Čo majú občania požadovať od politických strán a hnutí v čase kampane pred voľbami do NR SR ? Aby dali verejný prísľub k dôležitým politickým témam.

Úvodné poznámky

Pred voľbami do NR SR a teda ešte pred oficiálnym zahájením kampane pred voľbami do NR SR sú občania pravidelne informovaní o prieskume verejnej mienky v otázkach toho, koho by  volili, ak by sa voľby  uskutočnili už v tomto čase.  Dovolím si navrhnúť lepší spôsob, ako sa zaoberať otázkou, pre ktorú politickú stranu ( hnutie ) sa rozhodnúť hlasovať. Prieskum verejnej mienky je iba formalita, ktorá občanov – voličov zbytočne ( a možno celkom úmyselne ) dezorientuje.

V tomto svojom článku navrhujem zriadiť ( ustanoviť ) inštitút Databáza voličskej základne pre voľby do NR SR a v rámci uvedenej databázy návrhov, pripomienok a dotazov uplatniť pravidlo verejného prísľubu zo strany politickej strany ( hnutia ), ktorá sa rozhodne kandidovať.

V kampani pred voľbami do NR SR je dôležité okrem programov politických subjektov predstaviť aj zásadné myšlienky, návrhy, podnety občanov- voličov, aby ich zástupcovia v zastupiteľskom orgáne mohli využiť v prospech obecného blaha celého národa.

Doba, v ktorej žijeme, sa rapídne zmenila. A nie je jednoznačne, či v prospech ľudu, ktorý je základom štátnej moci. Politické subjekty, ktoré sa neustále už roky uchádzajú o dôveru občanov, akosi z vlastnej iniciatívy tiahnu v mnohých myšlienkach a politických aktivitách niekde k vyššej, nadnárodnej moci, ktorá sa v rôznych podobách snaží presadzovať v Európe a vo svete a to bez ohľadu na spoločné záujmy obyčajných ľudí a ich spoločnú silu a blaho skryté v národnoštátnych záujmoch a štátnej suverenite, a zo subjektívneho hľadiska vo vlastných schopnostiach každého jedinca.

Naši zástupcovia v dôležitých štátnych funkciách nás presviedčajú, že naše spoločné blaho je v rukách práve nadnárodných štruktúr rôzneho charakteru, ktoré musíme velebiť, uznávať, podporovať. Život pod vedení nadnárodných štruktúr naši politici pokladajú priam za výsledok akéhosi „dialektického zákona“ vývoja spoločnosti, ktorá nemá žiadnu alternatívu.

Musíme sa  prispôsobiť, teda podporovať našich politikov v tom, ako sa nám v svojich politických zámeroch a aktivitách vzďaľujú a vedú nás do „Ríše nadnárodných štruktúr“, ktorá nám, podľa našich politikov, zabezpečí istoty a konzumný blahobyt. Vlastný štát postupne oslabujú ako nepotrebnú entitu, pričom už vôbec nechcú dbať o naplnenie tézy, že štát má predstavovať v politickom systéme pevný základ, ktorý je dôležitý a nenahraditeľný pre existenciu občanov a prežitie národa.

Aby sme ako občania skutočne s nadšením podporovali u svojich zástupcov vzďaľovanie sa od nás k nadnárodným myšlienkam, ideám a ideológií ( novej politike ), k tomu EÚ ( Brusel ) a naša vládna moc potrebujú rozvinúť politiku boja proti extrémizmu a dezinformáciám, pretože len takýmto spôsobom budeme môcť pochopiť a vidieť pravdu, ktorú šíria tí, čo ich nikto nevolí a nikomu sa nezodpovedajú. K tomu všetkému potrebujú ešte niečo iné: aby sa kampaň pred voľbami do NR SR organizovala spôsobom, ktorý neumožní občanom – voličom, aby sa otvorene „šprtali“ v politických témach, ktoré sú z ich pohľadu tabu či nepríjemné na vysvetľovanie a najmä, aby sa nemuseli niektoré témy vynucovať na praktickú realizáciu. Konkrétny príklad: napríklad požadovať reformu EÚ tak, aby tá bola skutočnou medzinárodnou organizáciou ( nie super štátom ), ktorá bude mať význam pre naplňovanie národnoštátnych záujmov každého členského štátu.

V dnešnej dobe plnia voľby do NR SR aj nepísanú úlohu: „demokratický“ si máme zvoliť svojich zástupcov cez nálepky politických podnikateľských subjektov, aby tí potom mohli s čistým svedomím si vyberať úlohy, ktoré postupne pomôžu podriaďovať štát aj s občanmi pod moc nadnárodných štruktúr. Konkrétny príklad: nedávno NR SR „bez mihnutia oka“ ústavnou väčšinou ratifikovala zmluvu CETA a tak sa podriadila splniť záujem nie svojich občanov, ale vyššej a racionálnejšej ( ? ) moci.

Pokiaľ si však ako občania volíme svojich zástupcov ( v rámci zastupiteľskej demokracie ), tak máme plné právo „nakladať“ so svojimi kandidátmi a volenými zástupcami tak, aby nás presvedčili, že budú mať záujem reprezentovať naše ľudské a občianske záujmy, národné záujmy a že nás ochránia pred nadnárodnými silami, záujmovými skupinami ( korporáciami ) a ich snahou vládnuť nám, občanom členských štátov EÚ, bez mandátov, ale o to razantnejšie a nemilosrdne rozhodovať podľa svojich získaných mocenských pozícií.

Za legitímne a legálne je potrebné pokladať také politické javy a procesy, ktoré sa odohrávajú na základe delegovanej moci od samotných občanov. Občania teda majú právo od kandidátov na plnenie zastupiteľskej funkcie požadovať aj také niečo ako je samotný verejný prísľub, že ich budúci zástupcovia budú presadzovať politické témy, ktoré sú v popredí záujmov práve občanov – voličov.

Navrhujem redakcií internetového denníka Hlavné správy, aby sa podujala na základe môjho návrhu verejne zorganizovať to, čo navrhujem: a) vytvoriť databázu návrhov, dotazov a pripomienok od svojich občanov – voličov, ktorú bude možné využiť v kampani pred voľbami do NR SR a za b) navrhnúť politickým subjektom, ktoré sa budú chcieť uchádzať o dôveru občanov vo voľbách, aby dali svoj verejný prísľub k politickým témam, ktoré som uviedol a ktoré je možné upraviť, prípadne doplniť o ďalšie témy.

Predpokladám, že vytvorenú databázu voličskej základe k voľbám do NR SR a použitie pravidla verejného prísľubu  bude potrebné určitým spôsobom vyhodnotiť a zverejniť pre potreby voličov a kandidujúcich politických subjektov.

I.

Na prvý pohľad sa zdá, že občania – voliči si majú iba trpezlivo počkať na deň volieb do NR SR a týchto volieb sa zúčastniť.  A ešte predtým sledovať, najmä na televíznych obrazovkách, kampaň pred voľbami, ktorá je „organizovaná“ na spôsob, aby čo najdokonalejšie bolo možné pred voličmi zastierať, čo by si mali uvedomovať v súčasnej dobe z hľadiska svojich potrieb a záujmov, rovnako ako potrieb a záujmov celej spoločnosti,  a na základe toho sa rozhodnúť, komu dajú svoj hlas.

Úspešný výber zástupcov do NR SR by mal byť výsledkom: a) kvalitného zákona o voľbách do NR SR, b) kvalitne zorganizovanej kampane pred voľbami  a c) schopnosti občana – voliča analyzovať program kandidátov na zástupcov občanov a ich verejné zdôvodnenia priorít. Niekoľko mesiacov pred voľbami nijako nemôžeme ako občania – voliči ovplyvniť kvalitu zákona o voľbách do NR SR, hoci sa už dávno vie, že tento zákon je potrebné zrušiť a na celospoločenskú diskusiu je potrebné predložiť  návrh nového volebného systému pre voľby do NR SR.

To, čo je teda možné pri existujúcom a platnom zákone o voľbách do NR SR ovplyvniť, sa týka  kvalitne zorganizovanej kampane pred voľbami a schopnosti občanov – voličov analyzovať program kandidátov tak, aby sa podľa svojho názoru a záujmov rozhodli, komu dajú svoj hlas. Schopnosť občanov je potrebné doplniť o ich novú aktivitu: požadovať od politických strán a hnutí, aby dali svoj verejný prísľub k politickým témam, ktoré požadujú nastoliť na riešenie. O tomto prísľube sa zmienim v jednej z časti tohto článku. Nie je potrebné špeciálne dokazovať, že mimoriadny vplyv na občanov – voličov  a na ich analytické schopnosti má úroveň kampane pred voľbami.

Zamysleli sme sa doteraz nad tým, v koho rukách je kampaň pred voľbami  do NR SR ?  Jednotlivo sa každý politický subjekt podľa svojich schopnosti a možnosti pokúša o určité aktivity v rámci svojich predstáv o kampani pred voľbami, pričom sa snaží spolupracovať s nejakou „odbornou“ agentúrou, napríklad pre komunikáciu s verejnosťou. Spoločne sa kandidujúce subjekty podriaďujú predovšetkým  vplyvu súkromného mediálneho trhu, ktorý okrajovo dopĺňa naša verejnoprávna televízia.

Cez súkromný mediálny trh sa akosi zákonite „prefiltrujú“ politické predstavy ( projekty ) politických subjektov do takej podoby, aby mohli byť použité pre spracovanie v hlavách ( a srdciach ) občanov – voličov. Ak vôbec môže existovať nejaká konfrontácia v názoroch na rôzne politické témy, tak iba takým spôsobom, že oponentom kandidátovi môže byť iba iný kandidát   na jednej strane a na strane druhej iba moderátor a nie občan – volič. Občania – voliči sú nepozorovane vyňatí z politického predvolebného boja, hoci ich samotná Ústava SR pokladá za politickú silu.

Na základe uvedeného si je potrebné uvedomiť, že pre kvalitný výber zástupcov občanov do NR SR je najdôležitejší Nie vplyv a všelijaké „propagandistické hry“ súkromného mediálneho trhu a ich rôznych prisluhovačov, ale najdôležitejší je vplyv občanov – voličov a ich možnosti presadiť svoje názory a postoje v kampani pred voľbami. Občania – voliči majú mať prednosť pred „politikou“, ktorú robí mediálna sféra !

To sa v našej demokratickej krajine vôbec nedeje a pre občana – voliča sa nevytvárajú adekvátne podmienky k tomu, aby mohol byť aktívnym účastníkom kampane pred voľbami.  Prečo je to tak ? Pretože je to v akomsi súlade aj s platným volebným systémom pre voľby do NR SR.  Cez existujúci volebný zákon a cez existujúcu predvolebnú prax sú v našej spoločnosti vedome z úrovne niektorých politických strán a hnutí a ich podporovateľov vytvorené podmienky pre minimalizovanie vplyvu občanov – voličov na možnosť zabezpečenia kvalitného výberu  zástupcov občanov v NR SR.

Nesmieme si robiť nádeje, že súkromný mediálny trh bude mať záujem zastať sa strany občanov – voličov. Takže kto má mať v rukách kampaň pred voľbami do NR SR ?  Prípravu a realizáciu kvalitnej kampane pred  voľbami do NR SR  má mať v rukách štátna moc, konkrétnejšie verejná správa !

Je ťažko pochopiť, že základom štátnej moci sú iba občania SR ( ! ) a v tomto prípade úplne rovnoprávni a že iba na základe tejto politickej rovnoprávnosti sa má vždy po štyroch rokoch obnovovať štátna moc ?

Štátna moc cez systém verejnej správy má vytvoriť náležité podmienky pre zabezpečenie kvalitnej kampane pred voľbami do NR SR. A politické subjekty, ktoré sa uchádzajú o dôveru a podporu občanov, majú k svojej plnej spokojnosti podmienky pre kvalitnú kampaň pred voľbami využiť.

Štátna moc cez systém verejnej správy je povinná rešpektovať princíp politickej rovnoprávnosti a je tou mocou, ktorá sa má zastať strany občanov SR. Z tohto dôvodu vláda SR je povinná vždy pred dôležitými voľbami prijať komplex opatrení pre vytvorenie podmienok pre zabezpečenie kvalitnej kampane pred voľbami. Voľby do NR SR sú vecou verejnou, nie súkromnou a preto aj samotné financovanie kampane pred voľbami má byť záležitosťou štátu.

Doterajšie skúsenosti z organizovanie napríklad voľby prezidenta SR či volieb do Európskeho parlamentu, respektíve volieb do NR SR ukazujú, že štátna moc sa svojej povinnosti rešpektovať princíp politickej rovnoprávnosti nepozorovane vzdala v prospech súkromných spoločnosti mediálneho či iného zamerania. Je to v súlade s dlhodobým zámerom postupne zlikvidovať štátnu moc na úrovni národného štátu. A občan ako základ štátnej moci ostal v úzadí pozornosti štátnej moci a stal sa centom pozornosti len pre aktivity štátu spojené s prijatím a uplatňovaním represívnych opatrení ( napríklad v rámci politiky boja proti extrémizmu ).

V zásade ide o to, aby štátna moc cez verejnú správu vytvorila podmienky pre aktivizáciu občanov – voličov v období kampane pred voľbami do NR SR, aby tí mohli počuť nie iba sľuby kandidátov o tom, čo budú robiť ako zástupcovia občanov, ale aby sa jednotlivé programy ( či politiky v nich ) verejne zdôvodňovali. Iba tak bude možné, aby sa občania  mohli zorientovať v tom, čo môžu a majú požadovať od politických strán a hnutí v čase pred voľbami do NR SR. Takže konfrontácia v názoroch na rôzne politické témy má prebiehať predovšetkým na línií vzťahu politických subjektov ( kandidátov )  a občanov voličov, ktorých úloha sa má prejavovať v dvoch rovinách: a) ako oponentúra k predloženým programom politických subjektov a b) ako databáza priorít voličskej základne ( občanov ), ktorú bude potrebné vytvoriť a teda určitým spôsobom zorganizovať.

II.

Na základe uvedeného si dovolím uviesť niekoľko iniciatívnych návrhov k tomu, čo  je potrebné vyžadovať od štátnej moci ( verejnej správy ) a politických subjektov, ktoré sa chcú stať nositeľmi štátnej moci a určovať osud Slovenskej republiky v ďalšom období. Myslím si, že je potrebné:

II.1. Aby na úrovni vlády SR bol čo najskôr schválený dokument o komplexe opatrení pre zabezpečenie podmienok pre zrealizovanie kampane pred voľbami do NR SR.

II.2. Aby voľby zástupcov občanov boli organizované nielen na základe sľubov politických subjektov, ale aj na základe iniciatív občanov – voličov. Z tohto dôvodu je potrebné zriadiť inštitút „Databáza voličskej základne pre voľby do NR SR.“  Databáza má byť určená k tomu, aby každý aktívny občan, združenie či inštitúcia mohli zaslať stručné návrhy k tomu, aké priority ( úlohy ) je potrebné zo strany zákonodarného zboru a vládnej moci riešiť. Databázu bude  potrebné k určitému termínu uzatvoriť a následne pripraviť verejnú prezentáciu vytvorenej databázy priorít občanov – voličov a to aj za účasti a spolupráce kandidátov.

Je potrebné predpokladať, že časť sľubov každého kandidáta môžu tvoriť aj sľuby formulované na základe vytvorenej databázy. Tento inštitút môže byť zrealizovaný len za predpokladu, že bude ustanovený organizačný štáb zložený zo zástupcov MV SR, RTVS, ZMOS, samosprávnych krajov,  akademickej  obce a podobne. Úlohou organizačného štábu pod vedením MV SR bude aktivizovanie voličskej základne pre kampaň pred voľbami do NR SR.

II.3. Cez opatrenia na úrovni vládnej moci a zákonodarnej moci výrazne posilniť úlohu RTVS ako verejnoprávnej inštitúcie v rámci obdobia kampane pred voľbami. RTVS má plniť takú úlohu, aby mohla posilňovať vplyv občanov – voličov na výber a verejné vypočutie kandidátov v období kampane pred voľbami

II.4. Všetky politické subjekty, ktorých kandidátky Ústredná volebná komisia zaregistrovala, si majú dať za povinnosť najneskôr do 60 dní pred dňom volieb do NR SR predložiť MV SR stručný a záväzný prehľad úloh, ktoré majú záujem presadzovať v prospech občanov a našej vlasti. MV SR si má dať povinnosť zverejniť sľuby politických subjektov do 40 dní pred dňom volieb do NR SR na príslušnej webovej stránke a informovať o tom všetkých voličov.

II.5. V rámci pôsobnosti miestnej štátnej správy by bolo vhodné, aby okresné úrady zorganizovali  v okresných mestách ( a obciach väčšieho významu ) verejné vypočutia politických strán a hnutí, ktoré boli zaregistrované Ústrednou volebnou komisiou a to samozrejme za účasti občanov z miest a obcí okresu.  Organizovať verejné vypočutia v rámci okresov SR pokladám za veľmi potrebné a dôležité, pretože tieto majú za úlohu nahradiť neefektívne politické súboje v súkromných médiách.

II.6. Verejnú prezentáciu vytvorenej databázy priorít voličskej základne je potrebné organizovať z úrovne MV SR a RTVS na republikovej úrovni, pričom rozhodujúcu úlohu v príprave má zohrať ustanovený organizačný štáb pre inštitút databázy.

III.

V tejto časti článku naznačím, čo občania môžu požadovať od politických strán a hnutí  v kampani pred voľbami do NR SR. Niekoľko návrhom predkladám v rámci vlastnej iniciatívy, ale je možné požiadavky rozšíriť o ďalšie dôležité a zaujímavé návrhy.

III.1. Občania – voliči potrebujú požiadať politické subjekty, ktorých kandidátky boli zaregistrované Ústrednou volebnou komisiou, aby sa vyjadrili k niekoľkým zásadným politickým otázkam ( témam ), ktoré ovplyvňujú život spoločnosti a demokratické prostredie v nej.

Občania SR si môžu dovoliť uplatniť vo vzťahu k politickým stranám a hnutiam pravidlo verejného prísľubu.

Z môjho pohľadu  môže ísť  o tieto otázky ( témy ):

1. 1. 1. 1. Aký je postoj politickej strany ( hnutia ) k fungovaniu EÚ a k jej snahám o presadenie politickej integrácie. Aký je postoj politickej strany ( hnutia ) k návrhu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, aby sa členské štáty EÚ vzdali štátnej suverenity. Ako si politická strana ( hnutie ) predstavuje ochranu národných záujmov, zvrchovanosti a štátnej suverenity SR za situácie, že je riadnym členom EÚ. Môže dať politická strana ( hnutie ) v rámci kampane pred voľbami do NR SR verejný prísľub, že sa otvorene postaví proti snahám EÚ ( Bruselu ), prípadne  našej vládnej moci, o presadenie politickej integrácie a teda ustanovenie európskeho super štátu.
         2. Môže politická strana ( hnutie ) dať  v rámci kampane pred voľbami občanom SR verejný prísľub, že sa zaväzuje k tomu, že v nasledujúcom volebnom období  navrhne alebo bude podporovať prijatie nových zákonov o voľbe prezidenta SR, o voľbách do Európskeho parlamentu a o voľbách do NR SR a to s cieľom posilnenia vplyvu občanov na výber kandidátov, politických priorít a skvalitnenia kampane pred voľbami ?
         3. Môže politická strana ( hnutie ) dať v rámci kampane pred voľbami občanom SR verejný prísľub, že nebude podporovať EÚ v realizácií jej politiky masovej migrácie obyvateľstva zo sveta do Európy a že nedovolí, aby sa politika masovej migrácie a s ňou spojených povinných kvót realizovala na území SR ?
         4. Môže politická strana ( hnutie ) dať v rámci kampane pred voľbami občanom SR verejný prísľub, že po voľbách do NR SR nebude podporovať prípadné návrhy na zrušenie doteraz prijatých a platných sociálnych balíčkov a že tieto ostanú v platnosti aj v nastávajúcom volebnom období ?
         5. Môže politická strana ( hnutie ) dať v rámci kampane pred voľbami občanom SR verejný prísľub, že po voľbách do NR SR navrhne alebo bude podporovať návrh, aby niektoré zákony týkajúce sa politiky boja proti extrémizmu a dezinformáciám boli zrušené ?
         6. Môže politická strana ( hnutie ) dať v rámci kampane pred voľbami občanom SR verejný prísľub, že po voľbách do NR SR navrhne alebo bude podporovať politiku ochrany obyvateľstva SR vo veciach prijatia ústavného zákona o zákaze čipovania zvierat a ľudí, o zákaze zrušenia platieb obyvateľstva v hotovosti, o zákaze nútiť občanov k povinnému očkovaniu z rôznych dôvodov, o zákaze inštalovať vo verejných priestoroch internet 5 G ?
         7. Môže politická strana ( hnutie ) dať v rámci kampane pred voľbami do NR SR občanom SR verejný prísľub, že po voľbách do NR SR navrhne alebo bude podporovať vo vzťahu k Ruskej federácií takú politiku, ktorá umožní pokladať Rusku federáciu za dôležitého partnera  pre zabezpečenie kolektívnej bezpečnosti v Európe a v rámci ktorej bude možné na základe novej zmluvy rozvíjať vzťahy priateľstva a vzájomnej spolupráce, čo povedie aj k určitým pozitívnym zmenám v rámci politiky NATO ?
         8. Môže politická strana ( hnutie ) dať v rámci kampane pred voľbami do NR SR občanom verejný prísľub, že po voľbách do NR SR navrhne a bude presadzovať, aby vládna moc prijala súbor opatrení na postupne  zvyšovanie sebestačnosti SR v základných potravinách a aby k tomuto problému bola otvorená celospoločenská diskusia ?
         9. Už pred niekoľkými rokmi hlavní politickí predstavitelia EÚ spísali politický dokument s názvom „Dokončenie európskej hospodárskej a menovej únie“. V duchu ideológie europeizmu existuje podľa predstaviteľov EÚ iba jedna cesta a to cesta väčšej harmonizácie, hlbšej koordinácie hospodárskych politik, a ďalší presun suverenity z národnej úrovne na úroveň európsku. Ide o to, aby ďalšie členské štáty EÚ boli v eurozóne a ide predovšetkým o to, a to sa už tvrdí otvorene, aby eurozóna prostredníctvom hospodárskej, finančnej a fiškálnej únie smerovala k únií politickej a teda k európskemu super štátu. Ide o dokument, ktorý sa na našej národnej úrovni vôbec nespomína, hoci celým dokumentom sa prelína snaha o väčšiu centralizáciu, harmonizáciu a nárokovanie si ďalšieho presunu suverenity z národnej úrovne na európsku úroveň. Dokument  jasne navádza, že v praxi sa bude vyžadovať, aby jednotlivé členské štáty súhlasili so stále častejším spoločným rozhodovaním o jednotlivých častiach svojich vnútroštátnych rozpočtov a hospodárskych politík. Čiže všetko sa má diať v jednom smere tak, aby zásadné rozhodovanie nepodliehali vôli našich národných politikov, ktorých si volíme, čo znamená, že to nemôže podliehať ani vôli nás, občanov. Toto sa zo strany našich národných politikov dodržiava a preto sa o celej problematike, ktorú rieši uvedený dokument, nekoná žiadna zmysluplná verejná či spoločenská debata.  Takže otázka pre politický subjekt: Môže politická strana ( hnutie ) dať  v rámci kampane pred voľbami do NR SR občanom SR verejný prísľub, že na základe dokumentu „Dokončenie európskej hospodárskej a menovej únie“ po voľbách do NR SR bude presadzovať, aby sa k danej problematike otvorila celospoločenská diskusia a na základe nej, aby sa navrhlo vládnej moci prijať v záujme SR potrebné opatrenia k tomu, aby sa predsavzatia z uvedeného dokumentu nemuseli realizovať ?
         10. Je známe, že zástupcovia EÚ a predseda vlády Kanady ešte v októbri 2016 podpísali dohodu CETA ( Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu ), vo februári 2017 dohodu schválil EP, v máji 2017 kanadská strana a NR SR ústavnou väčšinou ratifikovala dohodu dňa 25.septembra 2019. Na prvý pohľad sa zdá, že je všetko v poriadku. Lenže je veľmi veľa nejasnosti a nedoriešených otázok vrátane toho, že zmluva má prednosť pred zákonmi SR, čo znamená, že ničím ju nemôžeme ovplyvniť, hoci budeme každý rok voliť svojich nových zástupcov. Zamlčiava sa, že zmluvou CETA postupne dôjde k zničeniu poľnohospodárskych EÚ štandardov a ochranných značiek potravín a tradičných postupov výroby, to isté platí pre charakter špecifickej národnej priemyselnej výroby, štát príde o národnú suverenitu a odovzdá ju anonymným korporátnym tribunálom, kvalitu služieb a s nimi spojených produktov už nebude môcť určovať národný štát, ale korporácie, to isté sa bude týkať pracovných podmienok a s nimi spojeného sociálneho zabezpečenia: zničia sa domáce štandardy sociálneho zabezpečenia, práce, miezd, dôchodkov a bude organizovaná náhrada pracovnými silami dovezenými odkiaľkoľvek. Zmluvou CETA sa samotný štát podriaďuje politike korporácií a pokiaľ by štát chcel niečo robiť podľa záujmov občanov SR, potom budú nasledovať na štát žaloby a pokuty. Zničí sa lokálna kvalita výroby a bude nahradená zmätkami dovezenými z odkiaľkoľvek, čiže zničí sa samotná lokálna ekonomika. Môže politická strana ( hnutie ) dať pred voľbami do NR SR verejný prísľub, že po voľbách do NR SR bude presadzovať, aby sa k zmluve CETA otvorila celospoločenská diskusia a na základe nej aby sa navrhlo vláde SR prijať v záujme SR  a jej občanov potrebné opatrenia ? Je ochotná politická strana ( hnutie ) bojovať za zrušenie zmluvy CETA pre podmienky SR ?
         11. Okrem EÚ mimoriadnu moc v Európe nadobúdajú ECB a nadnárodné korporácie. O tieto otázky sa politické strany nezaujímajú a to z rôznych dôvodov. Ešte v roku 2014 vznikla Európska banková únia, ktorá podľa politikov mala obnoviť dôveru vo finančný trh a pomôcť naštartovať úverovanie európskej ekonomiky. Bankový sektor EÚ je veľmi zadlžený. Vznikom bankovej únie sú všetky dlhy eurozóny zospoločenštené a na záchranu existujúceho bankového systému budú využívané vklady občanov i z iných krajín a môžu byť ohrozené aj penzijné fondy. Angela Merkelová ešte v júni 2012 na zasadaní Rady EÚ v Bruseli povedala celkom jasne, že ak bude  zriadený jednotný Európsky bankový dohľad pod vedením ECB pre celú eurozónu, bude mať fond Európskeho stabilizačného mechanizmu ( ESM ) konečne možnosť rekapitalizovať banky priamo ! Členské štáty eurozóny z peňazí daňových poplatníkov mali za niekoľko rokov naplniť fond ESM v celkovej sume 700,- miliárd eur. Na tomto naplnení sa aktívne podieľala aj SR a mala prispieť čiastkou približne 5,7 miliárd eur. Tí, ktorí zapríčinili problém dlhov – veľkobankari – dostali od politikov EÚ ( a teda aj našich ) voľné ruky k tomu, aby konečne zničili tých, ktorí s tým nemajú nič spoločného. Ukazuje sa, že euro je nástrojom elít, ktoré majú iné ciele ako je blahobyt občanov EÚ. Cez euro bola eurozóna systematický hnaná do dlhov, ktoré nie sú splatiteľné.  Podarilo sa rozvrátiť ekonomiku mnohých európskych krajín a vyvolať chaos. Dôsledky takejto politiky budú spojené s vynucovaním si privatizácií všetkého, čo je ešte v Európe k dispozícií, vrátane vody a vzduchu. A ako je známe, Európska komisia sa odmietla zaoberať petíciou takmer dvoch miliónov občanov z členských štátov EÚ, ktorá odmieta privatizáciu hospodárenia s vodou (  Right 2 Water ). Môže politická strana ( hnutie ) dať pred voľbami do NR SR občanom SR verejný prísľub, že po voľbách do NR SR bude presadzovať, aby  vláda SR verejne zdôvodnila ako funguje banková únia, fond Európsky stabilizačný mechanizmus, aká je politika ECB a teda aké opatrenia vládna moc navrhuje, aby štát mal dohľad nad finančným trhom ?
         12. Môže politická strana ( hnutie ) pred voľbami do NR SR dať občanom SR verejný prísľub, že po voľbách do NR SR nebude podporovať iniciatívu Severoatlantickej aliancie a EÚ, aby v budúcnosti bolo možné jednoduchým spôsobom prepravovať vojenskú techniku po Európe a to najmä v smere na východ.
         13. So vznikom Spoločnej európskej a obrannej politiky sa EÚ zapojila do aktivít krízového managementu mimo svojho územia – do vojenských i civilných mierových misií, prevencie konfliktov a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti. EÚ spolupracuje s OSN a spolufinancuje jej mierové misie z 37 %. V posledných rokoch misie EÚ spolupracovali v Mali, Stredoafrickej republike, Somálsku, Demokratickej republike Kongo, v Afganistane. Sú známe misie v Líbyi, v Kosove, Bosne a Hercegovine, Palestíne, Iraku, na Ukrajine. Vojenské misie majú v budúcnosti slúžiť ako preklenovacie mechanizmy pre mierové misie OSN. Môže politická strana ( hnutie ) dať v kampani pred voľbami do NR SR občanom SR verejný prísľub, že po voľbách do NR SR nebude podporovať, aby SR vysielala do rôznych vojenských a civilných misií svojich vojakov a civilistov a aby ďalej podporovala záujmy rôznych skrytých politických, vojenských a ekonomických síl z Európy a sveta.
         14. Je známe, že vo februári 2017 Európsky parlament schválil dokument „Správa o možnom vývoji a úpravách inštitucionálnej štruktúry Európskej únie.“ Tento dokument predstavuje akúsi reformu EÚ, ale v prospech samotnej EÚ a teda samotného Bruselu. Naši politici sa k tomuto dokumentu, ktorý svojim obsahom oslabuje suverenitu členských štátov EÚ, nevyjadrovali a vlastne zavládlo hrobové ticho. Výsledkom takéhoto postoja bruselských a našich politikov je to, že dokument sa nesmel dostať na verejnú diskusiu občanom členských štátov. Takže je tu otázka: Môže politická strana ( hnutie ) dať v kampani pred voľbami do NR SR občanom SR verejný prísľub, že po voľbách do NR SR navrhne a bude presadzovať, aby sa uvedený dokument o posilnení EÚ stal predmetom celospoločenskej diskusie a aby aj verejne boli posudzované závery, ktoré z celospoločenskej diskusie vyplynú ? Môže politická strana ( hnutie ) dať občanom verejný prísľub, že sa bude usilovať presadiť, aby vládna moc navrhla za SR ako členský štát EÚ požiadavku reformy EÚ v záujme opätovného posilnenia štátnej suverenity SR a ostatných členských štátov ?

Na základe stanoviska politickej strany ( hnutia ) k navrhnutým či doplneným politickým témam si občan- volič môže urobiť pomerne presnú predstavu o tom, či je možné dôverovať  politickej strane ( hnutiu ) a teda aj rozhodnúť sa, ktorý politický subjekt voliť, respektíve určite nevoliť.

Aký zmysel má návrh, aby občania – voliči  v období kampane pred voľbami do  NR SR vo vzťahu ku kandidujúcim politickým stranám a hnutiam uplatnili  pravidlo verejného prísľubu ?

Má to veľmi veľký a ďalekosiahly význam, pretože pomerne jednoduchým spôsobom umožní občanom spoznať, aký skutočný politický program jednotlivé politické strany preferujú, ako v skutočnosti vyzerá u ich predstaviteľov ( a teda aj kandidátov na poslancov ) ich skutočná tvar a to najmä pri politických témach, ktoré neradi vysvetľujú a komentujú na verejnosti, či existuje ochota načúvať hlasom občanov, ich návrhom a pripomienkam, či majú záujem prijať za svoj program také politické témy, ktoré zaujímajú občanov a žiadajú ich riešenie a podobne.

Uplatnenie pravidla verejného prísľubu občanom zo strany politických strán a hnutí bude predstavovať efektívny nástroj k tomu, aby sa občania zorientovali v tom, ktorý politický subjekt  voliť a ktorým z kandidátov dať aj osobnú podporu. Toto pravidlo sa ani nedá porovnať  so žiadnym prieskumom verejnej mienky, pretože ten je zameraný iba na pasívne vyjadrenie podpory politickej strane či hnutiu.

Pravidlo verejného prísľubu občanom SR  bude nútiť predstaviteľov politických strán a hnutí a  členskú základňu, aby sa otázkami, ku ktorým sa bude vyžadovať verejný prísľub,  aktívne a vážne zaoberali a aby mohli verejnosti oznámiť svoje definitívne stanovisko.

Pravidlo verejného prísľubu občanom SR bude potrebné z hľadiska organizačného uplatniť na republikovej úrovni. Keďže je to pravidlo, ktoré požadujú ( majú požadovať ) zaviesť občania – voliči v SR, tak  je pravdepodobné, že bude súvisieť  a aj vychádzať z inštitútu Databáza priorít voličskej základne pred voľbami do NR SR.

Verejný prísľub k návrhom občanov ako voličskej základne má určitým spôsobom nútiť politické strany a hnutia k zodpovednejšej spolupráci s občanmi, ktorí podľa Ústavy SR predstavujú významnú politickú silu, k rozvinutiu takých politických aktivít, ktoré môžu zabezpečiť splnenie verejných sľubov.

Dušan Hirjak