Zopakuje sa „Víťazný február 1948“ 29. februára 2020?

Nadnárodnej oligarchii už nestačí finančno-ekonomická,  legislatívna, korupčno-mediálna a politická moc. Oni potrebujú ovládnuť posledné mocenské piliere: bezpečnostné, to znamená vrátane spravodajských, aj justično-represívne zložky. Tým zavŕšia proces ovládnutia národov a más pomocou strachu, čiže teroru. To nie je konšpiračná teória, to je analytický záver z pozorovania faktov a prejavov správania sa.

Úniky informácií zo spravodajských, vyšetrovacích a justičných zložiek znamenajú nielen rozklad štátu. Znamená to priamy útok na podstatu štátu, na reputáciu bezpečnostných, spravodajských a justičných orgánov, na spoľahlivosť štátnych orgánov pre spojencov a potenciálnych partnerov. Je to prvok v procese eliminácie štátnosti cestou signálov o ovládnutí pilierov jeho stability a ochrany.

Zavŕšením rozkladu by bolo odovzdanie moci nad všetkými mocenskými prvkami do rúk protištátnych politických skupín, ktoré ani len neskrývajú svoje politické ciele, za ktoré sa vo väčšine štátov sveta nekompromisne uplatňuje absolútny trest, prinajlepšom sa udeľujú doživotné väzenia. Februárové voľby sa tak môžu stať zopakovaním Víťazného februára 1948 s rovnakými nositeľmi totalitného boľševizmu, dokonca vedenými rovnakými pohrobkami a priamymi potomkami tých najzadubenejších boľševikov z toho obdobia. Meno im darujem, aby som nezvyšoval už aj tak neúmerne vysokú frekvenciu ich výskytu v médiách. Toto drvivá normálna väčšina nemôže chcieť. Nemôže to ani nevidieť. Môže to len zbabelo nechcieť vidieť.

Ak by svojho času v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia mali dobové elity odvahu naplno odhaľovať ohrozenia nacistickou totalitou a našli odvahu na ich pomenovanie a otvorené odsúdenie až represie, tak dnes mohlo žiť o takmer stovku miliónov viac obyvateľov planéty. Prevažne bielej rasy, s výraznou prevahou Slovanov. Rovnaká odvaha chýbala na začiatku minulého storočia v Rusku na potlačenie tej najohavnejšej psychopatickej teroristickej politickej boľševickej chamrade v histórii ľudstva. Ak by tú odvahu na pomenovanie hroziaceho zla našli, tak mohli konať prevenciu. A zachránili by ďalšie vysoké desiatky miliónov ľudí. Znovu prevažne bielej rasy a drvivo-väčšinovo Slovanov. Dúfam, že si od tých najtupších hlboko neosvietených „lumenov“ za tieto postrehy vyslúžim obvinenie z rasizmu. Nepochybne – anti anti-belošského.

Len sa pozrime, akému mediálnemu, menovému, diplomatickému a inému teroru je vystavené slobodné rozhodnutie drvivej väčšiny pôvodných obyvateľov Anglicka v referende o vystúpení z EÚ. V Anglicku pri 73%-nej účasti oprávnených voličov viac ako 53% hlasovalo za BREXIT. Existuje štúdia, z ktorej vyplýva, že bez zarátania prisťahovalcov a ich potomkov bola medzi pôvodnými obyvateľmi Anglicka podpora BREXITU vysoko nad 70%. Porovnateľná s referendom za vstup do EÚ v roku 1975. Veľmi podobné výsledky v účasti aj výsledku podpory dosiahol Wales. Pritom do proti-brexitovej propagandy a mediálnej manipulácie sú aj vo Veľkej Británii zapojené zložky suverenizmu a nositeľov mocenských pilierov štátu. Od vedenia centrálnej banky, až po časť spravodajských služieb. Ba aj justičné orgány, dokonca aj vedenie u nich veľmi citlivo vnímaného parlamentarizmu.

Hypercentralizácia EÚ a nadnárodnou oligarchiou ovládaná monopolizácia, okrem iného aj médií, spôsobujúca cenzúru a neslobodu vyjadrovania, predstavuje rozhodujúce bezpečnostné ohrozenie pre členské národné štáty. Ale tiež pre slobodu a demokratický vývoj európskeho kontinentu. Vývoj v našom regióne už zodpovedá etape otvorenej agresie. Je najvyšší čas, aby národy na elimináciu ohrození začali prijímať protiopatrenia. Po prekročení určitej hranice – tzv. „kritickej masy“ migrantov sa proces stane nevratným a samo-živiacim. A v určitom bode zabráni možnej zmene totalitného mocenského stavu metódami najprv zastupiteľskej demokracie (voľby) a neskôr aj metódami priamej demokracie (referendum). Najúčinnejším protiopatrením je prevencia. Na odvrátenie ohrození existujú aj stáročiami overené viac a niekedy menej účinné formy paktov, alebo obranných dohôd. Proti otvorenej agresii, teda ohrozenia, ktoré prejde do nebezpečného konania, sa malé národy s obmedzenými zdrojmi zvyknú spájať do koalícií.

Otvorenej agresii vyvolávania strachu a uplatňovania teroru zo strany privilegovaných liberálno-extrémistických protagonistov hypercentralizácie EÚ treba čeliť a postaviť sa jej. Aj vo forme vytvárania koalícií s tými, ktorí čelia rovnakej agresii. S malými štátmi, s regionálnymi mocnosťami, s odvážnymi politikmi, s malými miestnymi živnostníkmi, vrátane poctivých milionárov. Lebo úspech a bohatstvo automaticky netvorí oligarchiu. Čiže so všetkými, ktorých likviduje oligarchická monopolizácia. Aby tí, ktorých je málo – oligarchia s mikro-menšinami, nemohli vyvolávaním a udržiavaním ich strachu o prežitie, z korupčných oligarchických zdrojov generovaných v národných štátoch ovládnuť tých, ktorých je veľa – normálnu tradicionalistickú väčšinu obyvateľstva štátov.

Len pripomínam – oligarchia znamená vládu menšiny nad drvivou väčšinou. Neviem si predstaviť vážnejšie ohrozenie štátu a štátnosti, ako je ovládnutie mocenských pilierov štátu lokálnou oligarchiou, čiže miestnou mafiou. Aj spravodajských služieb, polície a justičných orgánov. O to vážnejšie to pôsobí v prepojení na ovládnutie hypercentralizovanej EÚ nadnárodnou oligarchiou, čiže novodobou inštitucionalizovanou mafiou. Ktorá mimochodom intenzívne manipuluje masy, aby súhlasili s vytvorením nadnárodných ozbrojených síl a zborov. A ktorá už má od tohto roka k dispozícii popri nadnárodných súdnych zložkách aj ďalší nástroj budúceho teroru – europrokuratúru. Je čas sa prebudiť. Ak sa nepoučíme z histórie tzv. Víťazného februára 1948, môže sa nám stať, že na konci priestupného februára 2020 si históriu zopakujeme, tentoraz vo forme nástupu liberálnej totality. Tiež sa to začalo rozkladom bezpečnostných zložiek a justície.