Bláznovstvo rozumu v priamom prenose a jeho cesta ku skaze!

Rozum je dobrým sluhom, ale zlým pánom! Ak rozum vládne ako to najvyššie v našej osobnosti, postupne z nás urobí hlupákov. Urobí z nás obmedzencov! Obmedzencov o to väčších, o čo menej vnímame a o čo menej sme si schopní pripustiť jeho nadvládu v našom vnútri. Neveríte? Tu sú príklady:

Etiketa správneho stolovania sú rozumom určené pravidlá, ako sa slušne správať pri jedení. Ak sa však človek začne riadiť týmito pravidlami a nemá v sebe nič vyššieho, čo by mu umožnilo nadhľad nad matériou a čisto rozumovým uvažovaním, môže skĺznuť až k obmedzenosti a smiešnosti.

Dôkazom takejto úbohosti bol krátky rozhovor v slovenskom rozhlase s odborníkom na etiketu stolovania. Keď rozhovor dospel k tomu, že v horúcich letných dňoch je pre naše zdravie najprospešnejšia konzumácia zeleninových šalátov, redaktorka sa dotyčného odborníka spýtala, ako správne jesť zeleninový šalát.

A odborník povedal približne toto: „Šalát máme v súlade s etiketou stolovania jesť vidličkou. Ingrediencie v šaláte by preto mali byť pokrájané na malé kúsky. Ak sa však stane, že niektoré kúsky sú väčšie a nemôžeme si s nimi poradiť vidličkou, je možné použiť aj nôž. Ale to už nie je z hľadiska etikety stolovania správne. Kto preto chce zachovať bontón, nech radšej nechá kúsky šalátu, s ktorými si nemôže poradiť vidličkou nedojedené.“

Táto nesmierne užitočná rada, ktorá odznela v slovenskom rozhlase počas horúcich letných dní má enormným spôsobom pobúrila, pretože je dokonalou ukážkou úzko obmedzeného fixovania vedomia na jediný, rozumový uhol pohľadu, so stratou schopnosti vidieť veci v širšom kontexte. A ten širší kontext spočíva v uvedomení si, že na našej planéte trpí hladom 850 miliónov ľudí, a z toho vyše 100 miliónov z nich trpí hladom extrémnym. Z tohto hľadiska sa dobrá rada odborníka na etiketu, odporúčajúca nechať na tanieri nedojedené zvyšky šalátu, ak ich nemôžeme zjesť slušne, javí ako neuveriteľná absurdnosť, necitlivosť a bizarnosť. Ja osobne by som tomuto erudovanému odborníkovi na etiketu doprial žiť na miestach, kde je hlad a kde by určite po niekoľkých dňoch zjedol všetko, čo je na tanieri. Ba možno aj tanier samotný.

Podobne uletených ľudí, rozumom až smiešne obmedzených vo vzťahu k etikete, alebo hygiene, bez patričného zohľadnenia širších súvislostí je samozrejme viac. Spomínam si trebárs na jednu príhodu, súvisiacu s úzkostlivou čistotnosťou, o ktorej mi rozprávala moja známa.

Cestovala vlakom a oproti nej sedel mladý muž. Mladík si vytiahol z tašky igelitový sáčok a v ňom mal koláč. Opatrne vysunul kúsok koláča zo sáčka a začal jesť. Ako ho jedol, posúval sáčok postupne smerom nadol a úzkostlivo dbal, aby sa prstami nedotkol koláča. Keď ho už takmer dojedol a v sáčku zostal už len kúsok, ktorý by musel vybrať prstami, odhodil koláč so sáčkom do koša. Nie však preto, že by mu nechutil, ale preto, že sa už nedal zjesť absolútne sterilne a hygienicky.

Aj v tomto prípade by bolo asi užitočné odsunúť dotyčného do oblastí hladu, kde by s chuťou zjedol koláč, aj keby mu spadol na zem.

Prečo ale hovoríme o týchto dvoch príkladoch? V prvom rade preto, že ide o do neba volajúcu neúctu k práci všetkých, ktorí sa zaslúžili o to, aby sme si zeleninový šalát, alebo koláč mohli vôbec kúpiť.

A v druhom rade preto, že oba príklady sú dokonalou ukážkou obmedzenosti rozumu, nad ktorým nie je už nič viac, čo by ho presahovalo. Nič viac, čo by ho preduchovnilo a poľudštilo. Čo by človeku dalo potrebný nadhľad, a s ním schopnosť poznať hlúposť svojho počínania.

Je ale doslova tragické, že oba príklady, ktoré boli uvedené, nie sú ničím výnimočným. Sú totiž žiaľ pravidlom! Sú štýlom života, v ktorom ľudia dneška žijú systémovo! Práve preto sme svedkami mnohých absurdností trebárs v zdravotníctve, v školstve, v politike, pri vybavovaní na úradoch a v mnohých iných oblastiach života. Všade tam je jasne badateľná úzkoprsosť rozumu, ktorá nám v podobe najrozličnejších nezmyslov znepríjemňuje život.

O celej veci by v podstate nebolo treba vôbec hovoriť, ak by šlo len o spomínanú etiketu stolovania, alebo o chorobnú čistotnosť. Je však doslova tragické, ak sa úplne rovnaká miera obmedzenej rozumovej hlúposti prejavuje vo vrcholovej politike, v ozbrojených silách, v policajných zložkách, v riadení štátov, v pohľade na život a jeho hodnoty, vo vzťahu k prírode a v mnohých iných veciach.

Áno, všade tam je jasne badateľná rozumovo racionálna nedostatočnosť. Všade tam je jasne badateľná úzkoprsosť rozumu, ktorý nič nepreduchovňuje, nič nepresahuje a nič nepoľudšťuje. A preto je všade okolo nás toľko úzkoprsosti, obmedzenosti, smiešnosti, malosti, úbohosti a tragikomiky. Ale aj toľko bezohľadnosti, chamtivosti, klamstva, nečestnosti, nenávisti a podobne. Obmedzenosťou rozumu je svet deformovaný práve do takejto podoby.

A ľudia si na to postupne zvykajú, takže im nakoniec to, čo je evidentne úbohé, časom ani také úbohé nepripadá. To, čo je nízke, im časom nepripadá ako nízke. To, čo je obmedzené, im nepripadá, ako obmedzené, to, čo je skazené a zvrhlé, im nepripadá ako skazené a zvrhlé, a tak ďalej, a tak ďalej.

To však nie je život, ale živorenie! Živorenie v malosti, úzkoprsosti, obmedzenosti, tragikomike a smiešnosti zúženého, rozumového vnímania reality asi takým spôsobom, ako ju vníma kôň s klapkami na očiach.

Skutoční ľudia však odmietajú postoj väčšiny, kráčajúcej s klapkami na očiach! Skutoční ľudia vnímajú, tušia a cítia tragiku takejto obmedzenosti! Skutoční ľudia sú schopní povzniesť sa trochu vyššie a pozrieť sa na všetko z nadhľadu. Skutoční ľudia nedovolia, aby bola živosť ich citu a ducha spútaná úzkoprsosťou rozumu!

Práve títo skutoční ľudia sú svetlom sveta a soľou zeme! Jedine ich možno nazvať ľuďmi, i keď mnohí stoja na týchto pozíciách nie vedome, ale podvedome. Oni sú baštou ľudskosti, dvíhajúcou vysoko nahor zástavu živého citu a živého ducha, nespútaného a nezotročeného úzkoprsosťou rozumu! Ich rozum im slúži a nezotročuje ich! Ich rozum je preduchovnený a preto má skutočne ľudský rozmer!

Ľudstvo dneška je rozštiepené na dva prúdy. Na prúd ducha, citu a slobody, kráčajúci k výšinám pravého človečenstva, ktorého rozum stojí v službách ducha. A na prúd, svojim vlastným rozumom obmedzených a spútaných otrokov, kráčajúcich v úzkoprsej malosti k vlastnému sebazničeniu.

Sú to dve cesty, z ktorých jedna vedie k svetlu a druhá to temnoty. Sú to dve misky váh osudu našej planéty a našej civilizácie, pričom rozhodne to, čo preváži. Práve dnes sa o tom rozhoduje! Rozhoduješ o tom aj ty, človeče tým, že sa buď necháš spútať vlastným rozumom, ktorý ťa bude čoraz viacej osobnostne obmedzovať bez toho, že by si si to vôbec uvedomoval, alebo sa naopak staneš osobnosťou, slobodnou v duchu a v cite, aby si sa prostredníctvom nich povzniesol do výšin. Aby si tak získal nadhľad nad rozumom, dokázal ho preduchovniť a týmto spôsobom ovládnuť.

Náš svet si žiaľ zvolil cestu rozumu. O jej správnosti ho utvrdzujú stovky technických výdobytkov. Nebadá však, ako je technikou postupne zotročovaný a ovládaný. Tým je však ovládaný rozumom, ktorý techniku vytvoril. Rozumom, so všetkými, čoraz očividnejšie sa prejavujúcimi negatívami, ako je nečestnosť, vypočítavosť, podlosť, egoizmus, pýcha, konzum, chamtivosť, karierizmus a chladný, bezohľadný kalkul. Toto všetko sú však míľniky cesty ku skaze. Cesty k zničeniu a vydrancovaniu zeme, a tým zároveň k zničeniu celej civilizácie, a možno i celej planéty.

Ale našťastie ešte existujú takí, čo sa nestali slepými otrokmi rozumu, jeho lákadiel a výdobytkov. Je ich málo, ale je šťastím nášho sveta, že vôbec sú. Keby ich počet narástol, mohlo by to zvrátiť súčasné smerovanie do záhuby. Ak ale nenarastie, môže to aspoň obmedziť mieru zrútenia našej civilizácie, ku ktorému tlačia svet otroci obmedzenosti rozumu.

A ty, človeče, stojíš uprostred toho diania, a vo svojej slobodnej vôli rozhoduješ o tom, či sa v slobode svojho ducha a citu, a v ich postavení na piedestál svojej osobnosti, staneš strojcom vzostupu civilizácie, alebo či sa v úzkoprsej a úbohej obmedzenosti vlastným rozumom staneš naopak strojcom jej pádu a zničenia.

PS. Ak niekto nevie, čo znamená byť človekom citu, znamená to byť človekom citlivým. Byť citlivým voči svojmu partnerovi, alebo partnerke. Byť citlivým voči svojim deťom. Byť citlivým voči svojim spolupracovníkom, alebo zamestnancom. Byť citlivým voči svojim pacientom, voči svojim priateľom, voči prírode i voči zvieratám. Byť citlivým voči nespravodlivosti a voči nečestnosti. Byť citlivým voči bezohľadnosti a podlosti. Byť citlivým voči farizejstvu, voči klamstvu i voči manipulácii. To znamená byť človekom citu! To znamená byť človekom živého ducha!