scénach vidím vlastne fascináciu takouto surovosťou a brutalitou? Fascináciu, ktorá sa odieva do rúcha politického aktivizmu?
Nie je umenie napísať hocijakú negativistickú zlátaninu a potom sa v tej beznádeji vyžívať. Čosi podobné vnímam aj v prípade kultového seriálu Hra o tróny. Prečo sme automaticky tak nastavení, že keď je niečo vykreslené negatívne, že je to zároveň pravdivé? Som snáď blázon, keď v rámci súčasného Slovenska vidím aj dobrých ľudí, dobré veci a aktivity? Alebo je mimo pán Soltész so svojou temnou víziou Slovenska?
Odpoveď tkvie možno aj v tom, že tu ide o možnosť voľby. Kto číta alebo pozerá Sviňu, nehlási sa jednoducho k pranierovaniu súčasnej politickej elity, ale hlási sa k fascinácii hnusom. Inak mi to nevychádza.
Top za 7 dní
Najnovšie z HS
Najčítanejšie z HS
0.0°C
.JPG)
