Hrozí totalita horšia ako komunizmus

„Urválekovizácia“ prokuratúry a nerešpektovanie prezumpcie neviny je cesta do pekla. Kupovaním svedkov sa nemôžeme dostať k poznaniu pravdy. „Vybavovačskí“ majstri sú bez straníckej príslušnosti, rovnako aj policajti, prokurátori a sudcovia. Boj „demokratickej“ opozície proti SMER-u a ĽSNS je iba volebné divadlo. Ich nástupom, ak splnia čo majú v programoch, nastane definitívna katastrofa. Nastúpi netrestanie nových „našich“ a pribudne prenasledovanie za názory a kresťanskú vieru.

V súčasnej dobe sme svedkami, že sa tlačí na políciu, prokuratúru a súdy, aby dopredu označovali vinníkov skôr, ako ukončia zákonom stanovené postupy.

Stalo sa módou, že skôr ako prebehnú zákonmi stanovené postupy dokázania viny páchateľom, média a politici vynášajú rozsudky a tlačia k tomu aj uvedené orgány. Žiaľ mnohí policajti, prokurátori a aj niektorí sudcovia tomu poľahli. Emeritný prokurátor k tomu hovorí „ máme prokurátora, ktorý dlhšie bez TV kamier, je celý bez seba. A zjavne sa nevie ničoho pred nimi zdržať. „ a ďalej v rozpore s etickým kódexom do televízie pred rozhodnutím súdu povie, že je presvedčený „o “150% preukázanej vine” obžalovaného a pod. …“ . Ako ďalej hovorí:“..čo je spoločensky obzvlášť nebezpečné je, že to pripomína 50-te roky – ticho sú kolegovia, odborná právnická verejnosť, ale i etická komisia, ktorá to má predsa v naplní! Toto už nie je svet, v ktorom je zákon, ústava na prvom mieste !“  Aj keď ich vo svojom rozhovore nemenuje, ale z obsahu sa to dá vyčítať, že ide konanie prokurátor Šantu https://www.youtube.com/watch?v=odrb5wqKHeM  zo Špecializovanej prokuratúry. O ďalších, ktorí krivia etický kódex prokurátora hovorí v https://www.spravodaj.net/l/my-stari-prokuratori-uz-zjavne-do-tejto-spolocnosti-medialneho-lyncu-nepatrime/ . Nazval to svetom mediálneho lynču. Charakterizuje to nasledovne – prokurátori „Začali podliehať tomu, čo aj bežní, masmédiami ovplyvnení ľudia. Pod tlakom médií chybne chápu pozíciu prokurátora. Akoby ich povinnosťou bolo každého, kto sa stane podozrivým, pohnať za každú cenu až na súd!“

 Zvláštnym typom prokurátora je Tomáš Honz, ktorí sa zrejme špecializuje na „extrémistov“ a tak jeho rukami prešli Rostas, Fico, Mazurek a teraz je na rade Bláha. Snaha trestne stíhať za „nepovolený pozdrav“ je už typickej z Urválkovskej kategórie https://www.youtube.com/watch?v=nCXVAKvwnKM .

Citovaný emeritný prokurátor v tomto smere ďalej pokračuje: „Ja som však bol naučený a toho som sa držal celý život, že musím v svojej práci vždy dbať na dodržiavanie zákona – nie na odsúdenie toho, na koho sa prstom ukáže, a to navyše za každú cenu! Takýto nesprávny prístup prokurátorov, ktorí sa predbiehajú v počte podaných obžalôb bez ohľadu na to, či majú k dispozícii relevantné dôkazy vedie k tomu, že prokurátor na súdoch dnes v 50% prehráva a občania, ktorí boli nezákonne stíhaní si nárokujú dnes už závratných 86 miliónov Eur od GP! A že tu ide o trend a nie o náhodný jav, preukazuje aj to, že rok čo rok exponenciálne tieto nároky voči GP SR vznášané nevinne prenasledovanými občanmi stúpa od roku 2013!“.

Čiže na jednej strane sa netrestajú protekční vinníci a na druhej strane sú prenasledovaní nevinní ľudia.

Tvrdí ďalej, že na prokuratúre „Začal som vnímať signály, že sa s vecami poviem to natvrdo – manipuluje“, aby sa dosiahol požadovaný výsledok v trestnom stíhaní. Takouto cestou, ak sa s tým okamžite neprestane, tak sa vraciame do 50-tych rokov minulého storočia do časov justičných vrážd (ešte šťastie, že je zrušený trest smrti).  „Spomeňme si napríklad tiež cez rozhlas prenášané trestné procesy v päťdesiatych rokoch. Tiež tam dokonca ľudia písali a žiadali smrť pre obžalovaných! A prokurátorku Poledňákovú, ktorá im aj so smutne známym prokurátorom doktorom Urválkom vyhovela.“ Z tohto krátkeho videa komentujúceho vynesenie rozsudkov nad M.Horákovou a spol. je vidno, že o vine a treste obžalovaných sa rozhodovalo dopredu https://www.youtube.com/watch?v=9uR7plvpfuc . Je hrozný čo i len náznak, že niečo také sa dnes začína opakovať.

Z toho vyplýva, že v žiadnom prípade nie je možné voliť do vedúcich funkcií polície, prokuratúry a súdov osoby, ktoré v honbe za mediálnou slávou a uznaním politikov sú ochotní porušovať právny poriadok. Odmietnuť treba takých, ktorí k stíhaným, až do odsúdenia, nepristupujú z pozície prezumpcie neviny a nie sú ochotní zabezpečovať dôkazy nie len v ich neprospech, ale aj v ich prospech, rovnovážnym spôsobom.

Druhou vážnou témou je vytvorenie ilúzie, že uplácaním svedkov je možné sa dopátrať pravdy a na základe takýchto svedectiev odsudzovať ľudí.

Slovensko má v súčasnej dobe masívnu sieť spravodajských a informačných služieb vybavených technikov o akej, pri odhaľovaní trestnej činnosti v minulosti, sa ani nechyrovalo. Táto oblasť pracuje s miliardovými rozpočtami na činnosť. Odkrytie podvodov, ktoré boli organizované v rámci „Gorily“ a tiež vytvorenie „Kočnerovej knižnice“ z telefonátov na šifrovanej aplikácii Threema ukazujú, že dnes nie je problém odhaliť každú trestnú činnosť, ak by bola vôľa. Preto stavať na svedectvách vrahov a iných zločincov, aby výmenou za zníženie trestu boli kľúčovými svedkami, je veľmi zlou vizitkou pre orgány činné v trestnom konaní. Rovnako sú choré riešenia, ktoré zo stíhania korupcie majú urobiť biznis pre svedkov trestných činov.

Korupcia totiž neprebieha iba vo finančnej podobe. Každý, kto pozná ako prebieha korupcia, tak vie, že ide o pestrú paletu služieb a protislužieb, kde finančné vyrovnanie je iba z jednou z možností. Napríklad, tomu čo zabezpečil službu, vybavovač dohodil milenku. Ako by v takom prípade postupoval pán Matovič. Takých príkladov by sa dalo uviesť množstvo, takže sľubovať 50% z úplatku pri jeho rôznych formách je aj z obchodného hľadiska nezmysel.

Veľmi zlou vizitkou pre políciu je to, ako sa postupovalo v prípade vraždy Ernesta Valku, ktorá sa stala v stráženom objekte, kde od prezidenta republiky bývalo množstvo prominentných osôb. Terajšie objavenie svedka vraždy, ktorý sa na nej zúčastňoval a jeho právne zastupovanie Danielom  Lipšicom, ktorý v čase vraždy bol ministrom vnútra je veľmi pofidérne. Ak vražda takej významnej osobnosti nie je zodpovedne ihneď vyšetrená a páchatelia odsúdení, ako sa môžu cítiť obyčajní ľudia. Čo si môžu myslieť, ako je postarané i ich bezpečnosť ?

Dávať za vinu stav korupcie iba terajším vládnym stranám je hlboká neznalosť, alebo zase iba volebné divadlo. Klany vybavovačov už dávno nemajú postavené svoje aktivity na straníckej príslušnosti.

Týmto nechcem tvrdiť, že „vybavovači“ nevyužívajú aj stranícke štruktúry politických strán na procesy vybavovania. Čisto stranícky postup bol najmä v čase tvorby „vybavovačských“ štruktúr možno dominantný, ale postupom menením vlád sa začal univerzalizovať. Aj na príklade Kočnera vidíme, že aj on prechádzal od počiatočného naviazania sa na prezidenta M.Kováča, resp. jeho syna, cez strany všetkých vlád, až po terajšiu vládu. Možno to vidieť aj na tom, že v jeho prípade, keď sa rušili Mečiarove amnestie, nebola zrušená jeho amnestia a nebolo počuť ani z radov „demokratickej“ opozície nejaké veľké protesty.

Preto v súčasnosti tí najdokonalejší „vybavovači“ sa už snažia byť so všetkými kamaráti a nie sú viazaní iba na jednu politickú stranu. Má to svoje výhody aj preto, že okrem úradníkov štátnej správy, pôsobia v nestraníckom prostredí. Predsa policajti, prokurátori a sudcovia majú zákonom zakázané členstvo v politických stranách. Ako hovorí emeritný prokurátor v článku https://www.spravodaj.net/l/temny-svet-korupcie-v-slovenskej-justicii/ dnes už „vybavovačmi“ je vytvorený “mocný slobodný trh ponuky a dopytu”, ktorý má svoju osobitnú profesionálnu kastu ľudí so svojimi pavučinami už rokmi overených známostí, cez ktoré realizujú svoje „obchodné“ aktivity.

Preto tvrdenie „demokratickej“ opozície, že odpolitizovaním polície, prokuratúry a súdnictva sa akoby šibnutím čarovného prútika všetko zmení, je podvod na voličoch. Pracovníci uvedených organizácií nesmú byť členmi politických strán, čiže kohokoľvek z ich radov ak zvolia do čela príslušnej organizácie, vždy bude nestraník. Rizikom však zostáva, že bude na motúziku oligarchov, alebo politických strán, ktoré jeho zvolenie, teraz už v zákulisí, presadia.

Skutočné plošné odpolitizovanie sa týka iba štátnej správy. Za čias Dzurindovaj vlády bol tak znehodnotený zákon o štátnej službe, že sa politické strany vrátili k úplnému ovládnutiu byrokratického aparátu. Je zvláštne, že „demokratická“ opozícia však v tomto smere nemá návrhy. Zrejme jej ovládanie štátneho aparátu vyhovuje.

Ak si niekto myslí, že to čo „demokratická“ opozícia vytvorením rôznych inšpekcií a ešte väčším posilnením nezávislosti polície, prokuratúry a súdnictva, ktoré ich uzavretie ešte viac do seba a viera, že si sami dokážu vytvoriť samočistiace procesy, musí byť veľmi naivný. Je to iba prehĺbenia súčasných problémov.

Skutočne však najväčším nebezpečenstvom pre Slovensko sú progresívci združení v PS-Spolu a roztrúsení aj po iných stranách.

Ich internacionálne postoje a menovanie Slovenska nie ŠTÁT, ale iba KRAJINA ukazuje, že im na tomto štáte nezáleží. Pre nich sú viac tzv. európske záujmy, ktoré mnohokrát idú proti slovenským záujmom, alebo ich minimálne nerešpektujú.

Triedny pohľad na svet, ktorý deklarujú v spolupráci s Denníkom N, SME, TÝŽDŇOM a ďalšími médiami selektívnym prístupom k informáciám a ich zneužívaním v „triednom boji“ proti svojim súperom. V takýchto rukách nimi navrhované Ministerstvo pre ľudské práva, občiansku spoločnosť a obranu demokracie je ministerstvom nastolenia liberalnofašistickej totality.

Rovnako aj nimi protežované hviezdy prokuratúry, ktorí už dopredu pred médiami v rozpore s prezumpciou neviny vyhlasujú, že vina je jednoznačne dokázaná a hovoria o rozsudkoch je totálnym spolitizovaním týchto orgánov činným v trestnom konaní. Ak takýto budú viesť orgány činné v trestnom konaní tak to je návrat do totality, podobnej tej komunistickej, z 50-tych rokov minulého storočia.

Viliam Oberhauser, KDŽP-Aliancia za Slovensko