Atomizácia spoločenského poznania a extrémizmus.

Atomizácia spoločenského poznania je najťažší hriech ktorý nám priniesla „NEŽNÁ“.

To z čoho je táto spoločnosť znechutená je politická atmosféra plná neľútostných bojov, osočovania a zákerného správania sa politikov. Žiaľ toto je len vrchol ľadovca, pretože väčšina týchto neduhov je skrytá v jednotlivých odvetviach spoločenského poznania a ich zdrojoch.

Najvypuklejšie sa to prejavilo a začalo riešiť aspoň v základnom školstve. Únik škôl od reality priniesol jeho totálnu degradáciu. Duálne vzdelávanie je len malou náplasťou na škody ktoré atomizácia spoločenského vedomia priniesla.

Snaha o čistotu jednotlivých oblasti spoločenského vedomia priniesla jeho rozklad počnúc ekonomickým poznaním, cez právo, školstvo, vedu, cirkev až po spoločenské spolky.

• Pýtam sa načo sú nám tieto jednotlivé prvky spoločenského poznania ak nemajú slúžiť spoločnosti ako celku a podporovať realitu?
• Pýtam sa načo je nám konkurencia keď na ňu dopláca spoločnosť a profituje jedinec?
• Pýtam sa načo sú nám muži a ženy ak nemajú plodiť a vychovávať deti, teda venovať sa evolučnému vývoju človeka ako takého? Klonovaním či dovozom z menej vyvinutých oblasti to nikdy nedosiahneme, len premeníme ľudí na robotov.
• Pýtam sa načo je nám právo a na ňom založené súdnictvo, prokuratúra a spol. ak v ňom budu vládnuť §§ a nie zmysel práva?
• Pýtam sa načo sú nám voľby, národná rada a vláda ak o spoločnosti rozhoduje ulica nadrogovaná extrémizmom a peniazmi?
• Pýtam sa načo sú nám niektoré spoločensko vedné ústavy na SAV a akademickej pôde ak nemajú byť prepojené s praxou? Rovno ich premeňme na uzavreté kláštory!
• Pýtam sa na čo sú nám cirkvi ak sa nemajú podieľať to tvorbe zdravého spoločenského prostredia?
• Pýtam sa načo bojujeme proti segregácii, keď v mene akejsi umelej čistoty segregujeme sa ešte viac a viac?
• Pýtam sa, pýtam sa, pýtam sa, aby som sa nakoniec opýtal:

chceme tvoriť spoločnosť ktorej základom je HOMO SAPIENS, alebo stádo oviec a vlkov žijúce v tajomných húštinách?

Myslím si, že dosť bolo bezduchej demokracie, liberalizmu, čistoty a iných -izmov ktoré vedú túto spoločnosť k diktatúre peňazí a fašizmu. Navonok sa tomuto vývoju bránime ale nerobíme nič na scelenie tejto spoločnosti, skôr naopak všetko pre jej ďalšiu a ďalšiu atomizáciu.

Kuffa, Blaha, ĽSNS a pod., ktorí sa snažia vnímať spoločnosť v jej „jednote a protirečení“ sú vraj extrémisti a ich oponenti, jednooký králi rozkladajúc (devastujúc) túto spoločnosť sú fajn. Je to síce logické, lebo jednooké (monoteistické) videnie pre masy je zrozumiteľnejšie ako dialektické ale práve preto dajme šancu spoločenským vedám a postavme ich z hlavy na nohy!

Spoločnosť bez jedinca sa zaobíde ale jedinec bez spoločnosti nie. Tak začnime si vážiť spoločnosť a postavme ju na roveň jedinca a nie jedinca nad spoločnosť! Rovnocennosť práv a povinnosti jedinca a spoločnosti v ich „jednote a protirečení“ musia byť základom spoločenských vied (dialektika) a nie monoteizmus (skutočný extrémizmus), ktorý je ich prekliatím! Len tak sa stanú spoločenské vedy pre spoločnosť prínosom a nie len iluzionistickou ozdobou!

Záver:

Extrémizmus je vytrhávanie javov z celku, jedinca zo spoločnosti a teórie od reality. Javy treba posudzovať v ich „jednote a protirečení“, len tak neupadneme do pokušenia blúzniť.