Predvolebná lekcia zo stratégie. Extrémistické liberálne gigazlo má hrôzu aj zo zborov bez militarizovaného výcviku.

Keby boli naši údajne vlasteneckí politici uvažovali múdro a predvídavo, dnes by sme už mali nielen aktívne a pasívne zálohy. Mali by sme počtami veľmi slušný niekoľko-tisícový kadetský zbor vlastenecky orientovaných deciek a tínedžerov. A mali by sme aj ďalšie tisícky dobrovoľníkov-vlastencov organizovaných pod niečím, čo sú akýsi vládou organizovaní Slovenskí branci. Predbežne nazývaní „Civilné zbory“.

Za málo peňazí veľmi veľa produktov. A tohto by sa extrémistickí protištátni, teda nacistickí liberálni progresívci, skutočné gigazlo, museli báť. Oni vzniku takého komplexu museli zabrániť a aj zabránili. Už od prvého dňa od vzniku samostatného Slovenska sa inštitucionalizovali a robili na tom, aby obranyschopnosť Slovenska oslabovali. Metódy boli rôzne. Jednou z nich bolo podporovanie nevhodného konceptu ozbrojených síl pri delení tzv. federálnej armády. Tretinový model bývalej armády nebol vhodný pre budúcnosť.

Neskôr podporovali korupciu cestou využívania kšeftárskeho myslenia. Volalo sa to „ciele síl“ pre NATO ako súčasť prípravy na vstup. Kšefty išli, výcvik bol nulový. Veru hej, robili to protištátnici. Rafinovane. Už vtedy dobre organizovaní. Zabraňovali aj vzniku domobrany. Keď už myšlienku nemohli zastaviť, urobili z nej paškvil – navrhli vytvorenie tzv. 4. zboru. Hŕstka tých, ktorí na to upozorňovali bola démonizovaná, ignorovaná, umlčiavaná, napádaná, osočovaná. Infiltrovali všetky strany.

Priateľ mi položil otázku. Oplatí sa písať blogy na tému, ktorá zaujíma úzky okruh ľudí? Oplatí. Ak si blog prečíta tá časť, ktorá si z nej raz môže zobrať príklad na realizáciu. Položil mi aj inú z vážnych otázok týkajúcich sa konceptu akýchsi vládou zriadených Slovenských brancov s predbežným názvom „Civilné zbory“ na pomoc pri riešení nevojenských ohrození. Či by nebolo lepšie poskytnúť dobrovoľníkom pre mnohých atraktívny výcvik so zbraňami a v taktike.

Odpoveď má viac rozmerov. Prvým rozmerom sú nákladové požiadavky na dodatočný a pre základné určenie nepotrebný výcvik so zbraňami. Streľba z mnohých druhov vojenských zbraní je nákladná. Veľkú časť výzbroje treba draho nakúpiť a udržiavať. Na plnohodnotný výcvik by bola potrebná vysoká spotreba munície. Taktický výcvik by si vyžadoval ešte vyššie náklady. Vyžaduje sa poľný výcvik s technikou, vyvedenie do špeciálnych výcvikových priestorov, atď.

Ďalším rozmerom je, že samotný výcvik so zbraňami má v sebe prirodzené riziká ohrozenia zdravia. Navyše, tento výcvik má najvyššiu hodnotu vtedy, keď sa vykonáva v zostave organickej jednotky, pripravenej na plnenie bojových úloh. Pritom po skončení výcviku by všetci jeho absolventi aj tak odchádzali do bežného civilného života a v predpokladanom nasadení budú využívané len ich zručnosti pre nevojenské ohrozenia. Taktický výcvik hoci len do úrovne roty by bol bez obnovy nepretržitým, cyklickým a zbytočným vyhadzovaním finančných zdrojov tak, ako v čase povinnej vojenskej služby. Pre časť aktivistov Civilných zborov bude možné nájsť doplnkové formy výcviku, napr. streľby. Na orientáciu. A zľahčiť im získanie zbrojných preukazov a následne vlastných zbraní. Motivačne. Tieto aktivity by sa realizovali mimo základného rámca, poskytovaného všetkým záujemcom.

Cieľovo je možné očakávať, že výcvik ročne absolvuje niekoľko tisíc občanov. Tých, ktorí nemali možnosť absolvovať povinnú vojenskú službu. Od roku 2005 sa potenciálnych adeptov nazbieralo viac ako veľa. Úžitok by mal byť obojstranný, tak pre spoločnosť ako aj pre kadeta. Napríklad orientácia v teréne, schopnosť prežitia v lese formuje odolnosť a sebavedomie. Základy protipožiarnej výchovy, alebo prvej pomoci využije občan aj v bežnom živote. Aktivista s dobrou praktickou prípravou pri používaní prostriedkov civilnej ochrany dokáže pomôcť v prípade krízy aj svojmu okoliu a blízkym. Podobne bude užitočná schopnosť ovládania povedzme nafukovacích člnov pre prípad záplav. Časť z nich by mohla lacnejšie získať aj určité oprávnenia, zvyšujúce ich zamestnateľnosť. Možno aj vodičské preukazy. Motivátorov môže byť množstvo.

Tieto prvky výcviku sú pritom lacné a na rozdiel od plnohodnotného vojenského výcviku aj bezpečné. Do výcviku bude možné zaradiť aj určité ženijné zručnosti, ako je stavba jednoduchých premostení, alebo ručné odmínovacie postupy. V prípade vyslania jednotiek, zložených z príslušníkov Civilných zborov do mierových misií, ktoré si vyžiadajú dodatočný výcvik, aktivisti budú musieť prechádzať doplnkovým výcvikom. Napríklad aj v ovládaní niektorej vojenskej, prevažne ženijnej nebojovej techniky. Výcvik si nemusí vyžadovať kasárne. Náklady na jednotku výstupu budú nízke.

Ak by raz tento koncept dostal politickú podporu, nedajme sa slepo zlákať do pasce, ktorá výcvik zbytočne predraží bez praktického významu. Používajme strategické aktívum, ktoré nám zachovali predkovia: zdravý sedliacky rozum. Ten., ktorý vidí ďaleko dopredu a do šírky, aj do hĺbky. Na riešenie málo pravdepodobných vojenských ohrození už dávno mali byť zriadené aktívne a pasívne vojenské zálohy. Nemýľme si pojmy a určenie každého prvku, o ktorom sa v mojich blogoch zmieňujem.

Zámerom mojich blogov je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch, najbližšie pred voľbami 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Vrátane 30. augusta 2020.

Publikované 11. februára 2020