Osmanské sny

Zahraničnopolitický komentár

V súčasnosti predvolebnom dianí sa naše médiá venujú zahraničnej politike Turecka len okrajovo, hoci Turecko urobilo vážny ťah na geopolitickej šachovnici.

V posledných týždňoch sme si mohli všimnúť zapojenie Turecka prostredníctvom jeho zástupných armád do konfliktu v Líbyi. Konflikt medzi znepriatelenými stranami  GNA a LNA bol riešený v Moskve, avšak bez podpísania prímeria. Do snáh o dosiahnutie dohody boli následne zapojené aj európske štáty, zatiaľ však bez očividného výsledku. Presúvanie bojovníkov Tureckom do Líbye zo sýrskeho Idlibu pokračuje. Koncom minulého týždňa sa sýrska armáda presunula k dôležitej cestnej križovatke pri meste Saraqib v provincii Idlib. Turecko v reakcii na tento krok zriadilo v okolí mesta zátarasy a Turecký prezident Erdogan pohrozil zapojením armády Turecka do diania v Sýrii. Počas návštevy Erdogana na Ukrajine v noci z 2. na 3. februára boli zo strany Turecka prerušené komunikačné kanály s Moskvou týkajúce sa Sýrie. Turecko prestalo dodržiavať harmonogram spoločných rusko-tureckých hliadok dohodnutých v Astane a doteraz sa ich nezúčastňuje. Súčasne vyslalo konvoje tureckej armády do sýrskeho Idlibu o ktorých pohybe neinformovalo protistranu. Tieto konvoje sa stali terčom útoku sýrskej armády, pričom zahynulo 8 tureckých špecialistov (údaje sa rôznia). Následne bol vedený útok proti pozíciám sýrskej armády z tureckých pozorovateľských stanovíšť. Turci obvinili Rusko z neschopnosti prinútiť Sýriu k dodržiavaniu astanských dohôd.

Medzitým prezident Erdogan započal návštevu Kijeva banderovským pozdravom „Sláva Ukrajine“, na čo mu bolo odpovedané “Hrdinom sláva“. Na palube lietadla vracajúceho sa do Ankary zdôvodnil žurnalistom svoj pozdrav tak, že každý prezident prichádzajúci na oficiálnu návštevu Ukrajiny tento pozdrav používa. – tak píše portál rusvesna. Počas svojej návštevy Erdogan podporil celistvosť Ukrajiny a odsúdil „anexiu“ Krymu a postavenie Tatarov na jeho území. V reakcii na to ho Putin pozval na návštevu Krymu, aby na vlastné oči mohol vidieť skutočnosť. V utorok sa voči správaniu tureckej strany v Sýrii ohradil Sergej Lavrov, ktorý pripísal Turecku nedodržanie dohôd z Astany v jeho neschopnosti oddeliť teroristické organizácie od ozbrojenej opozície, ktorá je schopná dohodnúť sa na vyriešení konfliktu a vytkol mu aj presúvanie bojovníkov do Líbye. Zdá sa však, že chúťky Erdogana na vzkriesenie Osmanskej ríše nekončia len pri Sýrii a Lýbii. Ako neskôr, po návšteve Kijeva informoval ukrajinský veľvyslanec v Turecku. Turecko poskytlo 50 miliónov dolárov pre potreby ukrajinskej armády, hoci dobre pozná postoje Moskvy.

Z počínania Erdogana sa dá čítať, že sa cíti dostatočne silný, aby viedol nezávislú politiku bez ohľadu na postoje Ruska aj EÚ. Môžeme za tým vidieť tichú podporu USA, o čom by svedčilo aj prevzatie vyprázdnených území na východe Eufratu po dohode so Spojenými štátmi, hoci dodnes k naplneniu tejto dohody nedošlo, kvôli silnému odporu plánovačov Pentagonu. Tieto kroky Turecka zvyšujú tlak na Rusko a v súvislosti s prípravou cvičenia NATO Defender 2020 v Európe zvyšujú bezpečnostné riziká v celom regióne Blízkeho východu ako aj v krajinách východnej Európy, najmä v čiernomorskej oblasti. Európa neschopná zavčasu vyhodnotiť pre ňu samotnú plynúce bezpečnostné riziká a pri ťažkopádnosti reagovať na nebezpečenstvá môže ťažko doplatiť na svoju neschopnosť a napriek svojej nevôli môže byť vtiahnutá do ozbrojeného konfliktu, pretože osmanské sny Erdogana sa nekončia v Sýrii ani Severnej Afrike.