Vraj maestro Karel odišiel cez eutanáziu. A vraj je to hrdinstvo. Veru nie je. A ak to nie je pravda, tak je to už veľmi necitlivé, vypúšťať podobné rozplašovačky .
Snoríme si do intimity a milujeme kompro? Prečo?
Tohoto sú povinní sa držať katolíci:
CIC 83, Kán. 220
Nikomu nie je dovolené nezákonne poškodiť dobrú povesť, ktorú niekto má, ani porušiť právo akejkoľvek osoby na ochranu vlastného súkromia.
Toto by mali rešpektovať občania SR:
Ústava SR čl.19
Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Pápež Benedikt XVI. v rozhovore povedal, že treba sa nám naučiť rešpektovať tajomstvo iného človeka.
Teóriu máme dobrú. A aká je prax. Mnohokrát presne opačná.
Snoríme si nie už iba do taniera, ale úplne bežne aj do súkromia. Tí drzejší aj do intimity.
“Táto krajina” sa premenila po 30 r. bezbrehej slobody na nedôstojné “kočnerovce”. Mariana K. preberajú všetky klebety milujúce médiá. Aj bulvár, aj maenstream, aj alternatíva. Aj kaviareň, aj krčma, aj parlament, aj naše obývačky…
Už aj kresťania v politike citujú jeho šťavnatú komunikáciu. Môže byť aj pravdivá a môže byť aj s falošnými dodatkami. Kto z nás si môže naisto zistiť pravdivý skutkový stav? Asi nik. A tak sa pri svojich posudkoch a rozsudkoch “nezabudnime skalopevne držať svojich určite neomylných pocitov”… Aby sme “verne adorovali” svoju dojmológiu a predbiehali netrpezlivo aj konečný rozsudok Posledného súdu.
Asi sa nášmu majstrovi Slovenska v lobbingu iba vrátilo to, čo zasial. Investoval tisíce euro do už nezákonného špehovania intimity mnohých. Investícia do kompra je lepšia než do značkového obrazu. A tak teraz, keď sa to otočilo, špehujú tí mnohí vzrušene, každodenne a gradujúco jeho intímnu zónu. Škodoradosť jedného sa pretavila do škodoradosti celonárodnej.
Vrajkresťania určite navrhnú zvalenie 30 r. viny mnohých iba na pár vybraných jedincov, aby poschovávaní lotri iní mohli pokračovať ďalej s vyjednávačom iným…
Prečo máme pudové nutkanie riešiť kriminálnu intimitu niekoho iného? Nie je to náhodou preto, že naša intimita je tiež nejakou kriminalitou intoxikovaná?
Nesnoríme mi do vzrušujúcej zakázanej zóny iných náhodou aj preto, že si “liečime” nudu v tej svojej oblasti bytia?
A ak to niekto pácha už agresívne, nebude to náhodou symptóm jeho zúfalej prázdnoty tej časti v nás, ktorá by po rokoch čestne a rozumne prežitého života mala byť plná odhalených skrytých pokladov?
Ak tam miesto tých pokladov zaparkovalo iba nič, tak preto asi to snorenie. Ak sú tam reálne “čierne diery” po vytunelovaní intímnymi kriminálnosťami, preto asi už tá drzá agresivita.