Hypercentralizačná vojna byrokracie EÚ proti suverenitám členských štátov vyústi do teroru. Čiže je nutné povstanie. Proti čomu? Proti hypercentralizácii EÚ, proti nositeľom teroru a uplatňovateľom terorizmu: proti nepotrebnej eurobyrokracii. Dnes zo strany Nigela Faragea, Borisa Johnsona, Mattea Salviniho, Viktora Orbána alebo iných, ešte nevyprofilovaných politikov. Z našej strany je a bude vojnou proti terorizmu. Inými slovami – bude proti-teroristickým povstaním.
Nedovzdelaní politickí šarlatáni bez najmenšej šajny o geopolitike, o bezpečnostnej politike, o stratégii nie sú ani len partnermi do diskusie o takej závažnej téme, akou je prežitie národa. Môžu sa dovzdelať, môžu pochopiť, môžu sa spamätať. Ale potom existujú iba 2 možnosti. buď sa stanú nekompromisnými spojencami vlasteneckých a tradicionalistických síl v týchto postojoch, alebo odhalia svoju vlastizradnú podstatu.
Čiže buď ani náznakom nebudú podporovať hypercentralizáciu EÚ a už vonkoncom prestanú rojčiť o „federálnych“ ozbrojených silách a zboroch. Alebo sa budú zodpovedať pred súdmi v súlade s už existujúcimi zákonmi. Za vlastizradu a za úklady proti republike. Dnes existuje na účely zákonnosti jediná republika. V našom prípade je ňou len Slovensko ako celok. Ak dovolíme teroristom a liberálnym kolaborantom z piatych kolón eurobyrokracie podvodom zvíťaziť, zas nastane chaos. Pretože nad republikami bude ešte akási „Únia“, o ktorej sa zrazu dozvieme, že je na účely nášho národného zákona tiež republikou.
Nastúpi ďalšie „kolo“. V ňom sa rozhodnutím akéhosi európskeho súdu dozvieme, že vlastne iba „Únia“ je republikou. Gubernie predsa pred zákonom nemôžu mať štatút republík. Kto už má mať viac skúseností s popísaným procesom, ak nie Slováci? Ktorým „objektívne“ tzv. mienkotvorné masové médiá naďalej podprahovo denno-denne podsúvajú urážlivý názov bývalej 2-národnej „únie“ v nádeji, že znovu obalamutia väčšinu príslušníkov porazeného a porobeného národa.
Urážlivý preto, lebo jeden z dvoch národov, ten pôvodne počtom väčší, sa stal v názve štátu iba gramatickou koncovkou s malým „s“ v názve toho druhého, pôvodne menšieho národa. Tomu sa hovorí víťazstvo bez výstrelu, toto je nelineárny prístup. Akurát podmienkou je vždy existencia dostatočne ohlúpnutého subjektu-národa. Vtedy premývaním mozgov a terorom. Dnes znovu premývaním mozgov a terorom. Cieľ zostáva.
My Slováci, starí Sloveni, sa už musíme raz navždy zbaviť historicky vnútenej schizofrénie nedoceňovania, ba až hanobenia vlastnej štátnosti. Až vtedy dospejeme ako národ. Až vtedy budeme rovnocenní s inými. Až vtedy si zaslúžime plnohodnotný rešpekt a úctu. Najmä vo vlastných očiach. Ak to niekto nechce vidieť, tak to neuvidí.
Ak niekto podlieha porazeneckým subverzným mediálnym indoktrináciám, tak bude porazený. Ak niekto chce byť asimilovaný a národná štátnosť je mu ľahostajná, môže vycestovať a zaručene bude asimilovaný. Má obrovský výber možností. Ibaže, normálna drvivá väčšina občanov nielen Slovenska, ale aj partnerov z vyspelých a zrelých národov, to objektívne nemôže chcieť a nechce. Ani ja to nechcem pre môj – náš národ. Tak politický, ako aj štátotvorný etnický.
Základným predpokladom víťazstva nad nastupujúcim oligarchickým terorom EÚ proti národným štátom nesporne bude nekompromisný boj proti korupcii. Začať netreba postihovaním špičkových doktorov za to, že si od babky zobrali obálku alebo vykŕmenú hus. Začať treba nekompromisným zápasom proti tej účinkami najohavnejšej a najväčšej systémovej korupcii v celej histórii ľudstva. Z hľadiska priorít treba začať od eliminácie korupcie médií z eurofondov. Nekompromisným zastavením reklám tzv. europrojektov v médiách alebo ich znevýhodnením do takej miery, že ich samotné médiá budú radi odmietať. Pokračovať so zápasom proti korupcii politikov a kampaní politických strán z eurofondov. Postupovať v smere odstránenia „podchytávania“ teda „angažovania“, čiže korupcie národných oligarchov z eurofondov.
Ide o korupciu zo zdrojov, vytvorených výlučne v národných štátoch. A vo forme odvodov vysokých ziskov v dividendách násobne preplatených vazalskými štátnymi režimami kolonizačným štátnym režimom. Vazalom pritom úradníci EÚ dlhé roky nepretržite a nepravdivo tvrdia, že sú čistými príjemcami eurofondov.
Čo tak uplatniť metódu hodnoty za peniaze? Aby sme zistili, že za každý tzv. eurofond v hodnote 1 eura dostaneme výslednú hodnotu v tom najlepšom prípade 40 centov, často spochybniteľných z pohľadu spoločenskej potreby drvivej väčšiny občanov štátov.
Vzniká otázka ako to dosiahnuť, ako poraziť túto brutálnu systémovú korupciu? Nuž, cesta bude v princípe veľmi jednoduchá. V zákone explicitne pomenovať, čo to tá korupcia je. A začať tým, čo je napísané o pár riadkov vyššie. Keď sa vysporiadame s touto korupciou, potom si hravo poradíme s miestnou mini-korupciou nejakého primátora, ktorému z dohodeného projektu podnikateľ postavil plot. A najmä začneme serióznu reformu EÚ formou radikálnej decentralizácie.
Hneď na to označíme protagonistov všetkých foriem uzurpovania pilierov štátnosti pod krídla EÚ za antidemokratov, za rozvracačov rovnoprávnosti EÚ, za likvidátorov EÚ, za vlastizradcov národných štátov, za skutočných nacistov, lebo používajú zámery, ciele a metódy nacistov. Nie preto, že si to myslím, ale preto, lebo to tak je.